Tajomstvá víťazstva ✔

30. PROROCTVO ČI KLIATBA?

-Caleb-

Je to akoby som tam nikdy nebol. Akoby sa moja myseľ nikdy neoddelila a bola stále len tu. Viem, že v tej kapsule čas neplynul ale je to aj tak divné. Uvedomujem si všetko, viem že myseľ sa oddelila aby som mohol vidieť syna, ktorý má prosil o to jediné, čo mu splniť nemôžem. O to aby som ho zabil. Nikdy by som neublížil vlastnej krvi. Má šancu na život, nový život v lepšom svete, nie v takom do akého sa narodil. On ma prosí aby som mu tú šancu ani nedal aj keď viem, že si ju zaslúži. Dal som mu slovo a to ja splním. Nechám ho síce tej kapsule ale nezabijem ho. To nie ale pomôžem mu splniť jeho vôľu.

Najhoršie je na tom všetkom práve to, že som si uvedomil, že s osobou, ktorú najviac milujem, nebudem mať nikdy dieťa. Nemôžem jej dať život po ako túžila, vlastne som jej ho osobne zobral. Prečo mi to Cecilia spravila? Prečo mi ukázala život môjho syna, ktorý túžil mať otca a nemohol ho mať.

Vystriem sa, napriek bolesti a hrdo pozriem do Ceciliiných očí. „Dala si nášmu synovi meno po mojom otcovi?" precedím cez zuby. Dobre vie čo mi otec robil, tak prečo dala nášmu dieťaťu meno po ňom?

„Odviažte ho." Rozkáže a jeden s tých, čo sa zaháňal po mne bičom mi odviaže ruky. Snažím sa postaviť ale bolesť mi to nedobolí. Cítim ako sa mi každý pohyb otvára rany. Nakoniec mi Cecília pomôže. Sadnem si na stoličku, ktorú mi podstrčila a sťažka si vydýchnem. Myslel som, že tento typ bolesti už nikdy nezažijem ale je to tu znovu.

„Chcela som aby mal niečo s teba." Povie bez emócií. No možno s malým náznakom smútku. Ja sa snažím predýcha bolesť a až po chvíle dokážem niečo povedať.

„Tak si mu mala dať moje meno." Odseknem.

„To som nemohla."

„Prečo?" pozriem sa na ňu prekvapene zatiaľ čo ona položí vedľa mňa vedro s vodou.

„Pretože by mi pripomínal teba." Povie tak odmerane až ma to zabolí.

„To som taký zlý vzor?" ako to poviem na rany mi priloží vlhký uterák, a celým telom mi prejde nepríjemná bolesť. Zasyčím ale ju to nerozhodí, pokračuje akoby nič.

„Ukázala som ti všetko, čo ťa celý čas spájalo so Sebastianom. Vždy, keď jeho malé srdiečko túžilo po tebe, som mu musela klamať a hovoriť mu ako ho veľmi ľúbiš a pritom som toho neverila ani ja sama." Prečo tomu neverila? Pozná ma veľmi dobre, v tej dobe som jej dal svoje srdce na striebornom podnose. Mohla vedieť, že ja som každé svoje dieťa miloval a dal som mu všetko čo bolo v mojich silách a náš syn by nebol výnimkou.

„Nerozumiem ti? Povedala si mu, to čo si pokladala za správne." Naozaj neviem kam s tým miery.

„Nenapadlo ťa to? Ukázala som ti pôrod. Narodil sa ako vlk. Spravila som runové kúzlo premeny na sebe aby som mu dala rodinu a hlavne aby sa naplnilo to proroctvo." Jej slová ma dosť prekvapia. Áno videl som to ale nedal som si to do kopy. Niečo jej to kúzlo vzalo, teda vzalo jej to čo mala v srdce najhlbšie.

„To kúzlo si zoberie to, čo má tá osoba najhlbšie v srdci. Johnovi, zobrala Sarru, tak tebe zobralo potom čo?" tuším čo jej to kúzlo zobralo, len to chcem počuť s jej úst.

„Zobralo mi teba. Ty si bola osoba, ktorú som milovala viac ako čokoľvek na svete. Problém bol, že som od samého začiatku vedela, že nikdy nebudeš môj. Že to proroctvo mi ťa zoberie, navždy, keď príde tá pravá. Vedela som, že príde nejaká verzia Sarry a navždy mi ťa vezme. Tak som sa ťa vzdala, skôr akoby som bola sklamaná. Teraz sa na teba pozerám ako na zbitú trosku, ktorá si nezaslúži byť otcom môjho dieťaťa." Povie to takým odporom. Neprosil som ju o nič. Ona všetko naplánovala, tak prečo sa na mňa hnevá. Viem, že už ku mne nič necíti ale aj tak. Pri Johnovi to bolo ... Láska prešla do nenávisti. John až chorobne na mňa žiarlil, tak Cecilia ma začala nenávidieť. Takto to kúzlo funguje.

