Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 33. bolesť

„Takže sa so mnou rozchádzaš?” neveriacky sa zasmial. Nič som nepovedala a otvorila dvere na aute. „Maj sa Cooper” pozdravila som sa mu a zavrela dvere na jeho aute a vydala sa dnu, do domu.

Ako som tak zavrela dvere... Do očí sa mi nahrnuly slzy. Viem, že sme nemali spolu, až tak dobrý vzťah, ale aj tak. Niečo mi hovorilo, že on nieje ten pravý. Mala som pri ňom ten zvláštny pocit... Nedokážem ho ani opísať.

Prešla som zo slzami v očiach do izby a neskôr do kúpeľne. V kúpeľni som sa osprchovala a urobila si hygienu. Ešte lepšia novinka... Dostala som...  Do izby som vošla v uteráku a privrela okno.

Rýchlo som si zo skrine vybrala Paytonovú mikinu a nohavičky s teplákmi. Samozrejme som mala aj ženské potreby. Obliekla som sa a ľahla si do postele.
***
Neviem čím to je, ale stále nemôžem zaspať. Prehadzujem sa na posteli už cez hodinu, no nič. Vspomenula som si na Coopera a aj na to, ako má Vic vymenila za niekoho iného... Na to, ako sa ma Nick pokúsil znásilniť... Väčšinou len na to zlé.

Snažila som sa na to už nemyslieť. Povzdychla som si. Prešla ani nie minúta a počula som vŕzganie okna. Zľakla som sa. No... Kto by nie? Pri nočnom stolíku som mala pálku.

Rýchlo som ju schmatla a vyskočila z postele. Postava dala ruky do obranného gesta. Postupne som si zvykla na tmu a všimla si, že to je Payton. Čo ten tu zas chce?!

„Pre Boha! Skoro som ti vyťala pálkou” zakričala som vystrašene a položila pálku na posteľ. Len sa zasmial. Tento chalan si koleduje.

„To ti je vážne, také smiešne, že som ťa mohla zabiť?” prevrátila som očami a zamračila som sa. Prešla som k malej lampe a zapla ju. Payton prešiel ku mne. Stál priamo predomnou. Mám pocit, že je ešte vyšší, ako predtým.

„Nie...” uchechtol sa. „Je mi smiešne to, aká si zlatá, keď sa hneváš” nad jeho vetou som len prevrátila očami... No niekde vo vnútri môjho srdca som tancovala ako nikdy.

„Čo tu chceš?” odfrkla som a zamračila sa. „Nič... Len... Len som sa prišiel sem na teba pozrieť... Vieš” usmial sa. Prevrátila som očami a ľahla si späť do postele. „Môžeš spať v hosťovskej” ozvala som sa mu.

Počula som jeho vzdych a už len zabuchnutie dverí. Otočila som sa chrbtom k dverám a zavrela oči.
***
Aj tak som nevedela zaspať. Pol hodinu sa pozerám na jeden neurčitý bod. Zrazu som počula tiché otváranie dverí. Vedela som kto v nich stál. Skontroloval, či spím. Robila som sa, že spím.

Pomali dvere zavrel a podišiel ku mne. Stále som bola otočená k dverám chrbtom. Matrac sa pod jeho váhou stiahol. Cítila som, ako si ku mne priľahol. Chvíľu sa mrvil a neskôr som cítila jeho dych na mojom krku.

Automaticky sa môj dych a tep zrýchlil a naskočili mi na tele zimomriavky. Jeho ruka sa presunula na môj bok a hladil ma ňou, aj na bruchu. Cítila som, ako sa ku mne prisunul.

Snažila som sa z celej sily nevzdychnúť.

Zrazu sa mi začal prihovárať. „Pozri... Ja viem, že spíš, ale... Chcel som ti povedať, že je mi s tebou úžasne... Cítim sa s tebou, ako ešte nikdy s nikým pred tým. Mám ťa fakt rád, ale...” zasekol sa. Ostal ticho. Takže som sa do rečí pridala ja.

„Ale?” spýtala som sa a otočila sa na neho. Naše tváre boli od seba len pár centimetrov. Prekvapene sa na mňa pozeral. Nedalo mi to a pri pohľade na neho a jeho pery, zároveň cítiac jeho dotyky... Musela som si kúsnuť do spodnej pery.

Ľahla som si na chrbát. Jeho ruka bola stále na mojom bruchu. Fajne hriala a robilo mi to dobre.

Všimla som si, ako sa ku mne približuje. Hneď som ho stopla. „Prepáč, ale...” ukázala som na brucho. Pozrel sa na moje brucho a neskôr na mňa. Mal na tvári vystrašený výraz.

„Si tehotná?!” vyvalil na mňa oči. Musela som sa zasmiať a to spôsobilo kŕče do podbruška. Mojim zavrčaním to zrejme pochopil. Pozrel sa na mňa súcitným pohľadom a ja som sa len bolestivo usmiala.

Jeho ruka opäť začala skúmať moje brucho. No tento krát išla nižšie. Dostal sa pod moje tepláky a tam som sa zarazila. Okamžite som ho stopla.

„V kľude... Nejdem ti tam strkať ruky” zasmial sa. „Len viem, ako zmierniť bolesť” žmurkol na mňa a posúval sa, aj on dole nižšie.

„Aj ja viem ako... Tabletkami!” odfrkla som a pozorne sledovala, čo ide robiť. Cítila som jeho dlaň na mojom podbrušku. Musela som sa vystrieť a poriadne nadýchnuť, keď sa jeho pery dotkli môjho brucha.

Zavrela som oči a chytila ho za druhú ruku. „Toto mi má, akože pomôcť?” moja hruď sa začala rýchlejšie nadvihovať. Bol to zvláštny pocit. Nedokázala som sa ani hýbať.

„Snažím sa odpútať tvoju pozornosť od bolesti, tým, že ti robím... Dobre” tentokrát som ucítila jeho jazyk na mojom bruchu. Stiahla som brucho a snažila sa dýchať.

Mal pravdu... Bolesť zachvíľu zmizla a miesto toho tu prišiel pocit, že potrebujem, aby sa ma dotýkal viac...

Ach môj bože! Čo som to len spôsobila?! Ale, keď to vie tak kurev**y dobre! Nedalo mi to už viac a vzdychla som. Prehla som sa v panve a tým spôsobila, že mi mikina odkrila väčšiu časť brucha.

Nad tým sa len usmial. Zaujímalo by ma koľkým to už robil. Teraz by si so mnou mohol robiť, čo len by chcel. Má ma pod kontrolou.

Moja ruka sa presunula do jeho vlasov. Znova som ucítila, ako jeho ruka skĺzla na moje stehno z vnútornej strany. Ach môj bože! Čo len to so mnou robí?!

„Už-už je mi le-lepšie” znova som zavzdychla a prehla sa v panve ešte viac. „Ale ja chcem viac” cítila som jeho jazyk tesne pod mojimi prsiami.

Našťastie som mala mikinu a, keď mi ju chcel vyhrnúť... Zastavila som ho. „To nie” odsekla som sucho. Venoval mi ešte zopár božtekov na brucho a podbruško a vrátil sa späť k mojej tvári.

„Dotkol sa niekto, niekdy tvojho tela perami?” šepol mi do ucha. Čo mu mám povedať? Áno, môj ex o ktorom si myslíte, že som s ním mala vážny vzťah, alebo... Nie, ty si prvý.

Radšej som neodpovedala a otočila hlavu. Ucítila som bozk na mojom krku. „Takže prvý” uškrnul sa a ja som len s úsmevom prevrátila očami.