Tajomstvá víťazstva ✔

43.EPILÓG: VÍŤAZSTVO

-Sarra-

„Sarra Haldfordová." Z hmly sa vynorí žena. Je asi v strednom veku oblečená v bielych dlhých šatách. Vlasy má ryšavé a až pŕliš dlhé no s jej tváre ide dobro.

„Ja ..." začnem ale popravde neviem čo mám povedať vlastne ani neviem kto to je.

„Čakala som ťa tu už skôr a nie v takto stave." Ukáže na moje bruško. Inštinktívne sa ho dotknem a Caleb ma trochu stiahne. Niečo mu tu nehrá.

„Caleb, nemusíš mať strach. Chcem sa s vami len porozprávať. Som totiž strážkyňa ostrova." Ako to povie obaja sa trochu uvoľníme.

„Pomôžete im?" v Calebovom hlase je cítiť neistotu. Počkať. Caleb? Ten arogantný tak trochu sebecký Caleb, je teraz neistý?

„Pomôžem vám preto som tu." Strážkyňa prejde pohľadom ku mne. „Sarra ako som už hovorila, čakala som ťa tu už o dosť skôr a nečakala som, že prídeš s upírom a tehotná." Povie materinským tónom. Má veľmi príjemný hlas a neviem prečo ale verím jej. Dokonca by som ju najradšej objala. Je to divne? Asi áno.

„Ako o mne viete?" žena sa po mojej otázke doširoka usmeje.

„Viem o každom, kto má v sebe aspoň trochu mágie. O tebe viem už veľmi dlho. Vlastne o vás oboch. Ja som tá čo mala o vás videnie." Hovorí to veľmi pomaly a veľmi opatrne. Ale prečo? Niečo mi nedochádza?

„To vy ste tá čo napísala to proroctvo?" neveriacky sa opýta Caleb.

„Predtým ako som vytvorila tento ostrov som bola médium a videla som váš príbeh. Problém, je že vtedy som to nevedela ovládať a videla som len malý zlomok reality. Nevedela som, že budeš upírka Sarra." Neviem čo jej mám na to povedať a tak trochu som na ňu nahnevaná do tohto celého nás namočila práve ona. Ona je návine tomu všetkému, čo sa dialo za posledný rok v mojom živote. Keby nebolo to proroctvo tak ... Ja vlastne ani neviem či je to dobré alebo nie. Ak by to proroctvo neexistovalo, nikdy by som sa nespoznala Calebom a vlastne ani Johnom alebo Maxom. Takže vlastne som za to aj vďačná.

„Ide o to, že pre vás na ostrove nie je miesto." Ako to povie pozrieme sa s Calebom na seba. Popravde, tak trochu mi aj odľahlo. Moc ma to tam nelákala ale ak by to malo pomôcť. Tak by som tam išla. Ale som rada, že nemôžem.

„Ako to myslíte, že tam nie je miesto. Ten ostrov je pre každého, kto to potrebuje nie?" Caleb je späť. Zas nasadil ten jeho arogantný tón a výraz. Teraz sa mi páči.

„To je pravda ale jediný s vás troch, ktorý potrebuje ochranu, je to malé ešte nenarodené stvorenie. Pre Sarru tam už nie je miesto." Teraz to so mnou trochu otriaslo. Čo to znamená? Mám počkať kým sa nám narodí a potom ju sem poslať, či o čo jej teraz ide?

„Chcete aby som ..." strážkyňa mi skočí do reči. „Nie ja nechcem nič. Možno som sa trochu zle vyjadrila. Vaše dieťa, keď bude mať potrebu sem prísť, je tu vítané ale ty Sarra už nie. Ty si mi ukázala, že sa dokážeš postarať o seba sama. Nepotrebuješ moju ochranu. Dokonca nepotrebuješ ani ochranu Caleba alebo Maxa či Johna. Si dostatočne silná aby si ochránila seba a aj okolie." Na jej tvári sa vytvorí úsmev a čo si budem, klamať trochu mi to zalichotilo.

„Cecilia povedala, že po našom dieťatku pôjde celý nadprirodzený svet. Potrebuje ochranu už teraz." Poviem trochu smutne. Áno Ceciliiné slová ma strašia vždy keď zavriem oči aj preto som sem chcela ísť, vlastne to bol jediný dôvod prečo som sem chcela ísť.

