Tajomstvá víťazstva ✔

31. V JEDNEJ CELE

-Max-

„Tak toto by jeden nečakal." Prekvapene pozriem na Caleba, ktorého sem doniesli Ceciliine gorile. Ruky mu priviazali rovnako ako mne, ku stene, nepučujem ho dýchať a ani mu nebije srdce zabili ho. Teda len ako človeka, takže každú chvíľu sa preberie, pretože čo mŕtve tak ľahko nezabiješ. Spomeniem si ako som to povedal raz Sarre a trochu ma pichne pri srdci, keď si na ňu spomeniem.

Po asi hodine sa Caleb preberie zo slovami: „Hmm ... rodinné stretnutie." Povie tým svojím arogantným tónom, ktorý ho ani v tejto situácií neopúšťa ale prečo je tu? Nina sem síce chodí, každý deň ale nikdy mi nehovorí o Ceciliiných plánoch. Zastoná bolesťou. Nie s toho že mu niekto zlomil väz. Je to iná bolesť, spojená s krvou, ktorú tu cítim od momentu ako ho sem priniesli.

„Krvácaš?" cítim jeho krv ale je to divné je upír mal by sa hojiť a tú kúzlo, čo nás všetkých spájalo sa im podarilo zrušiť, tak prečo sa nehojí?

„Ty tiež." Flegmaticky hodí tvárou smerom ku mne. Vždy ma prekvapia jeho reakcie, fakt niekedy neviem pochopiť Sarru, prečo si ho vybrala. Je to drzí, namyslený, narcistický upír. Čo na ňom vidí?

„Tlmia ťa bylinami proti vlkolakom?" dodá.

„Čuch máš zrejme dobrý, tak čo sa pýtaš?" snažím sa znieť ako on ale vôbec sa mi to nedarí, vlastne mi to nie je ani prirodzené. Ja nie som arogantný, namyslený a narcistický upír. Som za to úprimne dosť vďačný.

„Takže so Cecilou si mal tú česť?" Odvrkne a pregúľa očami.

„Je to tvoja frajerka, tak asi ti jasné, že ma sem hodila ona." To bol asi trest, že som tu skončil práve sním. Jeho proste človek neutíši a tie jeho reči mi lezú fakt nervy.

„Bývalá a nevedel som čo sa v nej skrýva, kým ma nezbičovala." Bolestne si vydýchne a oprie si hlavu o stenu, zavrie oči a snaží sa to pre dýchať, zrejme bolesť.

„To je teraz nejaká sexistická narážka alebo ..." nechcem to dopovedať, pretože Sarra je moja sestra a on tvrdí, že ju miluje a ak si užíval teraz s jeho starou láskou, tak mu vyškriabem tie jeho dokonalé oči.

„Cítiš krv nie? Tak si to daj dokopy." Odvrkne arogantne. Mal pravdu aj on chce Sarru a dúfam, že toto by jej nespravil. Že by ju nepodviedol. Cítim krv, čiže mu ublížila, naozaj ho dala zbičovať ale čomu nerozumiem, že aký mala na to dôvod.

„Prečo ti to spravila?" po mojej otázke prudko otvory oči a nahne sa ku mne toľko čo mu dovolia reťaze.

„Si taký otravný vieš o tom?" ako to povie, znovu pregúľa očami.

„Snažím sa len zabiť čas." Odvrknem a podozrievavo sa na neho pozriem, niečo mi tají, viem to len musím prísť na to ako to s neho dostať.

„To zabíjaš s niekým iným." Nadvihne obočia a mrkne. Ako to robí, že je vždy o pár krokov napred.

„Čo?" idem sa hrať na prekvapeného, veď aj tak iné mi naozaj nezostáva. Nepriznám sa mu, že ešte pred pár hodinami tu za mnou bola Nina a no robili sme veľmi zaujímavé aktivity.

„Ale, ale, ale. Veľký braček sa hrá že nič?" podpichne ma.

„Ako to vieš?" usmeje sa tým jeho známym šibalským úsmevom, ktorý mi už dosť lezie a na nervy.

„Si naozaj také tupelo?" ako to povie pregúľa očami a potom s úsmevom dokončí myšlienku. „Som upír, mám tiež lepší čuch a v tejto cele okrem bylín proti nadprirodzeným a presni, no a samozrejme smradu s mokrého psa. Cítim aj ženu a to ako si s ňou užívaš. Si dospelí, mal by si vedieť, že všetko čo spravíš zanechá po tebe pachovú stopu aj sex." Ja tak neznášam jeho aroganciu. Rešpektujem ho len za to, že ho Sarra ľúbi a viem aj to, že je v dobrých rukách. Viem, že aj keď je upír nikdy by jej neublížil.