Tajomstvá víťazstva ✔

35. BEZMOCNÝ

-Caleb-

„Hmm, keď si chcela so mnou súkromie, mohla si sa spýtať. Pretože prichystať toto celé bolo dosť zbytočné." Mrknem smerom k Cecilií. Chcem si zachovať svoju aroganciu aj keď to tak necítim. Táto miestnosť, je pripravená na moju popravu, tým som si viac než istý. Teda neviem, čo mi chcem spraviť ale viem, že to pre mňa dobre nedopadne. Tá posteľ a remene a mágia vo vzduchu hovorí za všetko.

„Caleb a jeho nadradenosť. Nebuď už konečne taký sebec a priznaj si to, že nie vždy ide len o teba." Hmm. Celcília je dnes drzejšia ako predošlé dni. Neviem síce, čo ju tak veľmi naštvalo ale vybúri si to na mne. Fakt super.

„Čo chceš po mne Cecilia? Hm?" naozaj neviem o čo jej ide a čo po mne chce. Dal som jej už všetko. Opustil som Sarru, trpel som a rozprával sa s naším synom, čo ešte viac odo mňa môže chcieť? Aké kúzla ma zas za lubom? Popravde, začínama to už trošku aj unavovať.

„Od teba? Nič. Hnusíš sa mi. Vieš o tom?" nadvihnem obočie, dobre vzdala sa toho čo ku mne cítila ale hnusiť sa jej? O tom pochybujem.

„Tak to ti gratulujem si prvá. Ľudia s mojej prítomnosti odpadávajú, vieš?" Poviem a spokojne si prisvedčím si.

„To tvoje namyslené ja mi lezie na nervy, vieš?" pretočím očami a prejdem bližšie k nej.

„Tak potom čo chceš?" poviem s odporom.

„To čo som ti kedysi dala, Caleb. Nastal čas aby som si to zobrala." Teraz trochu stuhnem. Čo mi tá žena dala? Teda okrem pekných chvíľ, v parku, v zámku ... a vlastne všade. O čo jej ide a prečo mi to vôbec nedochádza. Počkať.

„To nespravíš." Došlo mi to neskoro ale predsa, chce moju nesmrteľnosť. Chce zo mňa tým odporným kúzlom spraviť znova človeka. To jej nedovolím. Ja som predsa čierny princ. Som ten čo upírstvo mal predpovedané v proroctve. To nesmie spraviť.

„Už sa to deje." Ako to povie mrkne. Toto zabolelo. To gesto je moje a nie jej. Ja provokatívne žmurkám nie ona ale teraz som v takom strese, že vlastne ani neviem reagovať. Nemôže mi zobrať niečo, čo je môj život. Niečo čo si tak veľmi užívam.

„Vieš aj keď si bosorka. Si stále len človek. Zabijem ťa a budem voľný. To kým som mi nezoberieš, drahá Cecília. To ti nedovolím." Snažím sa znieť arogantne a nad vecou ale popravde mám v gatiach naložené a to poriadne. Cecilia sa začne dramaticky smiať, trochu ohrniem nosom a prekvapene na ňu pozriem.

„Myslíš si, že som naozaj taká hlúpa?"

„Tak kde máš tých dvoch poskokov, ktorí mi mimochodom skoro vykrútili ruku?" znova pregúľam očami.

„Ooo, to by ťa bola škoda. Sú hneď za dverami a ak budú počuť, čo i len trochu divné zvuky s mojich úst majú povolené ta preklať dreveným kolom." Tento raz sa začnem šialene smiať ja.

„Ach, Cecilia, Cecilia dobre viem, že by si to nespravila, pretože som až príliš dôležitý na tie tvoje kúzla. Takže tohto sa báť naozaj nemusím." Tento raz provokačne žmurknem ja.

„Caleb, nie si taký dôležitý ako si myslíš. Si súčasť toho proroctva ale nie súčasť môjho kúzla. Veľmi ľahko za teba nájdem náhradu. Takže teraz prejdime k tým dôležitým veciam. Ľahneš si dobrovoľne alebo ťa musím donútiť?" Po jej slovách ukáže na posteľ, ktorá je v strede miestnosti. Ja len prevrátim očami a ľahnem si. Mohol by som protestovať a snažiť sa o útek ale nie je tu nikdy, kto by mi pomohol, takže je to úplne zbytočné.

„Aspoň, že je pohodlná." Ironicky podotknem. Vtedy sa vo dverách objaví Nina.

„Nina, zlatko. Prišla si akurát včas. Vieš čo máš robiť." Povie Cecilia a Nina len prikývne. Príde ku mne a ruky a nohy mi zaviaže do remeňov, ktoré boli už prichystané na posteli.