Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 30. balkón

Ach nie...
***
Zavrela som dvere od izby. „Tak... A sme tu sami" uškrnula som sa. „Ideme si kresliť?" spýtala sa natešene Nia (Schválne... Kto z vás typoval, že s ňou tam bude Payton?).

„Prečo nie?" usmiala som sa a prisunula sa k nej bližšie. Postavila sa a zo stola zobrala omalovánku a farbičky. „Zobrala som mame najlepšie farbičky" uškrnula sa. Musela som sa na nej zasmiať. Je strašne zlatá.

„Ty zlodejka jedna" rozstrapatila som jej vlasy. Zlovestne sa zasmiala a sadla si na posteľ. Pustili sme sa do maľovania...
***
Nia už zaspala... Musela som sa ísť trocha prevetrať na balkón... Vyšla som von na balkón a prešla k zábradliu. Asi som to nemala robiť.

Neznášam výšky. Síce sme boli na piatom poschodí, ale aj tak. Prekonala som sa a prešla k zábradliu znova. Hlavu som si položila na zábradlie a povzdychla si.

Zacítila som smrad z cigariet, ale ignorovala som to. Započula som aj mlaskanie pier a vzdychi. No fuj... Niekto si to nad nami rozdáva a dvere na balkóne majú otvorené. Dokonca aj niekto pri bráne vedľajšieho hotelu si to užíva. Niektorým ľuďom to zrejme nevadí.

„Fajn sa na to pozerať a počúvať to, že?" ozval sa hlas. Cudzí hlas, ale chlapčenský. No zbohom...

„Staršne fajn" zasmiala som sa. „Mimochodom som Francesco"

„Natalie"

„Natalie? Natalie... Hmm... Krásne meno... Natalie. Meno pre krásne a silné, no zase tiché a plaché dievča"

„Asi tak nijak... Každé meno je krásne a každý z nás je svojim spôsobom krásny a silný"

„O tom nepochybujem"

„Hmm... Francesco... Tiež pekné meno... Pre statočných a silných chalanov, no zároveň tvrdohlavých a arogantných... Je tak?" otočila som sa na neho s uškrnom. Samozrejme som všetko myslela v dobrom.

Uškrnul sa tiež. „Je tak..."

„Pochádzaš z Talianska?" spýtala som sa.

„Och nie... Mama pochádza z Talianska, otec je z Ameriky" usmial sa. Prikývla som.

„Takže... Nič viac mi o sebe nepovieš? Len to, že sa voláš Natalie?" uškrnul sa. Vyzerá byť milý. Aspoň zatiaľ.

„Na nič iné si sa nepýtal" zasmiala som sa a znova sa otočila na more. Mala som na neho úžasný výhľad. Mesiac už svietil a von pofukoval vietor. Bolo to úžasné.

„Tak prepáč mi... Povec mi niečo o sebe..."

„Prosím" dodal.

„Volám sa Natalie... Natalie Navarro. Mám 16, za chvíľu 17. Som z LA... Mám staršieho brata a... To je tak všetko"

„Ja mám 18 a som z Bostnonu, mám mladšieho brata a to bude asi tak všetko" po tejto jeho vete sme už ostali ticho a pozerali na hviezdy a more. No neskôr ticho prelomil.

„Staršieho brata? To je ten chalan, čo je tu s tebou?" otočil sa na mňa a ja na neho. „Ou nie... To je kam- ehh sused" nervózne som sa zasmiala. Je to vlastne môj kamarát?

„Aha... Prečo mi to nedošlo... Rozhodne ste sa, ako brat a sestra v tom mori nesprávali" zasmial sa a ja tiež. Takže on to videl tiež? Ach môj bože! Kto všetko to videl?! Z mojich myšlienok ma vytrhol šuchot v izbe.

„Prepáč, ale ja už pôjdem... Rada som ťa spoznala a... Dobrú noc" usmiala som sa na neho a bola na odchode.

„Aj aj som ťa rád spoznal... Dúfam, že sa ešte uvidíme" usmial sa a úsmev som mu opätovala. Vošla som do izby a zavrela dvere na balkóne. Oprela som sa o stenu a hlasno vydýchla.

„Nový kamoš?" ozval sa hlas predomnou. Trochu so mnou myklo. V izbe bola totižto tma. Aby Nia vedela v pohode spať. „Možno" usmiala som sa. „Je ti jasné, že ťa oslovil len pre jedno?" neznel veľmi dobre.

„Nie veštci chlapci sú ako ty" prevrátila som očami. „A... Ty si nás sledoval, alebo čo? Ako dlho tu vlastne si?" štve ma. V jednu chvíľu som s ním za dobre a potom má tieto reči. Hovorí, ako by bol môj priateľ... Alebo... Žeby... Žiarlil?

„Všetci chlapci v sebe majú to, čo ja... Nemysli si a niesom tu dlho... No bol som na návšteve u jediného dievčaťa... S tadiaľ som vás započul" uškrnul sa. Och! Takže už viem kto bol nad nami! Fuj! Tento chalan sa mi začína hnusiť čím ďalej tým viac!

„Si odporný, vieš to?" spýtala som sa ho s nechuťou. „Ja viem... V noci ma to budí" zasmial sa a odišiel do kúpeľne. Neriešila som ho a pozrela sa na Niu. V kľude spala. V izbe bola tma a len v kúpeľni sa svietilo. Ľahla som si vedľa Nii. Trochu zo sebou cukla, ale spala kľudne ďalej.

Aj mne sa začali zatvárať oči... Tak nijak som aj zaspala...

***

Payton

Vyšiel som z kúpeľne a naskytol sa mi pohľad na spiacu Niu a Natali... Podišiel som k nim a Nat prikryl perinou. Neviem prečo má stále niečo proti mne. Čo som jej také urobil, že v jeden čas je ku mne milá a potom zase protivná.

Aj keď... Keď je ku mne protivná páči sa mi to. Vždy sa mi páčilo, keď sa mi dievča vzoprelo. Je to, ako výzva. Zatiaľ je druhá, ktorá sa mi vzoprela. A ja vždy dostanem to, čo chcem. Vždy.

***

Natalie

Znova tu... U mora... Lenže tentokrát je tu niečo inak. To dievča s tým chlapcom už spolu pri sebe niesu. Ale... Prečo?

„Nevieš prečo ten chalan a tá baba, už niesu pri sebe?" spýtala som sa Paytona, ktorý sedel vedľa mňa na lehátku. Ja som sa opalovala a on odmietal ísť bezo mňa do mora. Vraj by to bezo mňa nebola "zábava".

„No... Vieš... Vieš ako som bol u toho dievčaťa sa zabaviť? Tak..." poškrabal sa na zátylku. „Pre Boha! Len mi nehovor, že ona!" hneď som sa posadila. Nervózne sa zasmial.

„To si zo mňa robíš srandu!"

Ozývam sa po dlhšej dobe. Ospravedlňujem sa za to. Premýšľala som a chcela by som urobiť neskôr aj pokračovanie tejto knihy... Čo vy na to? (Bola by som rada za každý jeden názor♡) Dúfam, že sa vám príbeh páči♡. Inak ďakujem za 3K prečítaní!!!