Tajomstvá víťazstva ✔

8. KRV

-Sarra-

„Ahoj Sarra." Povie známy hlas po tom čo sa preberiem. Bolí ma hlava a cítim sa až veľmi slabá. Otvorím oči ale vidím trochu rozmazane.

„Čo s ..." nedokážem to dopovedať je mi zle a zdvíha sa mi žalúdok.

„Sarra zlatko, všetko je v poriadku len pokojne lež." Počkať. Mama?

„Mami?" teraz kašlem na tú slabosť, prudko sa posadím a pozriem do známych očí.

„Sarra len oddychuj, prišla si o veľa krvi." Ako to povie rozhliadnem sa okolo seba. Sedím na akom si nemocničnom lôžku, som prezlečená vo svojich šatách, ktoré som pred rokom nechala na mieste čo som vtedy volala domov. Tak počkať? Ako som sa prezliekla? Čo tu vlastne robí mama? Vlaste je to moja mama?

„Ako?" zatočí sa mi hlava a musím si znova ľahnúť.

„Napi sa zlatko." Povie nežne a k ústam mi priloží pohár s vodou, trochu sa nadvihnem a napijem sa.

„Prečo som taká slabá?" chytím sa za hlavu, ktorá ma teda riadne bolí.

„Odobrali ti veľa krvi." Povie súcitne. Ale ... prečo? Nie je moja mama. Keď som ju naposledy videla, bolo je jej jedno čo so mnou chce spraviť otec. Počkať. Max. Moje myšlienky sú síce trochu rozhádzané ale niečo si dokopy viem dať.

„Kde je môj brat? Kde je Max?" pozrie sa na mňa a chvíľu len ticho a v jej očiach je vidieť že trpí. Ale prečo? Veď toto chcela nie?

„Max ... vieš že to nie je tvoj brat?" chcela povedať niečo iné viem to ale chce zmeniť tému ale prečo? Čo sa tu deje a čo zas predo mnou taja? Už mi to začína dosť liezť na nery.

„Max bude môj brat navždy. ... Tak kde je?" spýtam veľmi pomaly a trochu podráždene.

„Sarra ty a on ste dôležitejší pre svet tento ako ste si mysleli."

„Kde ... je ... môj ... brat?" poviem s dôrazom na každé slovo.

„Sarra, musíš pochopiť jednu vec. Každý s vás je súčasťou niečoho väčšieho. Ty máš krv, Max je vlk z bieleho lesa, Caleb je spojený s mocnou mágiou a John je spojení s dýkou vďaka tomu kúzlo čo s neho spravilo miešanca." Počkať. Čo? Tu sú všetci tí na ktorých mi tak veľmi záleží? Čo sa to tu deje a prečo mi nič nedáva zmysel?

„Kde sú?" je mi jedno čo mi povedala chcem vedieť kde sú, na tom jedinom mi teraz záleží.

„Žijú a budú ešte dlho žiť. Ver mi." No, dobre toto ma neuspokojilo úplne ale aspoň trochu. Som rada, že žijú a dúfam že ešte dlho budú. Viem, že by som nemala ale verím jej. Poznám ju od malička a v jej očiach je vidieť, niečo čo ma vždy presvedčilo jej veriť.

„Myslela som si, že som jediná, kto je dôležitý pre nadprirodzený svet." Poviem smutne a mama mi nežne chytí ruku. Nebudem klamať ale jej dotyk mi tak veľmi chýbal.

„Si taká iná. Už nie si to dievčatko, ktoré plakalo za to, že ju nikto nechce." Až teraz som si uvedomila aká som bola. Áno bol to môj jediný problém no a teraz? Keď sme pri vzťahoch, mám dvoch. Fakt super ako všetko z dňa na deň mení.

„Nežiadala som o to aby som bola iná." Pozriem sa smutne na jej ruku.

„Ja viem. To nikto s nás. Vedela si, že si potomok Caleba?" trochu ju to vyvedie z miery. Potom sa usmeje a prikývne.

„Preto som odišla s lesa. Vedela som aký je môj osud. Teda skôr osud Maxa. S Elizabeth sme našli staré denníky a tam sa o tomto všetko písalo. Našli sme rád čarodejníc, ktorý chránia tieto tajomstvá a čakajú na zrušenie ..." odmlčí sa. Ha, ale ja viem o čo im ide.

