Tajomstvá víťazstva ✔

39. TOTO JE TVOJ KONIEC

-Caleb-

Hneď ako Sarra odišla som sa nahnevane pozrel na Ninu. Myslím si, že ak by tu stála ešte chvíľu tak by sa asi rozplakala od strachu.

„Ak nechceš skončiť tak ako tvoja šéfova. Tak choď Sarre ukázať cestu." Precedím cez zuby no ona na mňa len vyplašene pozerá a nepohne sa ani o milimeter. Čo na tom nepochopila, tak mi lezie na nery. Nadvihnem obočie aby som urýchlil jej odchod ale ona to aj tak nepochopí. Chápem, že je vydesená a je v trošku patovej situácií. Dobre vie, že som schopný najhoršieho ale má rešpekt pred Ceciliou.

„Ešte raz. Choď za Sarrou ak nechceš aby som ti ublížil. Ak ti aspoň trochu záleží na tom vlkolakovi tak choď." Ako to poviem tak zoberie nohy na ramená a uteká kade ľahšie. Môj pohľad sa presunie na Ceciliu.

„Bolí ... to." povie a ja svoj pohľad presuniem na jej ruku, ktorú jej pevne zvieram. Doslova jej lámem kosti, aj keď je bosorka, ja som aj tak silnejší.

„Myslíš toto?" šibalsky sa usmejem a ona sa len zhlboka nadýchne. Pritlačím ešte viac.

„Rozmliaždiš mi kosti." Povie bolestivo a ja pritlačím ešte viac a usmejem sa ešte širšie. Vtedy pustí dýku. Mám ju tam kde som chcel. Šikovne ňou trhne a pritlačím ju k stene a chytím ju pod krk. Ona sa vyplašene pozrie na mňa. Páči sa mi to, keď mám ja navrch. Do teraz mala ona moc nado mnou ale teraz sa karty obrátili. Ten jej bezbranný pohľad sa mi páči.

„Cecilia sa bojí. To sú mi novinky." Počujem jej srdce bije jej ako o život. Do teraz mi chcela ublížiť a teraz? Má smolu. Dobre vie, že toto neprežije. Chcela ublížiť Sarre a môjmu dieťaťu. Toto jej neprejde. To jej nedovolím.

„Ako je to možné, že je tehotná?" pokračujem. Držím ju pod krkom a ak ma prestane baviť stačí len trochu pritlačiť a zadusím ju. Ale ja jej chcem spraviť niečo iné. To čo jej spravím si teda riadne užijem a ona si to dobre zapamätá, že so mnou sa nezahráva.

„Neviem." Trochu viac zovriem ruku.

„Caleb ... Caleb ... nemôžem dýchať." Dostane so seba. Ja k nej nakloním hlavu bližšie akoby som ju chcel pobozkať.

„Ale môžeš. Tak hovor." Pretočí očami a chytí ma za zápästie.

„Obaja ste súčasťou niečoho väčšieho ... asi to bude ten dôvod. Naozaj neviem. Nikdy som sa s tým nestretla." Dostane sťažka zo seba, trochu uvoľním zovretie aby sa mohla nadýchnuť a znovu pritlačím.

„Sme polomŕtvi, tak ako sa to mohlo stať?" poviem pomaly. Ona to vie som si tým istý, len chce zdržovať aby sa jej nič nestalo. Je dosť prefíkaná a viem, že o toto jej ide. Chce získať čo najviac času aby potom ublížila mne. Lenže ona neviem, že som pripravený ju zabiť.

„To by si mal vedieť ty. Vieš ako sa robia deti." Znova ju silnejšie chytím pod krk a ona sa sťažka nadýchne.

„Vieš na čo narážam. Tak mi to povedz. Inak ťa zabijem." Začne sa smiať a ja pregúľam očami.

„To by si nebol schopný. Ty nie si taký, čierny princ." Po jej slovách sa pritisnem k nej bližšie. Páči sa mi to ako som na koni ja a môžem s ňou robiť čo chcem.

„Ty nevieš čoho som schopný." Poviem a mrknem.