„Vedela si o proroctve tak si sa rozhodla správne." Znova zasyčím od bolesti, priloží mi na rany nejakú látku namočenú v niečo čo odporne smrdí.

„Bude sa ti to hojiť dlhšie ak si zvyknutý. Harmanček trochu upokojí tú bolesť. Bolo to zároveň aj kúzlo, takže na to tvoje upírske schopnosti neplatia ale nemusíš mať strach zahojí sa to rýchlejšie ako smrteľníkovi. Viem ako veľmi bojíš bolesti a hlavne tohto ale musela som to spraviť. Inak by som sa do tvojej mysle nedostala." Auč. Tak toto trochu zabolelo. Pozná ma lepšie ako si myslel a nie je až taká zlá za akú som ju mal. Tá nenávisť voči mne, je len kúzlo, s ktorým nedokáže bojovať ani ona ale stále to ju neospravedlňuje čo sa chytá spraviť.

„Teraz je čas na inú tému ... Chceš s Maxa, spraviť nášho syna?" ako to poviem rozčúli sa. Tak trochu som to vedel ale no ja rád zabodnem do surového.

„To nie je tvoj problém." Odvrkne a hodí uterák do vedra pri mojich nohách.

„Tak trochu je. Je to aj môj syn a niečo mi hovorí, že Maxovi, ktorý je tak trochu tiež náš potomok sa to páčiť nebude." Poviem arogantne a žmurknem na ňu a ona pretočí očami. Je mi až divné ako sa behom pár sekúnd zmenili emócie medzi nami.

„To už nie je tvoj problém. Ty sa staraj o to proroctvo a tvoju princeznú." Poviem to rovnako arogantne ako ja.

„O čo ti teda ide? Máš mňa, máš Maxa aj Sarrinu krv, čo potrebuješ viac aby si dokončila to sprosté proroctvo?" Začne sa smiať, príde ku mne bližšie a na jej tvári sa vytvorí široký úsmev.

„Ja na to proroctvo kašlem, Caleb. Ja vás potrebujem na niečo úplne iné. Áno je to tak trochu aj súčasť proroctva ale ideme hlavne o jedno veľké kúzlo, teda skôr kliatbu." Zmraštím obočie a prekvapene sa na ňu zahľadím. Ona má ešte ďalší plán?

„O čo tu potom celý čas ide?" v mojom hlase je cítiť trocha strachu. So Cecilie sa stal blázon a ja naozaj neviem čo si mám o nej myslieť. Vôbec neviem čo od nej čakať, myslel som si, že ju mam dostatočne prečítanú ale je to omyl.

„Nadprirodzené bytosti sú už stáročia pod kliatbou, ktorej úlohou je udržať určité pravidla. Stará sa o to aby nadprirodzení neboli nadradený nad ľuďmi. Tá kliatba je dôvodom prečo upíry nemôžu chodiť po slnku a vlkolaci sa bolestivo menia počas každého splnu na vlkov a samozrejme čarodejnice musia čerpať mágiu s predmetov alebo s prírody. Je to nespravodlivé. Každý sme tým čím sme a máme právo na to by sme žili plnohodnotne. Prečo by sme mali byť menej ako ľudia? Všetko na tomto svete je len jedno veľké kúzlo, ktoré malo nataviť rovnováhu, aby nevznikol chaos. Preto to chcú čarodejnice zrušiť. Zhodením opony ostrova. To kúzlo sa dá dokončiť len jedným spôsobom a to za prítomnosti mocných bytosti ako je starý upír plný mágie, vlkolaka s bieleho lesa, miešanca a človeka s nadprirodzenou krkov." Dáva to všetko zmysel a tak trochu ju aj chápem prečo to robí jediné čo ma trápi, je to že toho súčasťou musí byť aj Sarra. Ak sa nám to teda jej premenou, nepodarilo zastaviť. Cecilia vie, že som ju premenil, takže ostáva len jedna otázka vo vzduchu. Je to kúzlo zrušené ale stále pokračuje?

„Stratil si slová?" pozrie na mňa podozrievavo.

„Načo márniť slovami. To kúzlo je na teba veľké sústo, nie si taká mocná. Nezvládneš to." Odvrkne a ona sa ku mne nakloní. Snažím sa ju trochu vyviesť z miery ale neviem či sa mi to podarí.

„To sa ešte uvidí." Precedí cez zuby a mykne mojou hlavou čím ma zabije.