Tajomstvá víťazstva ✔

36. KÚZLO S KVAPKOU KRVI

-Sarra-

„Sarra?" Moja skutočná sestra Jessica, stojí práve predo mnou a úprimne vôbec neviem ako reagovať. Naposledy čo sme sa videla ma doslova vyhodila z domu a oznámila že ja a Caleb, sme súčasťou proroctva, ktoré ohrozuje celý nadprirodzený svet. No, dobre za čo som jej tak trochu vďačná, lebo vedieť o tom proroctve nám všetkým otvorilo oči.

„Ahoj." Poviem trochu neisto. Po pravde, vôbec neviem ako na ňu reagovať a trochu sa jej aj bojím..

„Prepáč za to minule. To proroctvo ma desí od malička a ty si sa tam zavyla." Povie trochu ponížene.

„To je v poriadku, len si sa snažila chrániť tých, na ktorých ti záleží najviac." Usmejem sa a chcem ju objať ale ona sa otiahne. No, nebudem klamať, trochu ma to zabolelo. Myslela som si že sa chce udobriť.

„Prepáč, zas ale teraz si upírka aaa ..." zasmejem sa. Áno, som upírka vlastne tehotná upírka, ktorá nevie ovládať svoje emócie. To dievča sa má naozaj čoho báť.

„Ja som divný druh upíra a ty si čarodejnica?" pozriem na ňu a na tvári sa jej vytvorí veľký úsmev. Je rada, že to nechcem riešiť. Počujem jej srdce, ktoré sa trochu upokojilo, ale ... Čo by som jej tak mohla povedať? Nemusí sa ma báť, ja jej neublížim? Od momentu ako vošla do dverí chcem jej krv a túžim ju zabiť ale to naozaj nemôžem. V skutočnosti ani nechcem, chce to len moje nové ja. Bránim sa tomu ako sa len dá. Som ešte len v premene, teda skôr si zvykám a do toho som asi jediný upír na svete, ktorý je tehotný, takže každý má strach čo sa bude diať. Preto John, stojí za dverami a počúva náš rozhovor ak by sa niečo zvrtlo, je pripravený Jessicu ochrániť. Naozaj som si nemyslela, že to bude až také ťažké, keď som Caleba prosila o to aby ma premenil. Ach Caleb, pri pomyslení na neho ma vždy pichne pri srdci. Dúfam že je v poriadku.

„Vlastne nie. Nie som tak úplne čarodejnica. Nie taká s akými si sa do teraz stretla. Viem ovládať kúzla ale nie mágiu." Počkať čo? Ako je možné že vie ovládať kúzla ale nie mágiu? Veď kúzla sú mágia. Všetko je to, to isté nie?

„Nerozumiem tomu." Poviem zmetene a ona sa usmeje.

„Prestav si to tak, že som ako Houdini. Viem čarovať len na oko." Teraz si robí srandu, že? Práve sa prirovnala k Houdinimu a ja jej mám zveriť do rúk svoj život, Calebov a ešte život nášho dieťaťa? Naozaj ničomu nerozumiem.

„To asi nebude stačiť. Celý ten plán je postavený na tebe. Ty ma musíš dostať do tej nemocnice ale bez mágie to nepôjde." Znova sa len nad mojimi slovami usmeje. Stále mi niečo nedochádza. Áno ale som opatrná. Nikdy nezabudnem na ten výstup pred rodičmi, takže jej vlastne neverím.

„Ja viem. Celeste mi o tom pláne povedala, že ste ho trochu zmenili ale ide o to, že kúzla, ktoré mám sú skoro rovnako silné ako tie s mágiou, len tieto kúzla nepodliehajú prírode. Čiže, nepýtajú si cenu. Nie je to ani čierna mágia ale volajú to krvavé kúzla. Všetko čo spravím musí byť spojené s krvou." No super zas sme pri krvi.

