Tajomstvá víťazstva ✔

27. ZBOHOM LÁSKA

-Caleb-

Stojím pri stojane na sviečky sledujem ako sa tie drobné oranžové plamienky mihocú. Neviem prečo ale mám nutkanie sa ich dotknúť aj keď viem, že by mi to len ublížilo.

„Vždy ťa fascinoval oheň." Povie známy hlas. Opatrne sa otočím aby som sa mohol naozaj presvedčiť, či je to skutočne ona.

„Je to len sen, že?" Ona sa očarujúco usmeje a prikývne.

„Si bystrejší ako si bol, v čase keď sme sa stretli. Vieš o tom?" Ja len myknem plecom a usmejem sa. Nechcem s ňou moc diskutovať. Neviem prečo sa mi votrela do sna a prečo vlastne v sne dokážem rozmýšľať... Teda je to jej ďalšie kúzlo.

„Tie roky mi niečo dali vieš." Poviem arogantne.

„Myslíš tie, ktoré si strávil v truhle?" au tak toto zabolelo a moja grimasa na tvári to určite len potvrdila.

„Nepochopil si ten prvý sen, tak som sa sem musela votrieť sama." Zmraštím obočie a pozriem prekvapene na ňu.

„Ten prvý sen bol tiež od teba?" začne sa smiať. Dobre aspoň viem, že tie nočné mory sú naozaj preč.

„Kto iný by to dokázal. Bolo to kúzlo rovnako ako aj toto, len toto je silnejšie a viac ma vyčerpá, pretože som sem musela preniesť aj svoje vedomie. V tom prvom som poslala len pozmenenú spomienku." Povie rovnakým arogantným tónom ako ja. Už viem, prečo ma očarila. Bola presne ako ja. Drzá a pekná a to sa vtedy moc nevidelo. Teraz keď sa na ňu pozerám nerozumiem tomu čo som na nej videl. So Sarrou sa nedá ani porovnať.

„Ďakujem za tú spomienku." Poviem s trochou sarkazmu a pretočím očami.

„Nie je zač, dúfam, že ten koniec sa ti páčil rovnako ako mne. Inak ten meč chcú moje dievčatá naspäť." Povie s arogantným výrazom na tvári.

„Zabili ma s sním tak mam právo si ho nechať." Odseknem.

„Myslím, že nemáš ale to teraz nebudeme riešiť. Na toto nemám naozaj silu." Viem, že je to dvojzmysel. Nechce sa tým zapodievať a nemá toľko síl na kúzlo. Muselo ju vyčerpať aj to, že po 300 rokoch vstala z mŕtvych.

„Cecilia nemá silu? To sa nestáva, hlavne že si mala silu ma na tristo rokov nechať žiť v rakve." Poviem to tak aby ju zabolelo svedomie. Poznám ju dosť dobre toto jej určite bude nepríjemné.

„Moja mágia je obmedzená. Poď za mnou, čím skôr. Vieš kde ma nájdeš ak neprídeš noc čo noc, vždy keď zatvoríš tie tvoje oči budem tam ja. Teda jedna s našich spomienok ale bude trošku okorenená. Buď si na to zvykneš alebo prídeš. Ak neprídeš, sny pošlem tej tvojej drahej Sarre. Ver mi nebudú sa jej páčiť." Ako to povie zmizne a ja sa preberiem.

Z hlbokým nádychom sa posadím na posteli. A som späť v realite ale aj tak mi chvíľu trvá kým si to uvedomím. Pozriem sa vedľa seba a uistím sa, že Sarra spí. Viem že je to ten najhorší nápad aký som kedy mal ale za Ceciliou musím ísť. Neviem prečo ale ten hlas v mojej hlave mi hovorí, že tam musím ísť, či sa mi to páči alebo nie. Viem že sa do toho zamotám hlbšie a keď pôjdem už nebude cesty späť ale ja jednoducho musím. Viem aj to že Sarru to raní ale som si istý tým, že nech sa tam stane čokoľvek nájde ma. Zorganizovala už toľko útekov, tento môj bude pre ňu hračka som si tým istý. Viem, že je to asi to najhoršie načasovanie, pretože medzi mnou a Sarrou je to teraz proste úžasné ale nedovolím Cecílií aby prenasledovala Sarru. Viem presne aké sny by jej vkladala do hlavy a Sarra je veľmi bystrá a dala by si veľmi rýchlo dokopy, že sa to všetko skutočnosti stalo a to nechcem. To jej neurobím. Prezlečiem a čo najviac potichu sa snažím odísť s izby, potom zo aj zámku. Viem, že nie som taký nenápadný ako by som chcel ale čo sa dá robiť. Samozrejme je to tu na nádvorí je menšia prekážka.

„Caleb?" osloví ma Celeste.

