Tajomstvá víťazstva ✔

5. RUNA

-Max -

Snažím sa otvoriť oči. Viem, že ma uniesli a uniesli aj Sarru, chcel som ju chrániť ale nestihol som, pichli mi niečo čo ma oslabilo a stále to trvá. Som bezmocný.

„Dobré ráno synak." Srdce sa mi rozbúchalo viac ako je zdravé. Je to naozaj on? Je to otec? Snažím sa postaviť ale nemôžem, mám priviazané ruky o lôžko. Začína to byť stále horšie a horšie. Nadvihnem hlavu aby som sa mohol presvedčiť či je to naozaj ten netvor.

„Kde je Sarra?" jasné, že sa opýtam na ňu. Viem, čo jej chcel spraviť, tak chcem vedieť kde ju odvliekol.

„Na teraz vo väčšom bezpečí ako si ty." Povie to z odporom. Neznášam ho, keby nie som priviazaný vyštartujem po ňom. Až po chvíle mi dôjde čo vlastne povedal, ja som v nejako nebezpečenstve?

„Čo jej chceš spraviť?" spýtam sa nervózne. Cítim ako sa mi krv v žilách zohrieva. Viem, že remene sú dostatočne silné aby udržali vlkolaka a tak som v podstate bezmocný ale keby to tak nebolo. Neudržím sa.

„Ja nič. Ja v tomto celom hrám len rolu dodávateľa." O čom to ten blázon hovorí? Aký dodávateľ. Som nervóznejší ako som bol.

„Pýtam sa čo jej chceš spraviť?" zopakujem pomaly a veľmi podráždene.

„Ja nič." Odvrkne.

„Tak prečo si nás uniesol?"

„Aby som splnil to čo som sľúbil. Dostať vás sem." Ako to povie rozhliadnem sa po miestnosti. Som v akejsi starej nemocničnej izbe alebo skôr ambulancií. Dokonca to tu páchne bielidlom a plesňou. Kde to vlastne som?

„Komu si to sľúbil. Nehovor v hádankách ale k veci." Precedím cez zuby a nenávistne sa na neho pozriem.

„Takto so mnou nehovor. To si vyprosím."

„Nemôžeš nič, nie si moja alfa a dokonca nie si ani môj otec. Takže, budem s tebou hovoriť ako sa mi zachce." Ako to povie zovrie obe ruky do pästí.

„Ak by som bol tvoja alfa, donútil by som ťa držať jazyk za zubami." Príde ku mne bližšie a zadíva sa na moju runu.

„Ani nevieš aký si v tomto celom dôležitý." O čom to mele? Ja som v niečom dôležitý?

„V čom som dôležitý?" spýtavo sa na neho pozriem.

„Myslíš, že je náhoda to, že ty a Sarra, ste práve moje adoptívne deti? Sarra je dôležitý element pre celý nadprirodzený svet a ty rovnako tak." Môj hrudník sa začne dvíhať rýchlejšie. Adrenalín sa v mojom tele hromadí stále viac a viac. Ak by som nemal v sebe prilbicu už by som sa zmenil na vlka a zabil by som ho.

„Čo nám chceš spraviť?"

„Hlavne sa upokoj. Máš v sebe toľko prilbice, že sa nepremeníš ešte niekoľko hodín. Ja vám nespravím nič. Dokonca k vám nechovám žiadne city ale ide o to, že som vás vychoval tak aby ste boli pripravený na tento deň. O Sarre vieš, jej krv je tá najvzácnejšia tekutina na zemi ale ty teda skôr tvoja runa, má rovnakú silu ako jej krv." Fascinovane sa dotkne mojej runy, ja pri jeho dotyku mihnem plecom aj keď viem, že mi to nepomôže. Neznesiem jeho dotyk ale nemôžem sa tomu ubrániť. Tá bezmocnosť ma privádza k šialenstvu.

„Nedotýkaj sa ma." Pohrozím mu ale viem, že mi to vôbec nepomôže.

