Tajomstvá víťazstva ✔

7. MEČ

-Caleb-

„Hmm. Viem že som sexi ale až tak, že ma vyzlečieš, zviažeš reťazami a priviažeš ma o toto?" trhnem oboma rukami, a tým sa zatrasie ťažká kovová konštrukcia, ktorá ma drží v tejto nie moc pohodlnej póze.

„Až tak si nefandi." Povie pekná mulatka, ktorá niečo vybaľuje zo škatule. Ja len prižmúrim jedno oko a odvrknem jej.

„Mimochodom, táto hra by mala čím skôr skončiť, mám totiž dievča." Mrknem ak keď ma nevidí.

„Nehrám sa s tebou a ak myslíš to dievča, ktoré miluje iného? Ver mi tej to bude jedno čo s tebou robím." Prevrátim očami a myknem plecom.

„Ja si myslím, že sa hráš. Pozri ja to vidím tak, že priviazala k reťaziam, fakt sexi chlapa a chceš ho mať pre seba." Trochu našpúlim pery.

„Tieto tvoje narážky sú trápne." Surovo odvrkne. Ja len na ňu mrknem a po chvíli poviem.

„No dobre keď sme si tu vyjasnili úmysly, prejdime k vážnej téme. Kde je Sarra?" poviem dosť arogantne a nahnevane. Ja mi jasné, že práve Sarra v tomto celom má nejakú dôležitú rolu, vlastne mám pocit, že som tu za to aby ju donútili spraviť to čo chcú. Ak mi budú ubližovať a Sarra sa na to bude musieť pozerá, spraví všetko pre to aby to skončilo.

„Neviem, nie som jej opatrovateľka." Odvrkne to dievča a ja prevrátim očami.

„Ale no tak, viem že sme tu za ňu a jej zázračnú krv, ktorá je mimochodom veľmi chutná." Zas na ňu mrknem. Nemal by som s ňou flirtovať ale páči sa mi ako je so mňa v rozpakoch.

„Nechutné ale nie si až taký múdry za akého sa pokladáš." Prižmúrim oči a pozriem sa do hnedých očí dievčaťa, ktorého meno mi je neznáme.

„Čo to má spoločné so mnou? Chcete Sarru a jej krv aby došlo k spojeniu šiestich." Poviem nahlas to čo si myslím ale ona sa len škodoradostne usmeje.

„Ak by išlo o to spojenie tak by tu namiesto teba bola tvoja sestra, nemyslíš?" To dáva zmysel ale aj tak o čo im vlastne ide?

„Tak akú rolu v tom zohrávam ja?" spýtavo sa pozriem smerom k nej.

„Veľmi dôležitú. Chceme s kriesiť mocnú čarodejnicu a tvoja krv, rovnako ako Sarry a jej brata a Johna je na to dosť potrebná." Nerozumiem tomu. Teda rozumiem všetkému čo povedala ale nečakal som to, že v tomto kolotoči záhad mám nejakú rolu aj ja.

„Čím som ja taký zaujímavý?"

„Bol si vyše 300 rokov mŕtvi kúzlom, čo je príčina toho, že v tvojom tele je toľko mágie, že s nej dokážeme čerpať a preberieme k životu tú najdôležitejšiu osobu vo svete nadprirodzena." Hovorí zasnene. O mágiu som sa nikdy moc nezaujímal ale Cecilia, mi o nej dosť rozprávala, keďže bola bosorka.

„Kto si?" Vtedy ma to napadne, môže byť členkou toho rádu o ktorom Cecilia stále rozprávala, do ktorého sama patrila ale ak je to pravda ...

„Som Nina." Prevrátim očami. Som rád, že viem jej meno ale na to som sa nepýtal.

„To som nechcel vedieť ale teší ma Nina. Podal by som ti ruku ale ..." zatrasiem pravou rukou, čo rozozvučím reťaze, ktoré sa dotýkajú kovovej konštrukcie.