„Chcú zrušiť oponu? Ale na to potrebujú 6 obdarených." Začne točiť hlavou na protest.

„Dá sa to aj inak Sarra, stačíte na to vy štyria ale ešte predtým musia zobudiť Ceciliu. Ona je jediná, kto to kúzlo dokáže spraviť. Áno aj ona je môj predok, viem o tom, že mala s Calebom aféru." Dobre, nebudem klamať, je to divné sa baviť o aférach môjho ... no dajme tomu priateľa ale nič s tým nespravím. Ja mám tiež minulosť len nie až takúto zamotanú ako on.

„Takže moja krv nie je až taká vzácna ako som si myslela?" Nebudem klamať ale trochu som s toho sklamaná. Neviem prečo ale páčilo sa mi to čím som alebo som bola aj keď mi to už niekedy naozaj liezlo na nervy.

„Sarra, zlatko je veľmi vzácna, na svete je len šesť ľudí ... bytostí, ktoré majú takú krv ako ty ale okrem vás je mnoho ďalších dôležitých a veľmi vzácnych bytostí a nestále vnikajú nové. Vieš čím je Max? Je to potomok Caleba a Cecilie a je k tomu ešte vlk z bieleho lesa, ktorý má na sebe mocnú runu. Toto všetko ho robí výnimočného tak ako si aj ty." Prečo hovorí tak materinsky? Prečo sa cítim pri nej bezpečne? Nie je to moja mama. Je to len osoba, ktorá ma vychovala ale všetko čo hovorí mi dáva zmysel a verím jej. Úplne každé slovo ale aj tak hnevám sa na ňu.

„Nerob sa, že ti na nás záleží. Nechala si na vlastného syna strieľať, poslala si ho do lesa, kde mu ublížil ... kde ublížili nám." Začnú sa mi sa mi tlačiť slzy do očí. Nemyslím teraz na brata ale na Johna, práve ten les a všetky tie okolnosti mi ho zobrali.

„Maxa milujem najviac na svete ale jeho osud je taký aký je. Ako bol tvoj osud ..." odmlčí sa. Prečo? Aký bol môj osud?

„Čo mi tajíš?" pozriem sa na ňu podozrievavým pohľadom.

„Nemala si sa to nikdy dozvedieť ale ide o tvojich biologických rodičov." Prekvapene sa na ňu pozriem.

„Vieš niečo o nich?"

„Tvoj otec teda David, ťa našiel v deň keď si sa narodila bola to náhoda, rodila som v tej istej nemocnici a ucítil pach tvojej krvi a išiel za tvojimi rodičmi. Presvedčil ich o tom, že on je tvoja jediná záchrana, že si veľmi výnimočná a on ti dokáže zabezpečiť ochranu. Mne sa narodil chlapec, dali sme ho tete Jane aby som mohla byť tvoja ale aj jeho mama. Spravili sme to všetko tak aby si nikto nič nevšimol. Tvoji biologický rodičia mi volali, vždy na tvoje narodeniny a posielali ti darčeky. Pamätáš si ten kolotoč pre bábiky?" Jasné, že si pamätám, bola to moja najobľúbenejšia hračka. S očí sa mi kotúľajú slzy. Bol od mojej skutočnej mami a ani som o tom netušila.

„David nechcel aby si sa s nimi stretávala, chcel ťa vychovať tak aby si bola pripravená na dnešný deň. Nesúhlasila som s tým ale on bol alfa, nemala som na výber." Viem, že nemala na výber, pamätám si čo spravil Maxovi.

„Vieš, kde sú?" pokrúti hlavou.

„Volajú na tento mobil." S kabelky vytiahne starý tlačídkový mobil a podá mi ho.

„Je to jednosmerné. David o tom nemohol vedieť. Dá sa s neho volať len na jedno číslo, rovnaký majú aj tvoji rodičia. Ak ich chceš nájsť tak toto je jediné spojenie. Vedia o všetkom, čo si zač." prikývnem a zadívam sa na mobil. Naozaj je táto malá vecička pre mňa až taká vzácna? Naozaj mi dá odpovede na všetko po čom som tak dlho túžila? Spoznám svojich skutočných rodičov?

„Sarra, ešte jedna vec. Mala by si sa ísť rozlúčiť s Maxom." Počkať. Prečo sa sním mám isť rozlúčiť? Čo mu spravili?