42. okno

541 16 4
                                    

Zrazu sa ku mne priblížil tvárou a urobil to... Spojil naše pery.

***

Ležala som na posteli, keď zrazu som počula dole rodičov, ako sa s niekym rozprávajú. Postavila som sa z postele a pomaly prešla k dverám. Pootvorila som dvere a započula veľmi známy hlas o ktorom som si myslela, že ho už nikdy počuť u mňa doma nebudem.

„Jasné, je hore. Kľudne choď za ňou. Určite ťa veľmi rada uvidí.” povedala moja mama. Ach mami. Ako by som si ja veľmi niekedy priala aby si chlapcov odo mňa odháňala. No... Aspoň niektorých by si mohla. Pomyslela som si.

„Ďakujem.” odpovedal jej a počula som, ako ide niekto po schodoch. Okamžite som sa rozbehla do postele a zakryla sa perinou. Robila som sa, že spím. Ako inak jeden z mojich originálnych nápadov, ako sa vyhnúť rozhovoru s niekým koho nechcem ani vidieť.

Mohla by som vám povedať o koho ide, no myslím si, že to už sami viete...

Otvorili sa dvere na mojej izbe a dnu vošiel Coop. Počula som jeho hlasný povzdych a kroky, ktoré smerovali ku mne. Cítila som, ako si sadol na posteľ. Jeho ruka spočinula na mojom líci a pohladil ma po ňom.

Zrazu sa postavil a ucítila som jeho jemné pery na mojom čele. Znova si povzdychol
Potom som už len počula otváranie a zatváranie dvier do mojej izby.

Okamžite som sa postavila a pýtala samej seba, čo to do pekla bolo. Neviem, či dnes každému chlapcovi preplo, alebo sa mi to len zdá. To nieje ani piatok trinásteho! Dnes je piatok ale piatok dvanásteho!

Ešte uvidíme, ako tento večer bude prebiehať. Nebudem s toho robiť haló. Postavila som sa z postele a zišla dolu do kuchyne.

Dole v kuchynj boli mama s otcom. „ Oh ahoj zlato. Pred chvíľou tu bol za tebou Coop. Vraj spíš.” objala ma.

„Oh... Hej, hej spala som. Vieš cesta a tak. Len teraz som vstala.” poškrabala som sa na zátylku. Keby len vedeli čo sa medzi nami stalo.

„Viete čo... Ja si pôjdem už ľahnúť, je veľa hodín. Tak dobrú noc.” poslala som obom vzdušnú pusu a odišla si ľahnúť hore do izby.

***

Nezaspala som. Ležím na posteli a započula som otváranie dverí...



Dúfam, že sa bude páčiť, aj keď kratšia❤️.

Aj z nenávisti môže vzniknúť láska Where stories live. Discover now