Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 34. sen

Radšej som neodpovedala a otočila hlavu. Ucítila som bozk na mojom krku. „Takže prvý” uškrnul sa a ja som len s úsmevom prevrátila očami.

Po chvíli sa jeho ruka objavila znova na mojom bruchu. „Takže... Prečo si klamala, že si mala vážny vzťah?” jeho ruka sa začala na mojom bruchu pohybovať.

Cítila som divné brnenie v podbrušku. Musela som si kúsnuť do pery, aby sa mi z úst nevydral vzdych. Uškrnul sa. „Nevedel som, čo s tebou robia moje dotyky” šepol mi do ucha. Cítila som, ako sa jeho pery obtreli o moje ucho. Vedel... Vedel dobre, čo so mnou robia jeho dotyky.

Moja hruď sa znova začala rýchlejšie nadvihovať. Vyhrnul mi mikinu tak, aby videl na moje brucho, no nie tak aby videl moje prsia. Uf... Som rada. „Ak mi neodpovieš... Dopadne to inak... Krv mi nevadí” uškrnul sa a zašiel mi rukou pod tepláky... Cítila som, ako jeho ruka prechádza po čipke nohavičiek.

Okamžite som mu chytila ruku. „Toto... N-nie” odsekla som. Usmial sa a ruku spod mojich teplákov vybral. S úľavou som vydýchla. Otočila som sa k nemu chrbtom. Cítila som, ako sa ku mne prisunul a ako sa jeho ruka znova objavila na mojom bruchu... No najskôr mi zakryl mikinou brucho.

„Vieš...” začala som. „Baví ma čítať alebo pozerať filmi, či fantazírovať o vzťahoch... Ale” zasekla som sa. „Ale keby to bola realita bála by si sa zlomeného srdca?” podotkol. Nemo som prikývla.

„Realita je iná, ako fantázia alebo film, či kniha... To je to desivé. Nemusí to skončiť z dobrým koncom” mykla som plecami. Zrazu sa jeho ruka stiahla a miesto toho ma objal zo zadu. Hlavu si položil na môj krk.

„Vieš... Raz som spoznal jedno dievča... Bol som mladý... Mal som asi trinásť. Bola fakt krásna a úžasná... Bol som zamilovaný, ale potom som zistil, že ma len využívala... Bola len o rok staršia... Do teraz sa nedokážem zmieriť s tým, že sa ona zahrala so mnou a nie ja s ňou” povzdychol si.

Jeho ruky objímali môj pás. Jednu ruku som mu chytila a objala ju. „Preto si... To čo si?” prisunula som sa k nemu bližšie. „Asi” mykol plecami. Ďalšie slová sme už neprehodili. Boli sme obaja ticho. Cítila som jeho pravidelné dýchanie pri uchu.

Trochu som sa k nemu ešte prisunula. Boli sme už pri sebe fakt, že hodne natlačený... Ale tak som sa cítila v bezpečí. Počkať?! Pri ňom by som sa nemala cítiť v bezpečí! No už nevadí.

„Dobrú” cítila som jeho pery na mojom krku. Usmiala som sa. „Aj tebe” zavrela som oči a snažila sa zaspať. Aj sa mi to podarilo.

Payton

Zaspala. Dobre som vedel, čo s ňou robia moje dotyky. A ona dobre vedela, čo so mnou robia tie jej. Bola pri mne doslova natlačená a dotýkala sa zadkom môjho kamoša.

Ak by sa teraz pohla... Určite by bol v pozore. Len som si povzdychol a nadýchol sa jej úžasnej vône. Voňala tak... Sladko. Oslobodil som moju ruku z jej zovretia a prehrabol jej vlasy, aby jej nepadali do očí.

Wau... Cítim sa, ako v nijakom romantickom filme, kde sa hovorí "Aj z nenávisti môže vzniknúť láska". Pche! Pripomína mi to, ako sa so mnou dnes rozprával Noen, na tej párty.

Flashback:
„Natali je úžasné dievča a nezaslúži si od teba toto správanie” zakričal na mňa. Len som prevrátil očami. „Veď má Coopera... Čo ma po nej” mykol som plecami. V jeho očiach vrel oheň. Bolo ho doslova vidno!

„Ja viem, že ju máš rád... Len sa to bojíš priznať, že si sa znova zamiloval... Tak isto, ako ona... Máte toho toľko spoločného a ani o tom neviete” pokrútil hlavou a prekrížil si ruky cez prsia.

„A odkiaľ môžeš vedieť, že ma má rada? Hm? Veď ma nenávidí!” uchechtol som sa a prevrátil očami. „Vieš... Aj z nenávisti môže vzniknúť láska” po týchto slovách odišiel z miestnosti. 

Ale... Žeby sa ona zamilovala? Hmm... Možno to ešte využijem.
***

Natalie:

Zobudila som sa, no bola som sama. Uf... Asi to bol len sen. Až kým...

Na dnes asi posledná