„Čo je?" poviem podráždene.

„Kam ideš o tomto čase?" nemôžem jej povedať pravdu. Celeste by mi to určite vyhovorila ak aj nie tak by našla spôsob ako ma uväzniť tu na zámku. Ona vždy nájde spôsob ako dosiahnuť svoje ale teraz musím ísť aj keď sa mi odchádza veľmi ťažko.

„Potrebujem si prečistiť hlavu. Ty tu čo hľadáš?" skúsim jej to vrátiť rovnakou otázkou aj keď viem, že moja sestre keď nechce tak nič nepovie.

„John ... išla som za Johnom jasné?" no aspoň sa to nesnažila skrývať ale vlastne toto je celkom dosť zaujímavá téma.

„Počkaj on nespáva s tebou?" poviem sarkasticky s tou mojou podpichovačnou grimasou.

„Nie každý má to čo sme si vysníval." Nadvihnem obočie.

„Dokonalá Celeste, nedostala to čo chcela?" usmejem sa a ona pretočí očami.

„Mám to, len nie tak ako som chcela." Odvrkne.

„Ooo tak to je naozaj tragédia." Dobre s tým sarkazmom by som naozaj mal asi prestať.

„Caleb ale teraz vážne kam ideš? Je pol štvrtej. Nechceš si prečisťovať hlavu. Ty prečisťuješ hlavu sexom a ten si mal so Sarrou v rytierskej sieni." Nadvihnem obočie a na chvíľu sa zamyslím. Ako to zistila? Neboli sme síce tichý ale aj tak, nemohla to len tak zistiť. Nakoniec prikývnem vlastním spomienkam. To čo sa dialo dnes večer bolo asi to najlepšie čo som zo Sarrou zažil. Preto sa mi ešte ťažšie odchádza. Chcem byť so Sarrou ale ...

„Je čas bosoriek nie? Možno ma jedna vylákala s postele." Snažím sa znieť sarkasticky ale myslím že moju narážku pochopila až veľmi rýchlo. Moja sestra ma veľmi dobre pozná a nech to popieram akokoľvek som za to rád. Som rád, že ma tak dobre pozná a vždy aj keď to poseriem za mnou stojí ale na druhej strane vie aj pekne ublížiť.

„Cecilia?" povie doslova s prekvapením na tvári.

„Možno." Odvrknem.

„Caleb o čo tu ide? Toto sa mi aleže vôbec nepáči. To že mala byť mŕtva a vy štyria ste ju nejakým spôsobom oživili, tak to neznamená, že sa jej máš hodiť okolo krku." Povie dosť vyplašene. Ona sa naozaj o mňa bojí?

„Tak to nemám v pláne." Pretočím očami.

„Ale ideš za ňou a to je šialený nápad." A je to tu. Vedel som, že mi to bude chcieť vyhovoriť.

„Fajn. Kašli na všetko ale mysli na Sarru. Vy dvaja ste súčasť proroctva a som si istá, že vieme o tom len zlomok. Ona je dva kroky napred. Nemôžem tam ísť, kým nezistíme o čo jej naozaj ide." Pretočím očami. Fajn má naozaj strach ale ja som rozhodnutý. Či chcem alebo nechcem musím si to priznať je to ten najhorší nápad aký som kedy mal.

„Ale ja idem." Odvrknem a prejdem okolo nej. Nedonúti ma zostať, teraz nie.

„Caleb, nerob to. Keď nie za seba, tak aspoň za Sarru. Nech je proroctvo aké chce, ona ťa naozaj miluje a tým som si úplne istá. A ty ju miluješ ešte viac. Nechoď." Prvý krát viem, že je moja sestra úprimná. Všetko čo povedala tak aj myslela. Som si tým istý, tak budem úprimný aj ja.

„Vieš prečo som ju premenil? Prosila ma aby skončilo. To bremeno je na ňu až príliš veľké a popravde ani sa nečudujem. Je tak mladá a musí riešiť tieto hlúposti. Takto sa to aspoň zrušilo. Čaro jej krvi je preč a zjavne aj to kúzlo, čo Cecilia chytá, pretože je zúfala. Nechce vedieť ako to viem a čo vôbec netuším aký má zamer ale musím to zistiť." Tak toto som nečakal. Celeste plače?

„Caleb prosím nechoď tam. To že si so Sarry spravil upíra ti budem vyčítať, tak ako ty mne tých 300 rokov v hrobe ale nechoď. Ja Cecilii neverím." S očí sa jej doslova valia slzy. Neviem prečo má taký strach ale to na tom nič neznení. Príde ku mne a pevne ma obime. Ja ju zovriem v náručí a dám jej pusu na vlasy.

„Nehovor to Sarre. Len ak pôjde do najhoršieho."