Tajomstvá víťazstva ✔

16. ÚPRIMNOSŤ

-Sarra-

Opatrne vstúpim do izby, neviem či Caleb ešte spí ale keď som odchádzala, tak si ešte spokojne odfukoval. Máva veľmi ľahký spánok a nechcem ho preto budiť. Dvere trochu zavŕzgajú a ja sa pozriem na posteľ, ktorá je už ustlaná. Neviem ako to ten chlap robí ale vždy ju ustelie lepšie ako ja. Rozhliadnem sa po miestnosti, Caleb stojí pri mojom kozmetickom stolíku a pozerá sa do zrkadla. Je bez trička a tak mu vidím tie nepekné jazvy, ktoré má po celom chrbte. Prídem k nemu stanem si na špičky aby som mu dočiahla na rameno kde ho bozkám. On so sebou trochu mykne a potom sa dotkne mojej ruky ale nič nepovie. Je rozrušený viem to ale neviem s čoho. Druhou rukou si prechádza po rane, ktorá mu ostala od toho meča.

„Caleb, je všetko v poriadku?" spýtam sa neisto. Chvíľu je ticho a stále je zahľadený na to miesto.

„Neviem. Už je to týždeň a stále tam mám ranu." Povie napokon a znie dosť smutne.

„Zahojí sa to." poviem a pohladím ho po ruke.

„Som upír, Sarra, už by to malo byť preč." Povie vydesene. No dobre, mal pravdu ale je to súčasť nejakého kúzla, tak sa dalo čakať, že to niečo na ňom zanechá.

„Bude to v poriadku, pozri už je to týždeň a je pokoj. Nikto nás neuniesol alebo niečo podobne. Zvládneme to." Neverím ani slovu čo som práve povedala ale snažím sa ho akosi upokojiť. Teda viem ako by sa dal upokojiť ale nechcem s ním skočiť hneď do postele. Sme týždeň oficiálne spolu a chcem si to užívať inak. Chcem aby sme boli normálny pár a išli na to pomaly, hlavne nie cez posteľ.

„Teba to nedesí? Náš život, nie je normálny, vždy sa niečo deje a teraz sa nedeje nič. Je to ticho pred búrkou." Musím priznať, že ma to desí až príliš ale už som si zvykla na to mať strach a preto sa snažím ho potlačiť a nerozmýšľať čo bude, proste žijem v prítomnosti.

„Bojím sa a veľmi ale už som si na to asi zvykla."

„Povedali ti, že keď bude treba tak nás zavolajú ale ako nám dajú vedieť?" Dobre, tak toto je čudné. Áno, má pravdu, že je to záhada ale aj tak prečo je taký vyplašený? Kde je ten flegmatický, trochu drzí Caleb?

„Nemyslime na to." poviem a bozkám ho znova za rameno. Na čo sa on otočí a položí mi ruku na jeho novú jazvu.

„Pozri sa na mňa. Je to odporné." Prečo ho tak zobralo? Nerozumiem tomu, má celý chrbát posiaty jazvami a táto malá ružová čiarka ho tak zobrala? Čo sa mu deje?

„Jazvy sú sexi." Chcem odľahčiť situáciu. Stanem si na špičky a chcem ho pobozkať ale on ma odstrčí. Počkať. Prečo to spravil? Ešte ma nikdy neodstrčil, keď išlo o bozk.

„Nikdy som ti nepovedal o tom, čo mám na chrbte." Povie rozrušene a ja naprázdno prehltnem. Nečakala som dnes budeme riešiť takéto témy. Naznačil už niečo ale nikdy mi nepovedal nič konkrétne.

„Chcem aby si o mne vedela všetko. Ak náš vzťah má fungovať musíš vedieť o mojej minulosti naozaj všetko." Pohladí mi vlasy a ja prikývnem. No, dobre hlavou mi tak trochu prešla aj myšlienka na jeho bývalé partnerky a no úprimne, neviem či som na toto naozaj pripravená. Počuť, koľko ich mal a čo s nimi robil.

„Viem toho dosť? Spal si s polkou zámku, máš niekoľko detí a si Maxov prarodič. Myslím si, že tvoja minulosť už šialenejšia byť nemôže." Keď to poviem, spraví tú svoju grimasu a vtedy viem, že môj Caleb je späť, teda aspoň trochu. No a ja sa trošku pousmejem. Lebo jeho minulosť je naozaj viac ako šialená.

„Nikdy som to nikomu nepovedal a sľúbil som si, že to poviem len osobe, ktorej budem veriť a tou osobou si ty, Sarra." Keď to povie, trochu ma to zamrzí. Síce neviem čo ma na tom mrzí ale ja som osoba, ktorej verí najviac? Čože? Nech nezabúda na to, že skoro šesť mesiacov, som ani len netušila, že či ľúbim viac jeho alebo Johna. Nie som tá správna osoba, ktorej by to mal hovoriť. Aj keď som dosť zvedavá, nebudem si klamať.