„Cecilia, už nežije. Čo povedala zomrelo s ňou. Teraz to krásne stvorenie chrániš ty a keď to už nebu v tvojich silách budem tu ja a ostrov ale ešte predtým ... niečo malé na ochranu ti dať môžem." Na ruke sa mi vytvorí strieborný náhrdelník s príveskom vločky. Je nádherný. Prekvapene sa na ňu pozriem.

„Čo t..." nenechá ma zas dohovoriť a skočí mi do reči. „Tento náhrdelník, je drobné kúzlo. Ten kto ho bude nosiť, bude ho chrániť pred svetom nadprirodzena. Stane sa akoby neviditeľným. Nenájde ho žiadna čarodejnica, žiadne médium alebo upír či vlkolak. Má v sebe rovnaké kúzlo ako tento ostrov, len je trošku kompaktnejšie." Usmeje sa nad vlastnými slovami. Popravde som prekvapená, že mi niečo také dala. Svojím spôsobom nás chce chrániť a myslím si, že je to dosť vzácna vec.

„Keď ho budem nosiť, tak sme v bezpečí?" spýtavo sa na ňu pozriem.

„Presne tak a potom ho daj svojej dcére. Nikto neviem čo sa ti narodí. Či to bude miešanec alebo upír, tak dohliadni na to aby ho mala stále na sebe, potom sa jej svet nadrprirodzena nedotkne. Zabezpečí jej normálny život. Môže vyrastať ako bežné dievčatko. Nepremení sa na nič, bude len človek. Radím vám nikdy jej ho nedávajte dolu. Svet nie je na takéto niečo pripravený." Caleb vydesene pozerá na ligotajúci sa náhrdelník v mojej ruke. No a úprimné ja na tú vecičku pozerám rovnako. Neviem prečo to tá strážkyňa spravila ale dala nám všetkým šancu a na aspoň trochu normálny život.

„Ďakujeme. Veľmi si to vážime." Poviem napokon a zdvorilo sa usmejem.

„Teraz môžete ísť. Nezabudnite, ten prívesok nos do pôrodu a potom ho daj tvojej dcére a postaraj sa o to aby ho nikdy zo seba nedala dole."

„Postaráme sa o to." ako to poviem pozriem sa na Caleba a podám mu náhrdelník, ktorý mi pomôže zapnúť.

„Tvoj pôrod bude tiež ľudský ak ho budeš mať na sebe. Nikto si nič nevšimne." Úprimne toto je tá najlepšia správa, ktorú som počula za posledný rok. Spravila mi nesmiernu radosť a neviem sa dočkať na život s Calebom. Naozaj môžeme byť spolu? Naozaj sme rodina?

„Sme vaši dlžníci." Caleb sa po tých slovách akoby uklonil a strážkyňa sa usmeje. Hmla sa začína pomaly vytrácať.

„Sarra ... dávaj si pozor na brata." Ako to povie zmizne aj s hmlou, ktorá nás obklopuje. Počkať. Prečo si mám dávať pozor na Maxa? Je to divné, že ho stále bolí hlava a to jeho správanie ale čo sa sním deje? Prečo mi to nevysvetlila?

Keď hmla úplne zmizla zostali sme tam len ja a Caleb uprostred nádhernej pláže. Po chvíli k nám dobehne Max a John. Všetko im povieme, čo sa tam stalo a prečo sme nezostali. No mňa skôr trápi tá posledná veta čo mi povedala. Čo je s Maxom zle? Prečo si mám dávať pozor? Zmizla skôr ako som sa jej na to mohla opýtať a teraz asi odpovedať už ani nedostanem. Budem sa na to snažiť prísť, určite v tom má prsty Cecilia ale na teraz ...

Je toto víťazstvo? Naozaj sme vyhrali a všetky naše obavy môžeme pochovať? Máme dokonalú ochranu a naša dcérka môže prežiť úplne bežný ľudský život, bez strachu že pôjde po nej celý nadprirodzený svet. To čo som prežila ja ona nikdy nezažije vďaka jednému náhrdelníku. Je to naozaj skutočnosť? No čo si budem, nechce sa mi tomu veriť ale snažím. Viem, že všetko sa môže ešte veľmi rýchlo zmeniť. Cecília, je síce mŕtva ale už raz predsa zomrela a povstala. Áno môže sa to stať znova ale na teraz nie je hrozbou. Vyhrali sme.

„Bude sa volať Victoria." Poviem napokon a Caleb, John a Max na mňa prekvapene pozrú.

„Áno naša dcéra sa bude volať Victoria ako víťazstvo. Je to neskutočné ale my sme vyhrali."

KONIEC