Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 19. je divný

Ale niekto nás zastavil... Konkrétne Caroline (Paytonová mama).

„Deti môžte ísť domov... My tu si potrebujeme ešte niečo vyriešiť... Príde po vás na aute váš kamarát Jordan” začala nás ťahať ku východu. Nič sme nestihli povedať a už nás vytlačila von z budovy. Pozreli sme sa na seba a obaja mykli plecami. Potom sme počuli už len trúbenie auta. Už tu bol Jornad.

Nastúpili sme a vyrazili. Smer... Môj dom.

„Aká bola svadba?” spýtal sa zo smiechom v hlase Jordan. „Extrémne ma bolí hlava” zakňučala som a popritom si šúchala čelo.

„Chuďa dievča... Kamarátstvo s tebou je pre ňu nebezpečné” zkonštatoval Jordan a pozrel sa na Paytona. „Drž prosím ťa hubu” zasyčal Payton. Jordan sa tam len zasmial a už sme boli ticho.

Dorazili sme ku mne. Jordan zastavil a rozlúčili sme sa s ním. Taktiež sme mu poďakovali. Otvorila som dvere a vošli sme dnu. V chodbe sme sa vyzuli a smer... Moja izba.

Vyšla som hore schodmi a ľahla do postele. Bola som na toľko unavená si dať dole aj šaty.

„Kľudne si šaty nechaj... Lepšie sa mi s teba budú dávať dolu” stál opretý o zárubňu a sledoval ma, ako ležím na posteli. Na nič iné som sa nezmohla, ako mu ukázať prostredník do tváre.

Zasmial sa a počula som jeho kroky smerujúce ku mne. Vyzliekol si sako, nohavice, odviazal si kravatu a dal si dole košeľu. Tie veci hodil do rohu izby a otvoril si moju skriňu. S tadiaľ si vytiahol moje dlhé čierne tepláky a jeho mikinu ktorú mi dal, potom semoroval ku mne.

„Nemôžeš spať v tých šatách... Pomôžem ti” zasmial sa a začal mi rozopínať zips na šatách. Postavila som sa aby mu to šlo lepšie. Nemala som s tým problém, že mi rozopína šaty frajer mojej najlepšej kamarátky. A predsa som mala v krvy nijaký ten alkohol...

Vyzliekol mi ich a prevesil ich cez moju stoličku. Chcela som si dať dole podprsenku, ale toto mi ešte doplo.

Oprel sa rukami o stôl a čakal kedy si ju dám dole. Skúsol si spodnú peru. No miesto toho som podišla k nemu a zobrala mu z rúk tú mikinu. Zohla som sa do skrine ešte pre nohavičky a zamkal sa v kúpeľni.

S tadiaľ som vyšla už oblečená. Payton ležal na mojej posteli a pozorne ma sledoval. Podišla som k nemu a ľahla si vedľa neho na brucho. Prisunul sa ku mne a rukou mi prechádzal po stehne.

„Čo tak si spestriť túto noc?” ušknul sa. Rukou mi už prešiel na zadok. Nevadilo mi to... Trochu som sa napravila a z hlboka vydýchla. Skôr by som to nazvala vzdychom.

Asi zistil, že sa mi to páči a pokračoval. Začal mi ho masírovať a ja som sa začala rôzne vrieť. Viem robím obrovskú chybu  ale čo už...

Zrazu prestal. „Prosím” zafňukala som. Hlavu si položil bližšie k tej mojej. „O čo prosíš maličká?” uškrnul sa. Rukou mi prehrabol vlasy na druhú stranu. Prešiel mi palcom po líci a potom ma pohladil po chrbte.

Prisunula som sa k nemu a povedala. „Dotýkaj sa ma” to bolo to o čo som prosila. Jeho dotyky mi nevadili a z nijakého dôvodu som jeho dotyky milovala...

„Rád” bola jeho odpoveď. Nezabudol sa usmiať. Pritiahol si ma k sebe a rukou prešiel znova na môj zadok. Znova mi ho hládkal a masíroval...

Znova som musela vzdychnúť. Vzdychla som mu priamo do ucha. Vysadil si ma na neho a ľahla som si na neho tak, že som na ňom akoby ležala obkročmo.

„Nevrť sa toľko a nevzdychaj... Inak to neostane len u dotykov” šepol. Hlavu som si položila na jeho hruď a prstami zašla do jeho vlasov.

Cítila som ako mi stlačil zadok. Snažila som sa s celej sily nevzdychnúť, ale márne. Napokon som na ňom zaspala.