„Vieš prečo som išiel po tvojej mame? Dozvedel som sa o tomto covene. Snažia sa o prelomenie toho najmocnejšieho kúzla aké bolo kedy znesené na svet. Neviem o tom veľa ale ak sa im ho podarí zlomiť, tak žiaden vlkolak sa nebude musieť báť splnu. Sarrina krv a tvoja runa tomu majú pomôcť. Plánoval som to od začiatku ako som začal komunikovať s tvojou mamou." Tento raz ja zatnem päste. Moju mamu do toho nemôže pliesť.

„Čo si spravil mame?" spýtam sa nervózne.

„Nič, nemal som prečo. Po tvojom odchode ma uistila, že si ideš pre svoju runu. Mala pravdu, v tom, že nemám robiť nič, len čakať. A aha teraz tu bezmocne ležíš s runou na ramene. Presne ako ťa tu chcel mať. Teda bosorky ťa tu tak chceli." Mama v tom celom ide s ním? Vlci s bieleho lesa ju majú za legendu ale ona je skutočnosti len podrazáčka? Nechce sa mi tomu veriť. Mama taká nie je. Mama by to nikdy nespravila, teda aspoň som si to myselel.

„Mama by to nespravila. Mama ma milovala." Po mojich slovách prevráti oči.

„Vy deti ste také naivné. Max, tvoja mama ťa poradila len za to, že vedela o tom, že je potomok Caleba. Chcela naplniť proroctvo. Ty a Sarra dokážete oživiť, najmocnejšiu čarodejnicu v dejinách ľudstva. Preto si tu a preto je tu aj Sarra." S toho všetkého mi naozaj zostalo zle. Mama je naozaj taká? Mohla to spraviť? Do rúk si zoberie skalpel.

„Chceš ma tu nechať vykrvácať?" v mojom hlase je cítiť, že som zlomený. Je mi popravde jedno čo chce spraviť s tým skalpelom. Viem, že skončím zle ale jeho slová o mame ma dostali.

„Nie, to som si len myslel, že bude stačiť keď im dodám tvoju a Sarrinu krv, vlastne preto som ju chcel zmeniť na vlkolaka aby pri tomto mojom rituáliku nezomrela." Povie to bez emócie. Áno, prežil som si to toľko krát. Nechal ma počas splnu krvácať s tými plieškami v zápästiach, nespočetne moc krát ale nevedel, som že to má nejaký dôvod.

„Pravda bola taká, že vás oboch, ... vlastne štyroch, potrebujú tu a živých." Počkať štyroch? Je tu s nami ešte nikto? John, Caleb alebo Celeste? Už naozaj nerozumiem tomu čo sa tu deje. Som si istý, že nemajú s nami dobré úmysly a desí ma predstava, že tak ako chce teraz ublížiť mne, ublíži aj Sarre. Neviem čo mi chce spraviť. Ak mi nerozreže zápästia tak o čo mu ide? Znovu sa dotkne mojej runy. Prstom lemuje jej tvar. Je mi to nepríjemné ale nemôžem sa brániť.

„Na to kúzlo potrebujú tvoju runu." Ako to povie priloží skalpel k mojej koži. Nadvihnem hlavu a by som videl čo ide spraviť, aj keď to vlastne viem aj sám. Zhlboka na nadýchnem a čakám kým spraví to čoho sa tak bojím.

„Bude to pekelne bolieť." Ako to povie tú ostrú vecičku pritlačí k mojej koži, s ktorej sa začne v momente liať krv. Zatočí sa mi hlava. To miesto, moja runa je stále citlivá. Začnem prudko dýchať, začne mi byť horúco, cítim neuveriteľnú bolesť, ktorá sa len stupňuje. Hlavu si opriem a zmraštím obočie, snažím sa to pre dýchať aj keď sa to poriadne nedá. Najhoršia je tá bezmocnosť, nemôžem sa pohnúť a môžem len čakať kým to všetko skončí.