Tajomstvá víťazstva ✔

40. MAX

-Sarra-

Psychiatria. No super. Zo všetkých nemocničných oddelení musia Maxa držať práve na tomto? Áno, mám pocit, že sa tam za chvíľu dostanem ak ešte raz budem musieť vymýšľať nový únikový plán. Už ma to fakt začína unavovať. Otvorím veľké sklenené dvere. Za nimi sa nachádza dlhá chodba, bez okien, po oboch stranách chodby sú čalúnené dvere s malým okienkom v hornej časti.

Neisto prechádzam chodbou a pozerám sa do malých okienok. Našťastie všetky sú otvorené a prázdne. Keď som skoro na konci chody natrafím na otvorené dvere. Nesmelo vkročím do miestnosti, ktorá je predelená ešte mrežami. Páchne to tam po rôznych bylinách. A potom ho uvidím. Môjho brata. Maxa. Je živý. Naozaj je živý? Nesníva sa mi to?

„Max?" oslovím ho. On sa na mňa vydesene pozrie. Sedí na lavičke pri stene a ruky má za chrbtom. Zrejme ich má zviazané a vyzerá trochu inak.

„Sarra? Si to naozaj ty?" pozrie sa na mňa akoby mi neveril. Je o niečo chudší, tvár má prepadnutú a pod očami má kruhy ale je to Max. Môj braček. Otvorím železné dvere a vrhnem sa mu okolo krku.

„Neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím." Povie so slzami v očiach. Počkať Max plače? Kde som to?

„Si v poriadku? Ublížili ti moc?" poviem a snažím sa na ňom nájsť niečo čo by naznačovalo nejaké mučenie. Caleba zbičovali, takže Cecilia je schopná všetkého a som si istá, že ubližovala aj Maxovi. „Tvoja ..." oči mi skĺznu na miesto, kde mal runu. Naposledy som ho videla bezmocne ležať a s otvorenou ranou ale teraz. Teraz na tom mieste má len nepeknú jazvu. Trochu si vydýchnem, že sa mu to zahojilo ale aj tak. Čo je teraz sním, keď nemá runu.

„Je preč." Presne vie na čo narážam. Viem aj to aké to mal ťažké bez nej. Čo to teraz znamená, musí sa znova meniť na vlka a znova svoju vlčiu časť podľa všetkého neovláda.

„Ako to zvládaš, keď ju nemáš?" pozriem sa na neho a on len privrie oči.

„Bolo už aj lepšie, teraz som ... Sarra musím ti toho veľa povedať ale mám pocit, že aj ty máš čo vysvetľovať." Má pravdu, od nášho posledného stretnutia sa toho naozaj veľa zmenilo. Tak trochu som iný druh bytosti.

„Je to komplikované." Smutne sa pozriem do zeme.

„Najskôr ako si sa sem dostala?" prekvapene sa na neho pozriem.

„To je tiež na dlhšie." Poviem a usmejem sa.

„Takže ďalší útek?" pozrie sa na mňa a začneme sa obaja smiať. Tak veľmi mi chýbal a som taká rada, že ho mám zas pri sebe. Nikto si ani len nedokáže predstaviť ako sa teraz veľmi teším.

„Ak je to teda ten útek. Môžeš mi dať dole tie putá? Sú zo striebra a potreté prilbicou." Povie trochu podpichovačne.

„A jasné." Ako to poviem. Nakloním sa k nemu a použijem svoju novú silu a zlomím ich. Hneď ako sa mu uvoľnia ruky, pevne ma objíme. Nikdy som si nemyslela, že ma môj braček ešte niekedy budem môcť objať.

„Som tak rád, že si v poriadku, Sarra aj keď si teraz netopier." Povie a trochu do mňa štuchne.

„Au, až teraz ma to začína urážať. Prečo netopier? Nie sme predsa myši s krídlami." Poviem to a obaja sa na tom zasmejeme. Veľmi mi chýbal.

„Si iná Sarra. To, že si sa premenila na upíra ťa veľmi zmenilo a nemyslím to v zlom. Pristane ti to." Povie pri tom čo si ma celú prehliada a ja sa trochu začervenám. Musím mu to povedať. Musím mu povedať, že bude ujo.

„Max, za celý ten čas sa stalo toho naozaj veľa a veľa neskutočných vecí a potom to proroctvo..." Počkať. Vie on vlastne o tom proroctve? Nevideli sme sa taký dlhý čas. Musím mu naozaj všetko povedať ale nie tu. Musíme sa dostať preč a to čím skôr. „Vieš o tom proroctve?"

„Počul som o niečom takom. Ja som toho tak trochu súčasťou, Ceciliu práve moja krv prebrala k životu, vieš?." Povie nešťastne. On za to nemôže, teda dobre, môže ale nebolo to s jeho strany dobrovoľné. Takže má odpustené.

