Tajomstvá víťazstva ✔

23. KÚZLO JE ZRUŠENÉ

-John-

„Kam ideš?" spýta sa ma dosť odmerane Caleb. Chcel som ísť za Sarraou ale nejako som si neuvedomil, že môžem pri tom naraziť aj neho. Viem, že sa nemôžem hnevať na to čo sa stalo a na to že si Sarra vybrala Caleba ale aj tak ho nechcem stretávať. Jeho prítomnosť mi niekdy naozaj vadí, nie že by som žiarlil ale aj tak je mi to nepríjemné.

„Za Sarrou." Poviem rovnakým tónom ako on. Môj pohľad mi padne na jeho ruky, v ktorých zviera dve krvné konzervy.

„Na čo ti je toto?" spýtam sa a myknem hlavou smerom k jeho rukám.

„Obed?" povie arogantne ale a nadvihne jedno obočie. Ale aj tak nemôže ísť o obed, ak je Sarra v ich izbe ... Sarra nikdy nemala rada, keď som sa pred ňou kŕmil, napriek tomu že sa vždy robila, že sa nič nedeje a je to pre ňu už normálne, tak som vedel, že to tak nie je. Mala vždy znechutenú grimasu a jej srdce búchalo ako o život.

„Kde je Sarra?" spýtam sa podozrievavo.

„Kedy by mala byť?" ten jeho arogantný tón ma vždy vie tak vytočiť. Niekedy fakt nerozumiem tomu, prečo si vybrala práve jeho.

„Sarra neznáša keď pred ňou niekto pije krv. Robí sa že jej to nevadí ale nepáči sa jej to." vyvedie ho to tak trocha zmiery. Je zaskočený. Čo sa tam asi tak stalo?

„Tak sa zmenila." Zas ten jeho arogantný tón, teda nie je až taký arogantný. Hlavou mi pre blikne jedna myšlienka. Nie to nemôže byť pravda.

„Ako veľmi sa zmenila.?"

„Tak, že si uvedomila, že miluje upíra so všetkým čo k tomu patrí a toto ..." nadvihne jednu ruku s vreckom s krvou. „ ... k tomu patrí." Ako to povie pretočí očami a šibalsky sa usmeje.

„Fajn idem za ňou." Ako to poviem postaví sa medzi mňa a dvere akoby nechcel, aby som nevošiel do izby.

„Po tom čo si predviedol s mnou sestrou, ťa určite nechce vidieť." Na jeho tvári sa znova vytvorí tej jeho lišiacky úsmev. Tak ho neznášam. Viem, že niečo sa so Sarrou deje. Neviem presne čo. Najviac sa bojím toho, že jej ublížil. Viem, že pije jej krv ... čo ak ... Ucítim bolesť v ramene. Na mieste, kde som mal tú jazvy, teda ranu. Na tvári sa mi vytvorí grimasa a trochu zasyčím.

„Si v pohode?" pozrie na mňa prekvapene. No, nie som pohode. Bolesť sa stupňuje mám pocit akoby mi niekto tú ranu chcel vypáliť. Inštinktívne sa dotknem ramena a vtedy tá bolesť prestane. Prekvapene sa pozriem na Caleba a on rovnako nechápavo pozerá na mňa. Otiahnem si tričko a strhnem obväz, ktorý aspoň trochu zmierňoval krvácanie. Neveriacky sa pozriem na miesto, kde mala byť rana po tej dýke. Nebolo tam nič. Ako keby sa nikdy nič nestalo, proste tá rana zmizla. To kúzlo bolo prepojené so Sarrou ... takže ...

„Čo si jej spravil?" musel jej ublížiť a kúzlo sa tým zrušilo. Iná možnosť nie je.

„Si hluchý? Čo si jej spravil?" na každé slovo som dal dôraz a on tam stojí ako prikovaný. Prečo nereaguje? Čo mu došlo a mne nie? Zabil Sarru? Odhodím ho a vtrhnem do ich izby. Sarra tam sedí na posteli a v ruke drží zrkadlo a pozerá sa na svoju tvár. Vyzerá byť v poriadku. Čo sa to tu deje?

„John?" prekvapene sa na mňa pozrie. Do izby vojde Caleb, krv položí na komodu vedľa dverí a vyplašene pribehne k Sarre.

„Je v poriadku mal by si ísť." Potom sa pozrie na mňa, no a je až veľmi nervózny. Prečo? Všetko vyzerá tak normálne tak čo sa tu deje? Čo mi stále nedochádza?

„Chcem sa so Sarrou porozprávať." Môj pohľad ju stále hypnotizuje. Snažím sa nájsť niečo jej mohol spraviť. Som si istý, že spolu pred chvíľou spali a vymieňali si krv, pretože jej krv je cítiť všade tak intenzívne ale to robili už predtým, tak čo sa tu mohlo stať?

