-Caleb-
Nemôžem tomu uveriť. Ako mohla? Ako to mohla spraviť a ešte keď som sa na ňu pozeral. No dobre vlastne to chápem a ja keby som na jej mieste spravím to isté ale aj tak. Vedela že som tam a vedela, že ma to raní.
„Au, čo si mäsiar?" poviem podráždene, jednému so Celestiných upírov, ktorý mi práve zašíva ranu, ktorú mi tam nechal ten otravný meč. Neviem prečo ale ani mne a ani Johnovi sa rany nehoja. Teda hoja ale normálne, pomaly, nie pomocou upírskeho vylepšováku.
„No keby si sa tak nehýbal tak by to možno bolelo menej." Odvrkne mi ryšaví chalan.
„Nebuď drzí, dobre." Chovám sa ako totálny debil ale potrebujem zo seba nejako tie emócie dostať.
„Celeste so všetkých chirurgov na svete si musela premeniť práve toto nemehlo?" pozriem sa na sestru a ona si založí ruku na prsiach.
„Nebuď fajnovka. Vyšiel už s praxe." Trochu sa pousmeje.
„Tak to tá prax bola dosť krátka." Pretočím očami.
„Je tomu presne 95 rokov." Moje oči sa otvoria a zahladia sa na jeho ruky. „Mal som vtedy prax v nemocnici." Usmeje sa pokračuje v nemotornej práci.
„To nemyslíš vážne." Môj pohlaď prejde na Celeste.
„Je sexi nie?" nadvihne plecia Celeste.
„Kradla tam vtedy krv a j..." skočím mu do reči. „Dobre, toto ma nezaujíma, sprav čo vieš a daj mi už pokoj." Ako to poviem šklbne rukou, čo dosť zabolí a povie. „Hotovo." Ja sa postavím k zrkadlu a pozriem sa na svoju zašitú hruď. Je to hrozné. Nechcem mať na sebe ďalšiu jazvu, tajne dúfam že sa to časom zahojí úplne a nezostane tam po tom ani stopy. Oblečiem si čiernu košeľu a chcem odísť.
„Caleb, kam ideš?" osloví ma Celeste.
„Čo je teba do toho." pretočím očami.
„Tvoja izba je druhým smerom." Podotkne a ukáže tým smerom.
„Nestaraj sa." Drzo odvrknem.
„Caleb, čo sa ti stalo? Od ako ste sa vrátili, si až príliš mrzutý." Prudko sa otočím.
„Pobozkala ho. Bozkávala sa sním priamo predo mnou." Nemôžem s hlavy dostať ten obraz ako sa mu vrhla do náručia. Ten jej pohľad. Na mňa sa tak nikdy nepozrela a to bolo to najhoršie. Práve to bolelo najviac. Nikdy ma nemilovala tak ako jeho. Nikdy!
„Myslíš Sarru?" Je fakt taká nechápavá alebo ma chce doviesť k šialenstvu?
„Nie Ceciliu, jasné že Sarru." Prevrátim oči a spravím grimasu.
„Mohol si to čakať, že sa to stane. Ona ho nikdy neprestala milovať. No a samozrejme nezabudni na to čo si mi povedal keď ste sem prišli ruka v ruke. Presviedčal si ma, že tam nie sú city. Tak potom kde je problém?" povie surovo.
„Neboli tam city." Viem, že to nie je pravda ale nechcem priznať pravdu. Hlavne nie Celeste.
„Tak prečo si taký mimo?"
„Daj mi pokoj."
„Kam ideš?"
„Do toho ťa nič."
„Caleb ..." neviem čo chcela dopovedať, bolo mi to úprimne jedno. Jediné čo som chcel bolo vypadnúť a opiť sa.
******
Už hodnú chvíľu sedím v nejako bare pod zámkom, ktorý sa tak aj doslova volá. Majú tu dobrú whisky a to je jediné čo chcem. Teda chcem sa opiť ale to upír nedokáže. Vtedy sa vo dverách zjaví dievča. Veľmi pekné o niečo staršie od Sarry, no ... a trochu sa jej aj podobá. Asi aj preto si získala tak rýchlo moju pozornosť. Usmieva sa na mňa. Neviem prečo ale dostal som nutkanie ju zabiť. Šibalsky som sa na ňu usmial a ona ladným krokom príde ku mne.
„Ahoj, čo to piješ?" povie na moje prekvapenie dosť hrubým hlasom.
„Whisky a dosť drahú." Žmurknem na ňu a posuniem jej pohár.
„Vraj piješ už druhú fľašu."
„Nepočítam to." myknem plecom. Chytí si prameň vlasov a začne sa sním hrať medzi prstami.