„To som nechcela. Max, ja som ... ty budeš ... ja a Caleb." Neviem ako mu to mám povedať. Neviem prečo ale cítim sa za to dosť trápne. Viem, že to nie trápne ale je to môj starší brať a povedať mu to, že som tehotná. Je tak trochu intímne, nie?

„Si tehotná?" Fu. Uľahčil mi to. Počkať. Ako si to dal tak rýchlo dokopy?

„Ako ... ako si to vedel?" poviem prekvapene.

„Stále sa v tebe niečo hýbe." Podotkne. Jasné zabúdam na to, že aj vlkolaci majú nadprirodzený sluch.

„Gratulujem." Počkať? To mu vôbec neprišlo divné? Jedna vec jeho sestra je upírka a druhá vec tehotná upírka? Vôbec mu to nevadí? Kde to práve som.

„Nepríde ti to divné?" podozrievam ho.

„Už som si zvykol, na čudnosti. Sarra, je tu ešte niečo. Ja ... ja som alfa." Počkať čo? Jeho slová mi doslova dali facku. Ako môže byť alfa? Jemu ušlo tiež toho veľa ale zjavne mne tiež.

„To je dlhý príbeh. Neviem čo tvoj frajer chce spraviť Cecilií ale mali by ste čím skôr vypadnúť." Povie Nina, ktorá mi stojí za chrbtom. Koľko tam už vlastne stojí a čo všetko počula. Je to desivé. To sú všetky bosorky také?

„Cecilia donútila Jeda aby mi predal post alfy. Čo aj spravil a teraz som alfa bielych vlkov." Počkať čo? Jed? Ako do toho celého zapadá Jed?

„Tak teraz som viac zmetená ako som bola. Čo sa tu za ten čas stalo?" prekvapene sa pozerám s Maxa na Ninu a dôjde mi ešte niečo. „A čo je medzi vami dvoma?"

„Myslím, že nemáme čas to teraz riešiť. Všetko ti vysvetlíme ale teraz sa musíme dostať preč." Má pravdu musím čím skôr vypadnúť, kým si stúpenci Cecilii uvedomia čo sa tu práve odohráva.

„Počkať. Jed musí ísť snami. Viem, že je slabí ale nemôžeme ho tu nechať. Je teraz môja beta, cítim ho a ja o v tom nenechám." Max cíti Jeda? Čo sa to tu deje a prečo mi nič s toho nedáva poriadne zmysel? Keď budeme na zámku tak budeme viesť veľmi, veľmi dlhý rozhovor.

„Vieš kde je?" pozriem sa na Ninu a ona prikývne. Je predsa jednou s nich, musí vedieť viac ako my ale počkať. Na koho strane je? Nina sa rozbehne do dverí na konci chodby a ja idem za ňou. Je to rovnaká miestnosť ako tá, v ktorej sme boli pred chvíľou. Lenže tu je len Jed a žiadne mreže. Jed je schúlení v klbku na zemi. Mám pocit akoby ani len nedýchal ale našťastie počujem jeho srdce, ktoré bije dosť pravidelne.

„Hej, Jed. Ideme." Povie Max rázne. Jed sa nemotorne postaví a pomaly ide, za svojou alfou.

„Si v pohode?" spýtam sa ho a ona sa prekvapí, že ma vidí. Popravde myslela som si, že ho ešte v živote neuvidím. Ale tak je veľa vecí čo som si myslela a zrazu sa to všetko zmenilo.

„Som slabý ale zvládnem to." Povie Jed aj ho podopriem. Maxa podopiera Nina a pomaly sa snažíme dostať von. Je mi jasné, že teraz to také jednoduché nebude.

„Nina. Poznáš kúzlo, ktoré by nás z neviditelnilo? Ona sa na mňa prekvapene pozrie.

„Odkiaľ vieš o tom kúzle?"

„Mám sestru čarodejnicu. Teda vie ovládať krvavé kúzla." Poviem a Max nadvihne obočie.

„To ti vysvetlím potom." Poviem smerom k Maxovi.

„Tie kúzla sú zakázané." Podotkne Nina.

„Myslím, že nie sme v situácií, kedy máme čas hovoriť čo je správne a čo nie." Ozve sa Jed a ja sa na tom musím pousmiať. Pretože má pravdu. Proste teraz ide naozaj o život. Celá toto budova je plná čarodejníkov, ktorý idú po nás.

„Je to náročné kúzlo. Neviem ako sa čaruje s krvou ale pokúsim sa niečo vymyslieť." Zatiaľ to išlo až moc ľahko a je mi jasné, že sa kontaktu s tými fanatikmi nevyhneme ale s čoho mám väčší strach, kde je Caleb? Vyhral on alebo Cecília? Pretože tu stále nie je.