Tajomstvá víťazstva ✔

37. NAJHORŠÍ PLÁN

-Sarra-

Úprimne? Už ma to prestáva baviť. Za posledný rok som v takejto situácií bola už asi 100 krát, vždy je treba niekoho zachrániť a väčšinou to potom končí útekom. Teraz máme aspoň istotu, že nemusíme utekať, pretože zámok je dokonalé útočisko pre každého upíra. No a od doby čo Celeste zistila, že bude teta je na mňa celkom milá, čiže to je ďalšie plus a dôvod zostať na zámku. No dobre, nie je úplne milá. Teda aspoň na mňa nepozerá tým jej zákerným pohľadom, za ktorým sa vždy skrýva nejaká nepríjemnosť.

Áno dnes je deň D. Zachránim Caleba a dúfam, že to bude posledná záchranná akcia, ktorú musím absolvovať. Neverím tomu, čo teraz hovorím ale konečne sa začínam cítiť bezpečne. Áno viem, že Caleb, je v rukách tej bosorky ale ja verím, že ho odtiaľ dostaneme živého a zdravého a ako bonus máme na našej strane bosorku, ktorá síce ovláda zakázané kúzla ale aj tak sa to hodí. No a čo ma na tom všetko teší najviac, je fakt že mám skutočnú sestru mojej krvi. Jessica, sa síce javila zo začiatku ako nepríjemná nevlastná sestra Popolušky ale skutočnosti, je to dobré dievča a dúfam, že bude ešte lepšia sestra. Nie je to divné? Do teraz som si myslela, že nemám nikoho. Nemám rodinu a neviem, kto som a kam parím a teraz? Teraz mám všetko. Teda okrem Caleba ale pre toho si idem.

„Sarra počkaj." Povie John. Celeste a Jessica, už sedia v aute a čakajú na nás.

„Si, si tým naozaj istá?" pokračuje John. No dobre, už by aj stačilo. Mne už s tým tak trochu začína liezť na nervy. Prečo by som si tým istá nemal byť? Toľko krát sme už boli v takejto situácií a možno ešte hrošej ako sme teraz. A hlavne máme za sebou čarodejnicu, ktorá spraví všetko preto aby nás ochránila. Tak čím si nemám byť istá?

„John, už sme o tom hovorili. To, že som tehotná na tom nič nemení." Poviem a pretočím očami. Je milé, že sa o mňa tak bojí ale áno už ma to hnevá. Nie som predsa s porcelánu.

„Plán, je že sa tam dostaneš bez povšimnutia, vyslobodíš Caleba a ujdete ale úprimne. Je to ten najhorší plán aký sme kedy mali a to sme ich teda mali dosť nepremyslených." Má pravdu. Môj život, moja každá veľká životná kapitola vždy začala únosom a skončila útekom a teraz to môže skončiť rovnako. Fakt, ma to už prestáva baviť ale John má pravdu tento plán je najhorší s najhorších ale aj tak mu verím.

„Bude to v pohode ja Jessice, verím. To kúzlo ma z neviditeľní a tak ho zachránim. Toto sa podarí. Nemá sa tam čo pokaziť." Poviem presvedčivo. Teda aspoň si myslím, že to znelo dostatočne presvedčivo.

„Sarra, nejde tu o to či verím Jessice, ide o to, že sa bojím o teba. Uvedomuješ si čo všetko sa tam môže stať?" prečo to robí? Jasné že si uvedomujem ale verím, že toto ma konečne dovedie k víťazstvu a budem mať od tých únosov a útekov pokoj.

„Som upírka." Dodám.

„Sarra upíry, nie sú nedotknuteľný. Stále ťa môžu zabi ..." nedopovedal to a som rada. Keď nad tým tak uvažujem má pravdu ale ja aj tak pôjdem. Dnes budem v Calebovom náručí aj keby to mala byť moja posledná vec, ktorú spravím. Dnes sa znova pozriem do jeho dokonalých modrozelených očí.

„Ja viem."

„A čo Max?" tak teraz mi postálo srdce. Max? ... No dobre nechcem povedať, že som ho vypustila s hlavy ale snažím sa na neho zabudnúť. Snažím si namýšľať to, že ... nie, nie, nie. Proste Max pre mňa už nie je.

„Čo sním?" poviem rázne.

„Čo ak tam bude. Dobre vieš, že kúzlo schová len teba a Caleba, tretiu osobu nezvládne. Čo ak nájdeš Maxa? Čo spravíš potom?" dobre nad týmto som neuvažovala. Super John, teraz si mi dal chrobáka do hlavy a ja fakt neviem čo s tým. Má pravdu ak tam nájdem brata, nebudem schopná ho tam nechať ale aj tak ...