„To ti stačí vedieť." Ja tomu aj tak pokoj nedám. Otočím aby som sa mohol pozrieť cez okno ale kovová konštrukcia visiaca zo stropu a moje rozpažené ruky priviazané k nej ma nepustia.

„Tak inak kde to som?" ak mám pravdu budem v sirotinci.

„Na mieste, kde je najkrajší výhľad na zámok tvojej sestry." Odvrkne.

„Vlastne je to môj zámok ale myslíš, sirotinec svätého Jána?" Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Možno to bol pred tristo rokmi sirotinec, v 70. Rokoch to bola nemocnica svätého Jána a teraz je to len stará opustená budova s kompletným vybavením vtedajšej nemocnice." Povie spokojne. Viem presne, kde som a čo je ona zač. Sirotinec, bol len zámienka. Cecília mi rozprávala o ráde kruhu víťazstiev. Hľadali deti, čarodejníc a pokúšali sa o niečo, veľké. Nikdy mi nepovedala o čo ide. Myslím, že to ani ona sama nevedela ale bola to veľká vec a dôležitá vec a podľa mňa sa v tom stále snažia pokračovať.

„Si jednou s kruhu víťazstiev?" jej tvár zmeravela.

„Ako o nás vieš?" povie prekvapene.

„Viem veľa vecí." Myknem plecom a ona sa otočí a spoza chrbta vytiahne meč.

„Vieš čo je toto?" prejde prstom po celej dĺžke meču. Viem presne čo to je. Ten meč ma zabil. Videl som ho každý deň, ktorý som strávil v tej otravnej slučke.

„Odkiaľ to máš?" spýtam sa s hrčou v krku.

„Snažili sme sa to zohnať celé stáročia. Skončilo to v múzeu zbraní vo Francúzku a teraz je to tu." Naprázdno prehltnem.

„Si s tým spojený, je v tom určitá magická energia, ktorá ťa s tým spája, tak ako John je spojený s dýkou a Max s runou, ty si spojený s týmto krásavcom." Ak teraz nedostanem infarkt, tak už nikdy. S toho meču mám strach. Miliónkrát mi spôsobil neuveriteľnú bolesť po ktorej som zomrel. Ak by som vedel, že ten meč ešte existuje sám by som ho našiel a zničil ho.

„Čo sním chceš spraviť?" Bola to len básnická otázka, pretože je mi to jasné.

„Neboj tento krát sa budem snažiť minút srdce." Priloží čepeľ toho nástroja na moju hruď, ktorá sa dvíha ako na závode. Snažím sa odstúpiť ale reťaze ma nepustia.

„Nie, nie, nie. To nesmieš." Prosím zúfalo. Som zúfalí. Naozaj nechcem aby sa ma ten meč ešte raz dotkol.

„Musím." Ako to povie zaženie sa ale zastaví sa a len ma to škrabne.

„Prosím, nie. Prosím nerob to." prosím ako malé dieťa. Mám svoju hrdosť ale tá išla teraz preč.

„Myslela som, že sa nebojíš ničoho."

„Nina, prosím. Spravím čokoľvek ale nerob to." som ponížený viac ako som si myslel. Moje ego utrpelo až veľmi ale nič iné mi nezostáva len prosiť, som bezmocný a môj osud je v jej rukách. Bojím sa tej bolesti ale nedokážem sa brániť.

„Bude to rýchle." Ako to dopovie zaženie sa.

„Nieeeee...." zastonám a cítim tú pekelnú bolesť, ktorú tak dôverne poznám. Pozriem sa na svoju hruď s ktorej trčí rukovať meča. Bolesť je horšia aj pre môj strach. Nina si zoberie do rúk sklenenú nádobu a priloží ju k miestu, kde mám zabodnutý meč, s ktorého sa valí množstvo krvi. Neviem na čo jej to je a je mi to jedno. Snažím sa nemyslieť na tú bolesť ale nejde to. Prosím nech sa to už skončí.