„Chceš povedať, že spojíš akési kúzlo s mojou krvou a ..." no neviem to dopovedať, popravde mi to naozaj nedáva veľký zmysel.

„Áno, veľmi zjednodušene povedané. Stačí mi kvapka krvi a je so mňa čarodejnica ako napríklad Cecilia." Počkať. Odkiaľ vie o Cecilií?

„Vieš o Cecilií?" spýtam sa prekvapene.

„Áno je súčasť toho proroctva, predsa." Povie trochu ironicky. Ale hej mohlo mi to napadnúť, že keď vie tak veľa o proroctve bude vedieť aj veľa o Cecilii.

„Takže ako to funguje?"

„Je to vlastne veľmi jednoduché. Vlastne tak som ochránila aj náš dom. Spojila som kúzlo s krvou mojich ... našich rodičov, kým budú obaja žiť, do domu sa nedostane nikto nadprirodzený, teda len ak ho nepozvú." Asi tomu začínam pomaly prichádzať na kĺb.

„Takto dokážeš spraviť akékoľvek kúzlo?" Určite by to napadlo každého. Čo ak by so mňa dokázala znova spraviť človeka ale bez toho aby som prišla o to čo je v mojom srdci najhlbšie? Chcela som byť upírka s Calebom ale ak to ... ťažko sa na to čo i len pomyslí ale ak by sa Calebovi niečo stalo. Nechcem byť upír. Bez neho nie.

„Pri niektorých kúzlach to nejde. Respektíve ide ale čím je mocnejšie kúzlo tým viac krvi, treba. Preto sa tento druh bosoráctva, prestal vykonávať. Ľudia pri silnejších kúzlach aj vykrvácali." Stále sa točíme okolo krvi a ja už mám až príliš veľkú chuť sa napiť. Neviem, koľko to ešte dokážem potlačovať ale skúšať so mňa spraviť človeka určite nebudem. Teda nie pomocou krvavých kúzel.

„Kúzlo, ktoré potrebujeme na to aby sme sa dostali do tej nemocnice, chce veľa krvi?" opýtam sa trochu neisto.

„Nie, približne toľko čo ti zoberú pri obyčajnom odbere." Povie a usmeje sa.

„Tak poďme na to. Nech je Caleb čím skôr doma." Nesmelo sa usmejem. Je to moja priorita, mať pri sebe Caleba.

„Počkaj. Ešte pred tým. Mama a otec ťa pozdravujú a chcú aby si znova prišla." Povie a usmeje sa. Toto ma naozaj veľmi potešilo. Chcem mať rodinu, takú ako si oni ale to všetko čo ma ešte čaká a to čím som. Neviem či to bude možné.

„Jessica ale ... ja som upír, ktorý síce čaká dieťa ale stále som to stvorenie, pred ktorými ten dom chrániš." Poviem smutne a vtedy ku mne pristúpi a chytí ma za ruku.

„Ja viem Sarra ale si moja sestra a si ich dcéra a teraz budú starý rodičia. To im nemôžeš uprieť." Povie a pevnejšie stisne moju ruku. S očí sa mi tlačia slzy, Je to, to najkrajšie čo mi kto kedy povedal a je to, presne to po čom som celý život túžila. Milujúca rodina.

„Budú šťastný, že po tom všetko budú starý rodičia aj keď, zrejme malého upíra." Povie usmeje sa a ja sa s nou začnem smiať. No obom sa nám z očí sa tiež lejú slzy. Áno sme sestry určite. Plačeme nad hocakou hlúposťou.

„Tak poďme na to." ako to povie. Otvoria sa dvere, za ktorými stáli John a Celeste. Je čas zachrániť Caleba. Nemohla som zachrániť Maxa ale Caleba, odtiaľ dostanem aj keby ma to malo stáť čokoľvek. Musím mu povedať, že bude otec. Že mi nezobral môj sen. Vlastne mi ho splnil. Budeme rodina. Skutočná milujúca rodina, ktorá ma pred sebou celú večnosť.