„Sar..." začne Caleb ale nedokončí, čo chcel povedať. Pretože Sarrina tvár sa zmenila. Ja len vydesene pozerám na jej tvár, ktorá bola vždy tak nežná a krásna a teraz je to tvár démona. Tvár upíra. On ju premenil ako jej to mohol spraviť?

„Ty sviňa." Poviem a zaženiem sa po Calebovi. Moju reakciu nečakal zrazil som ho na zem a zrejme som mu rozbil nos. Za čo som celkom spokojný. Aspoň trošku som mu zničil fasádu, na tej jeho dokonalej tvári.

„Ako si jej to mohol spraviť?" poviem nervózne, chytím ho za lem trička chcem mu vraziť znova. Ten jeho dokonalý ksicht mi tak lezie na nery. Ako ju mohol premeniť? Ako jej to mohol spraviť? Mala ešte celý život pred sebou a on s nej spraví toto?

„Dosť." Povie rázne Sarra. Stojí už pri mne a snaží sa zastaviť ďalší úder, ktorý smeroval na jej upírskeho frajera.

„Uhni Sarra, nechcem ti ublížiť." Poviem chladne, zatiaľ sa Caleb stihne postaviť a rukou si pretie nos, s ktorého mu tečie krv.

„Ako si mohol ty, ty ..." neviem nájsť ani správne slová. Viem, že by som mal reagovať na Sarru ale ja teraz mám jeden ciel. Vymlátiť s toho princiatka dušu.

„Ja som to chcela." Tak toto mi chvíľu rezonuje v ušiach. Sarra to chcela? Viem, že už aj mňa o to žiadala a chcel som ju zmeniť ale až keď bude pripravená a teraz ten čas ešte nebol. Nemohla to chcieť. Poznám ju. Nemohla to chcieť sama od seba. Musel ju s manipulovať, nebolo to je vlastné rozhodnutie. Tým som si istý. Poznám Sarru a toto nie je moja Sarra.

„Zmanipuloval ťa. Chcel ťa mať len pre seba. Je to len obyčajný sebec, ktorý robí všetko pre svoje dobro." Mohol? Mohol tomu len prikývnuť s tou jeho nechutnou grimasou? Vážne mu moja nenávistná poznámka lichotí? Nerozumiem tomu prečo chce Sarra práve sním stráviť večnosť.

„John. Ja som už nevládala, bola to jediná možnosť ako to celé šialenstvo ukončiť. Tým, kto som, som už ublížila toľkým ľudom. Ublížila som aj tebe. Musela som to ukončiť a to sa dalo len takto." V jej očiach je vidieť slzy a strach. Má strach? Ale prečo? Veď je upírka teraz sa nemusí báť ničoho, možno týmto zmenila aj proroctvo. Keď sa nad tým zamyslím má všetko. Je s toho možno naozaj vonku. Všetci sme s toho vonku.

„Našli by sme iný spôsob, Sarra." Začne prudko točiť hlavou. Potom sa ku mne priblíži a dotkne sa môjho ramena. Ucítila, čo nemala. Zaschnutí krv, ktorá tam zostala ešte po rane. Ak pila do teraz len s konzervy a potom s Caleba. Toto je pre ňu ako hypnóza. Som miešanec, moja krv na síce upírska ale na pol vlčia a kým nie som vo vlčej podobe je to ľudská krv.

Mám pocit, že na mňa pozerá hodiny je to len pár sekúnd. Nikdy som si to neuvedomil. Nikdy som nebol na tej druhej strane, na strane obete. Najskôr sa zmenia jej oči. Jej zreničky sa rozlejú po celom oku. Jej krásne oči sú celé čierne a potom jej začnú pulzovať všetky žily pod očami. Je tvár už je tak neľudská. Trochu otvorí ústa a tak odhalí svoje nové predlžené očne zuby a vrhne sa na môj krv.

„Sarra ..." snažím sa. Nesnažím sa vôbec o nič. Neviem prečo ale chcem aby pokračovala. Pije tak nenásytne akoby ešte nikdy predtým. Vlastne ona to cíti, prvý krát. Prvý kráť je v tom opojení, ktoré ju nútiť pokračovať až kým nebude neskoro. Je silnejšia ako by som u mladého upíra čakal. Jej zuby sa mi do kože zarývajú čím ďalej tým viac. Zaprie sa do mňa a odtlačí ma ku stene za nami a začne sať ešte viac. Strácam veľa krvi viem to ale chcem aby prestala sama. Ja jej v tom nezabránim.

„Sarra, to stačí!" rozkáže jej Caleb ale ona akoby ho nepočula a pokračuje.

„Sarra prestať!" nachvíľu sa zastaví a potom sa ku mne pritlačí ešte silnejšie a pokračuje. Vtedy sa vo mne ozve moja vlčia polka. Nechty sa mi menia na pazúry ak sa premením môžem ich zabiť oboch. Na čo Caleb už zareaguje radikálnejšie a odhodí ju odo mňa.