Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 24. bar

Vyšiel som hore a zabuchol sa v izbe. Nechcel som nikoho vidieť. Podišiel som k oknu a chcel ísť za Nat, no... Uvidel som niečo, čo ma od toho odradilo... Videl som ju a Coopera v izbe.

Sedela na posteli a hlavu mala položenú v dlaniach. Cooper mal prehodenú ruku okolo jej ramien. Dúfam, že neplače...

Pov Natali:
„Ale on je taký... Ahh... Taký... Idiot!” sykla som. Cooper ma radšej držal, aby som niečo nerozbila od nervov.

„Natali... V kľude... Je to idiot... Ja viem... Teraz bude iste dade v bare s nijakou štetkou v posteli... No možno štetkami” prevrátil očami. Pozrela som sa na neho.

„Ako to myslíš?” zvrštila som obočie. „Buď bude so Scarlett alebo Nadiou... No možno aj s Bethany... No je tu aj veľká možnosť, že bude s nimi spolu” prehrabol si vlasy.

Nevedela som, že Payton je až takýto... Posledne bol len so mnou. Nevedela som, kde všade bol a s kým.

A ja hlúpa som sa s ním bozkávala! Kto vie s kým spal pred tým, ako som ho pobozkala... No fuj! Myslela som si, že sa mi viacej hnusiť nemôže, ale hádajte čo? Ono to je možné!

Musela som Coopera objať. „Chceš spať v šatoch?” prehliadol si ma. „Nie... A inak ďakujem, že si ma doviezol domov a ostaneš tu so mnou” dala som mu pusu na pery.

„Samozrejmosť... A nechcel by som, aby tu s tebou bol ten debil” kývol hlavou na Paytonovú izbu. Kto vie, čo teraz robí... Možno nieje v bare, ale doma...

Je mi ho ľúto, aj keď je nechutný...

Odišla som do sprchy...
***
Cítila som na sebe jeho ruky... Jeho dych na mojom krku... Jeho pery na mojom krku... Jeho ruky na mojom tele... Cítila som... Jeho... Otočila som sa mu tvárou... Jemne sa usmial... Pobozkal ma... Hnusil sa mi, ale potrebovala som cítiť jeho pery na tých mojich... Odtrhol sa a venoval mi letmý bozk na čelo... Cítila som tú vôňu... Jeho vôňu... No zrazu som v sebe ucítila jeho dva prsty...

Zobudila som sa... Bol to len sen. Ľahla som si späť do postele... No cítila som na sebe iné ruky... Iná vôňa... Všetko bolo iné... Všetko!

Snažila som sa zaspať, ale nešlo to... Len som ležala na posteli a hľadela do stropu.

Tiež na mňa myslí tak, ako ja na neho? Tiež nevie spať? Je vôbec doma? Čo ak je niekde s nijakou štetkou, alebo štetkami?

Postavila som sa z postele a prešla k oknu. Pozerala som sa von oknom. Zahliadla som jeho... S... Vic...

Videla som ako sa smejú. Pobozkal ju. Nemohla som sa na to pozerať a tak som zišla dole schodmi. Zo skrinky som si vybrala whisky. Musela som sa niečoho napiť a voda to určite nesmela byť.

Naliala som do seba zo dva poldecáky na ex. To bolo všetko... Odložila som whisky. Vôbec som nemala chuť na jedlo. Odišla som si hore do kúpeľne urobiť hygienu a obliecť sa. Bolo ešte len sedem ráno. Zdalo sa mi divné, že Vic je u neho už o siedmej ráno...

Určite k nemu prišla v noci. Zobrala som si so sebou psa a vyšla von. Prechádzala som sa len tak po meste... Ocitla som sa na nijakej ulici. V diaľke som videla známeho chalana. Pribehol ku mne a objal ma. Hneď som vedela kto to je. Noen...

„Dlho sme sa nevideli” zasmial sa a ja spolu s ním. „Mala som toho hodne” odtiahla som sa od neho a prechádzali sme sa. „No čo... Ako je na tom tvoj "kamarát" Payton? Ešte stále na mňa žiarli?” drgol do mňa ramenom. Zasmiala som sa.

„Pohádali sme sa a je to len kamarát... No vlastne... Nieje. Nikdy môj kamarát ani nebol” mykla som plecami. Udivene sa zatváril.

„Nie? Páčilo sa mi na ňom to, že je taký ako ja... Kebyže si s ním začneš, schválil by som ti ho... No zase problém je v tom, že je strašný sukničkár... Takže by ťa zahodil po chvíli... To čo sa o ňom hovorí v bare... To nechceš počuť” zatriaslo ho.