Tajomstvá víťazstva ✔

2. KEĎ MÁ CALEB NÁPAD

-Sarra-

Ples začal pred pár minútami. Celeste a John už určite vítajú hostí. Spomeniem si na ten ples pred rokom, bola som oblečená krásnej červenej róbe, ktorú vybrala Celeste a vlastne to bol aj dôvod prečo sa mi tie šaty nepáčili. No dobre, teda páčili si sa mi až príliš ale idem o princíp. To bolo prvý krát čo som mala na sebe plesové šaty a naozaj som sa cítila ako princezná. Vlastne som ňou aj bola nie? Veď vtedy sme si mysleli, že som jej rodina.

„Pristane ti to." povie Caleb a natiahne rameno aby som ho chytila a išli sme tam spolu. Fu, tak toto bol riadny záblesk s minulosti, minulý rok mi presne takto podal rameno Dominic a tiež povedal niečo v zmysle, že mi to pristane. Nebudem klamať ale pri predstave plesu s minulého roka sa mi obrátil žalúdok.

Keď sa blížime k plesovej sále prejde mi mráz po chrbte. Áno mám strach. Kto by nemal, nie? Všetky tie spomienky sa mi vrátia. Takto pred rokom som stadeto ušla a teraz som tu znova? Haló? Je to len zlý sen? No a potom tá vec s Johnom. Ešte stále nenašiel odvahu aby ho niekto bodol s tou dýkou a preto, náš vzťah je na bode mrazu. Vlastne sme sa rozišli ale on aj tak žiarli na Caleba a teraz budem žiarliť podľa všetkého ja. Prečo? Bude tam zo Celeste. Áno bude stáť po jej boku a veselo sa usmievať na ľudí ako je ten odporný slizký starosta Jones. Na jeho nechutnú tvár som stále nezabudla. Keď prejdeme cez dvere zhlboka sa nadýchne a pevnejšie zovriem Calebovú ruku. Hneď si to všimne, siahne na moju ruku a pohladí ju a potom si ju zoberie do dlane a nežne ju pobozká. Toto gesto bolo, no dobre, až príliš romantické, na človeka, ktorý mi pred nedávno povedal, že sme spolu len pre zábavu a nepletieme do toho žiadne city. Tu bolo až veľa citov, teda aspoň podľa mňa. Viem, že on ku mne cíti viac ako by mal a bojím sa to priznať ale ja som v tom tiež až po uši.

„Si krásna." Chce ma povzbudiť ale popravde vôbec to nepomohla. Ja teraz nemám strach s toho ako vyzerám ale s toho ako zareagujem na Johna.

Plesová sála je ešte krajšia ako minulý rok. Celeste sa naozaj prekonáva aj keď neviem, kde na to berie peniaze. Caleb mi všetko povedal, o ich dedičstve, ktoré je schované v čarovnom trezore pod jaskyňou. Nikto sa tam nevie dostať, len Calebov ľudský potomok a o jedinom čo vieme je Max a ten nie je až tak moc ľudský. No a potom som tu ja. Ja by som to možno vedela otvoriť ale Caleb ma uistil, že otváranie trezoru nebude potrebné. Celestin plán prehovoriť starostu aby so zámku nespravil turistickú atrakciu zavrhol. Vraj sa on nikomu nebude podlizovať a tak prišiel so svojím plánom. Pravdu povediac neviem čo má za lubom ale nebude to nič podľa pravidiel. No, čo už Caleba poznám nejaký ten čas a on nikdy nehrá podľa pravidiel, totižto on má svoje pravidlá. Rozhliadnem sa ešte raz po sále v snahe nájsť Maxa ale nevidím ho, rovnako tak nevidím ani Johna, čo ma celkom poteší.

„Myslela som, že si dáš tie ružové." Povie Celeste spoza nás. Obaja sa prudko otočíme aby sme jej boli v tvárou tvár. Stále ju nemám moc v láske. Je proste dokonalá, dokonalý mejkap, dokonalý účes a dokonalé, zas bordové, šaty.

„Tieto sú krajšie." Odvrkne jej Caleb.

„Dobre, teraz je čas zabudnúť na nezhody a ísť za Jonesom." Precedí pomedzi zuby.

„Ja za ním ale nepôjdem sestrička." Odvrkne jej Caleb a ona len prevráti očami.

„Chce ťa spoznať. Vieš, že si myslí, že máš peniaze a bude s tebou vyjednávať. Potrebujeme ho Caleb." Podotkne nervózne.

„Ty ho potrebuješ."

„Ja? To ty a tvoja ..." celú si ma pohŕdavo prehliadne a ja ustúpim o krok dozadu.

„Opováž sa to dopovedať." Nervózne jej povie Caleb a no čo si budem trochu mi to aj zdvihlo sebavedomie.