„Ale Jeremmy áno." Mrkne smerom k barmanovi.
„Vieš zaujíma ho, či to máš ako zaplatiť." To dievča ma zaujme. Pozriem sa na barmana, mrknem na neho a prídem k nej bližšie.
„Povedz tomu Jeremmymu aby priniesol rovno dve fľaše tejto whisky, jednu pre teba a jednu pre mňa." Poviem jej do ucha a ona sa trochu zachveje.
„Fajn." Postaví sa prejde k barovému pultu. Ja si všimnem jej zadok. Má na sebe šortky, ktoré sú však také krátke, že jej trčí skoro celý zadok. Po chvíle sa vracia s dvoma fľašami whisky. Jednu položí predo mňa a s druhej si odpije.
„Čo zapíjaš?" spýta sa ma a potom si znova flegmaticky odpije.
„Existenčná kríza." Odvrknem.
„Nie je na to priskoro? V tvojom veku?" povie trochu pobavene.
„Vek je len číslo." Mrknem na ňu a ona sa usmeje.
„Už by si s tým alkoholom mal aj končiť." Poviem trochu materinským tónom.
„Vyzerám byť opitý?"
„To je na tom to divné. Ty si triezvi teda." Nič jej na to neodpoviem len mrkne plecom.
Chvíľu len v tichosti pijeme a čím viac má to dievča v sebe alkoholu, tým je ku mne bližšie a je viac koketnejšia ako by som si prial. Keď je na mne doslova nalepená, preloží si jednu noho cez tú moju a začne sa hrať s mojimi vlasmi. Nakloní sa ku mne a ja ucítim jej prúdiacu krv, v tepne. Moje očné zuby sa začnú tlačiť von.
„Pome, niekam kde bude väčšie súkromie." Pošepkám jej do ucha. Ona sa usmeje, odpije si s fľaše a ťahá ma smerom k toaletám. Vojdeme do jedného zo záchodov. Opriem ju o stenu, tak aby nemohla ujsť. Ja ju však nechcem, ja chcem len jej krv. Prejde rukou po mojom krku a nakloní sa ku mne. Jej pery sa nasajú na moju kožu na krku. Pritlačí sa ku mne bližšie a začne vrtieť s bokmi. Vôbec nechápe o čo mi ide. Je mi to tak trochu aj dosť vtipné. Ja ju surovo odstrčím a začnem jej najskôr bozkávať krk. Trochu zavzdychne a uvoľní sa a potom zahryznem a začnem piť.
S jej úst vyjde vystrašený výkrik. „Čo ... čo to robíš? Bolí to!" povie to dievča. Vlastne ani neviem ako sa volá a popravde je mi to dosť jedno.
„Bude to bolieť ešte viac." Ako to poviem zostane vystrašená. Snaží vymaniť s môjho zovretia ale ja ju nepustím. Pritisnem ju ešte viac ku stene.
„Pusti ma, inak budem..." Je taká otravná, chytím jej ústa a znemožním jej čokoľvek povedať. Začne so sebou trepať ale som silnejší, čiže je bezmocná. Moja tvár sa zmení a ona ostane len stuhnuto stáť a vydesene na mňa pozerať. Vtedy s jej znova zahryznem do krku. Jej krv je iná. Je cítiť po alkohole. Viem, že to budú dve muchy jednou ranou. Zaženiem túžbu predátora a zároveň sa konečne opijem. Pomaly je pustím ústa. Začínajú sa jej podlamovať nohy.
„Prosím prestaň." Povie omámene a potom mi jej telo oťaželo v náručí. Ak by som nebol taký naštvaný tak by som s tým teraz prestal ale ja plánuje pokračovať až kým s nej nedostanem poslednú kvapku krvi. Viem, že zomiera ale je mi to jedno chcem jej krv. Chcem sa opiť. Už cítim ako sa mi alkohol dostáva do tela. Je to ten najlepší pocit. Presne toto som celý ten čas chcel. Pôsobí o dosť rýchlejšie ako u bežného človeka. Každým hltom som viac opitý a to sa mi páči.
Vtedy, niekto otvory dvere.
„Pusť ju a otoč sa."
******
Ahojte, od budúceho týždňa budú nové kapitoly vychádzať každý deň od pondelka do piatku. 🤍🤍🤍
YOU ARE READING
Tajomstvá víťazstva ✔
VampireS posledným tajomstvom prichádza aj dôležité rozhodnutie. Zostane človekom alebo sa stane upírom? Štvorica hlavných hrdinov si uvedomila, že vo svete, v ktorom žijú nie je žiadne bezpečné miesto. Sarra, Caleb, John a Max majú vo svete nadprirodzena...