„Poznám ťa dosť dobre Caleb. Hráš sa na zlého chlapca, ktorý sa ničoho nebojí a miluje najviac seba ale skutočnosti si len vyplašené decko. Bojíš sa. Desí ťa to, že s ňou máš dieťa. Desí ťa tá predstava, pretože ty chcem slobodu, krv a ženy. To si skutočný tý." Teraz ma naozaj vytočilo. Pustím ju a o krok odstúpim. Ona si hneď začne masírovať miesto, kde má odtlačenú moju ruku.

„Toto už nikdy nezopakuješ." Pohrozím jej.

„Presne o tomto hovorím. Ak sa to dieťa vôbec narodí ... tak bude mať ten najhorší život. To mi ver. Pozri ako trpí Sarra a to má len zázračnú krv." Dobre konečne začala rozprávať.

„O čom to hovoríš?"

„To ťa naozaj nenapadlo? Možno sa to ani nedokáže narodiť. Sarra je polomŕtva, sám si to povedal, dokáže jej telo dať dieťaťu v jej lone to čo potrebuje?" dobre, tak toto ma zaujíma.

„Naozaj ťa to nenapadlo? No dobre dajme tomu, že sa to narodí. Čo potom? Bude upír, bude mať tú krv? Bude človek? Alebo bude všetko naraz? Vieš čo to spôsobí v nadprirodzenom svete? Každý to dieťa bude chcieť a najhoršie je to proroctvo. Vy ste boli len prostriedok, to dieťa je to proroctvo." Prídem k nej a znova ju chytím pod krv a ona sa začne smiať ako šialenec.

„Ja ich oboch ochránim." Teraz jej ani nevadí, že ju dusím? Smeje sa akoby nič.

„Caleb, Caleb si taký naivný. Moje kúzlo ste s tým síce prekazili ale ja ho zapakujem o 9 mesiacov, keď sa to narodí a to kúzlo bude ešte mocnejšia ako by bolo teraz. Vlastne ... ste mi len pomohli." To dievča ma štve a riadne. Pritlačím ju ešte viac k stene.

„To ti nedovolím." Poviem jej do ucha.

„Radím ti. Zabi to kým je ešte čas." Toto ma nahnevá ešte viac. Odstúpim a otočím sa jej chrbtom.

„Toto by som nikdy nespravil." Poviem si viac menej pre seba.

„Začínaš si uvedomovať, že to je presne to čo musíš spraviť. Zahraj to na nehodu. Nikto ťa za to nebude viniť ale to dieťa sa nesmie narodiť." Áno má pravdu. To bábätko bude mať divný život ale splnil som Sarre sen o rodine. Nezoberiem jej ho znova ale čo ak je to jediná možnosť ako ich ochrániť?

„Zabi ho Caleb, kým je čas." Nabáda ma a už ma štve. Chce so mnou zase len manipulovať. „Buď čierny princ." Ako to povie rázne sa otočím a svoju ruku jej vrazím do hrude. Ona od bolesti vykríkne a pozrie sa na miesto, kde sa moja ruka spája s jej telom.

„Nikdy ma už takto nenazývaj." Precedím cez zuby. Teraz má strach, už si to konečne začína uvedomovať.

„Ty ma nezabiješ. Dobre vieš, že ma potrebuješ." Povie sťažka.

„Tak sa pozeraj." Jej srdce držím v ruke. Cítim ako sa snaží bit ale nejde mu to pretože ho zovieram, takýto som. Chránim tých, ktorých milujem.

„Prosím Caleb, nerob to."

„Bum a karty sa obrátili. Teraz prosíš ty?" Pozriem sa na ňu a doširoka sa usmejem.

„Keď ma zabiješ. Znova sa vrátim." Ako to poviem šklbnem rukou a vytrhnem jej srdce. Oči sa jej otočia a jej telo sa zosunie na zem. Ja držím jej prehnité srdce v ruke a je mi s neho nanič. Nie za to, že som práve niekomu vyrval srdce s hrude ale za to, aká bola.

„Hovoril som ti to som toho schopný a teraz si mŕtva, teda aspoň po kedy sa nenájde ďalší šialenec, čo ťa privedie naspäť." Poviem smerom k jej nehybnému telu. Jej srdce flegmaticky hodím o zem. Otrasiem si ruky od jej krvi.

„Fuj." Poviem si popod nos nachystaný, nájsť Sarru a už sa sem nikdy nevrátiť.