„Ty a tvoja Sarra, nebudete mať kde bývať. Totiž spravili ste si s toho svoj vlastný úkryt." Povie tak pohŕdavo až mi je s toho zle. Nenávisť medzi nimi je nepríjemná aj mne. Trochu ma to aj trápi, predsa len ja som ten problém ale aj tak Celeste sa vždy chovala ako rozmaznané decko a teraz aspoň vie, že nedostane úplne všetko.

„Ale sestrička, nehovor mi, že tebe to nevyhovuje. Chrápeš každú noc s ..." nachvíľu sa odmlčí. „ ... s Johnom a užívaš si to. Jediné čo nemáš som ja." Lišiacky sa usmeje ako to vie len on a potom pokračuje. „Mám svoj plán Cel. Ten tvoj je totiž naprd." Po jeho slovách sa zhlboka nadýchne a zatne päste, až mám pocit, že si odlomí tie jej dokonalé nechty.

„Som hladný ty nie?" povie smerom na mňa, ja sa usmejem a prikývnem. Nie som vôbec hladná ale chcem ísť od nej čo najďalej. Namierime si to k švédskym stolom, ja si zoberiem jahodovú makronku a Caleb si vezme veterník.

„Tak aký je ten plán?" spýtam sa a potom si odhryznem kus makronky.

„Nemám žiadny plán, Sarra." Prekvapene sa na neho pozriem. Nemá plán? Ako je to možné? Veď ešte včera mi tvrdil, že má geniálny plán.

„Ako to myslíš?" On si len flegmaticky premeriava veterník a potom si kus odhryzne ako by ho táto situácia ani trošku neštvala. Toto vlastne na ňom obdivujem s ničoho si nič nerobí.

„Proste vyložím karty na stôl. Keď bude zo Celeste ten starosta, tak mi povedz, pôjdeme s ním hodiť reč." Pôjdeme? Prečo mám ísť aj ja? Veď s týmto tu nič nemám a vlastne ani nechcem mať. Potom si všimnem tie slizké oči, ktoré si premeriavajú každý kúsok plesovej sály.

„Tak máš šancu, práve ide ku Celeste." Caleb odloží veterník, utrie si ruky do obrusu. Ja len pretočím očami, najradšej by som ho za to zabila ale tak na to nie je čas. Chytí ma za ruku, pritiahne si ma k sebe a do ucha mi potichu povie. „Veríš mi?" prečo mu mám veriť? Jasné že mu verím ale aj tak? O čo mu ide? Spýtavo sa na neho pozriem.

„Nespravím ti, nič na čo nie si už zvyknutá." Ako to povie telom mi prejde mráz. Čo chce spraviť?

„Aaa starosta Jones, neviete ako rád vás spoznávam." Povie trošku ironicky a potom mu podá ruku. Celeste sa usmeje a popraví si škrabošku. Áno to som zabudla podotknúť, opäť sú tu povinné škrabošky, no a Calebovi, samozrejme veľmi pristane, je ešte viac tajomnejší.

„Pán Jones, dovoľte mi aby som vám predstavila môjho brata Caleba." Povie zdvorilo.

„Tak, konečne vás stretávam. Potešenie je na mojej strane. Nechcem to dnes riešiť ale mohli by sme sa čoskoro stretnúť a doriešiť financovanie zámku. Vaša sestra vám už určite povedala, že mesto by malo záujem o to aby sa aspoň časť zámku sprístupnila verejnosti. Viem, že tu žijete, tak vaše súkromie zachováme ale napríklad táto plesová sála by mohla zazrieť svetlo sveta. Je to aj pre vás dosť lukratívna ponuka, pretože aj vám pôjdu vysoké zisky." Ten chlap je čoraz viac slizkejší. Neviem prečo ale mám k nemu ešte väčší odpor aký som mala doteraz. Fuj.

„Seriem, vám na vaše financie." Povie s úsmevom Caleb a jeho sestre práve zabehne, no a starosta je úplne vykoľajený. Čo si budem klamať, toto som nečakala ani ja.

„Seriem aj na tieto srandičky." Ako to povie zloží si škrabošku a hodí ju na zem.

„Caleb." Celeste ho napomenie. Je to určitá ochrana aby nikto nezistil, že nestarnú ale aj tak páči sa mi čo spravil Caleb. Tie škrabošky aj tak veľa neschovajú.

„Ide o to, pán starosta..." dotkne sa mojich vlasov a odhodí mi ich s krku, ja sa zhlboka nadýchnem ale nepohnem sa ani o krok. Viem asi o čo mu ide a dosť sa toho bojím. Starosta vyplašene pozerá na Caleba aj so Celeste.

„ ... my nie sme tak úplne bežný ľudia, ... teda skôr bytosti." Ako to povie celú si ma prehliadne, tak ako to vie len on. Prechádza po mne pohľadom predátora ale zároveň je pri tom tak moc sexi. Jednou rukou ma drzí za rameno a druhou rukou sa dotkne môjho obnaženého krku a nakloní mi hlavu, stiahne ramienko na mojich šatách a nežne sa dotkne mojej pokožky na mojom krku. A potom spraví gesto, ktoré nikto s nás nečakal, že naozaj spraví.