Tajomstvá víťazstva ✔

26. LÁSKA MEDZI NAMI

-Sarra-

„Ušiel si mi s postele?" poviem podpichovačne, keď konečne nájdem Caleba. Je v rytierskej sieni, niečo drží v ruke, nevidím čo to je, pretože mi je otočení chrbtom.

„Vieš, že by som sa vrátil." Povie tým svojím trochu drzejším tónom, čo značí, že je sám sebou. No ale nemôžem sa striasť myšlienky, že niečo nie je v priadku. Vôbec sa na mňa nepozrel len hypnotizuje oheň, ktorý pukoce v krbe. Prídem pri k nemu bližšie a chytím ho za ramená. Je celý stuhnutý, vedela som že sa niečo deje. No a až teraz si všimnem čo to vlastne drží v rukách. Je ten meč. Ten meč ktorý ho tak veľmi desí, ten ktorým ho zabili. Ale čomu fakt nerozumiem prečo ho práve teraz napadol ten meč. No dobre, viem, že má s neho zlý pocit ale prečo práve dnes mal potrebu ho odniekadiaľ vytiahnuť?

„Caleb? Deje sa niečo?" poviem neisto. Chvíľu je ticho ale potom začne.

„Tie sny sú späť." Povie tak veľmi bolestne. Mohlo ma to napadnúť. Od premeny počujem všetko čo sa deje okolo mňa a to aj v noci. Dnes mal veľmi nepokojnú noc, tak mohlo ma to napadnúť. Nie, malo ma to napadnúť, že mal nočnú moru práve s tou vecou čo má v rukách.

„Caleb ja ..." no dobre mať sluch upíra je horšie, teda aspoň v takýchto situáciách. Počujem jeho srdce a viem, že má problém. Neviem ako reagovať ale predtým keď som bola ešte človek som vedela presne ako reagovať ale teraz? Proste neviem. Viem, že ho to desí viac ako je zdravé a preto mi je sprosté mu povedať, že bol to len sen.

„Tento sen bol iný." Trochu mi odľahne, keď začne sám nebudem klamať, pretože fakt som nevedela čo povedať a ako ho upokojiť.

„Ako iný?" nerozumiem ako mohol byť iný. Teda chápem zabili ho asi inak ale ide o to, že ho tam zabili nie? O tom bola tá jeho slučka.

„Bol taký živí ale neskončil tak ako malo." Zmraštím obočie, viem že je rozrušený ale úprimne, netuším kam tým miery a čo mi s tým vlastne chce povedať. Áno som stratená.

„Ako to myslíš, že neskončil tak ako mal?" je úplne vyplašený a rozrušený, viem že ho tie sny mučili vyše tristo rokov ale takéhoto som ho naozaj ešte nikdy nevidela.

„To je ten problém. Je to spomienka a v tejto spomienke som nemal zomrieť, Sarra. Táto spomienka bola o tom ako som prvý krát stretol Ceciliu ale mesto toho aby sme spo ..." odmlčí sa ale aj tak viem čo chcel povedať. Dobre, niekedy ma až prekvapí, že vie čo sa patrí, berie ohľad, že by mi to mohlo byť nepríjemné. No budem úprimná Caleb povie vždy všetko bez rozmyslenia. Ale to že sa mu snívalo so Ceciliou? No dobre vedela som, že s ňou niečo mal, teda musel s ňou niečo mať, keď mali spolu dieťa. To je jasné, len no čo si budem klamať nečakala som že sa o to pokúsili hneď pri prvom stretnutí. To trošku zabolelo. On po chvíle ticha pokračuje „ ... v tom sne ma prebodla týmto." Nadvihne meč.

„Toto bude mať niečo spoločné s tým kúzlom. V momente ako sa stala upírom obom sa vám stratili tie rany a tebe sa začnú snívať tieto sny?" Musí to mať niečo s tým spoločné." Myslím si že toto je jediná možnosť prečo sa mu to deje. Všetko to pekne do seba zapadá. Mrzí ma to, že zas za to môžem práve ja ale ...

„Čo ak nie? Čo ak len tá dýka nezabrala tak ako mala?" povie trocha drzejšie akoby bolo vhodné.

„Caleb, tie sny si nemal skoro šesť mesiacov, nie je možné aby sa vrátili. V tomto má prsty ona. Som si tým istá." Áno mohla som povedať jej meno ale trochu na ňu žiarlim predsa mala dieťa s niekým koho milujem a najhoršie je na tom to, že ja sním dieťa nikdy mať nebudem ale som šťastná, že sním môžem byť naveky.

„Cecilia by toto nespravila." Počkať, počkať, počkať. On si ju akože ide zastávať? Dobre som žiarlivá ale ona nie je taká dobrá aby ju takto obhajoval. Ona by mu to určite spravila. Tým som si istá. Veď čo všetko spravila aby sa vrátila? Nechcem na to ani len myslieť.

„Hovorím o tej istej osobe? Caleb, to ona zoslala na teba to kúzlo a uväznila ťa do tej slučky. Ak za to niekto môže, tak len ona." Zadíva sa na mňa len prikývne. Vie, že mám pravdu len si to zrejme nechcel priznať alebo neviem ale neodporuje a to mi trochu lichotí.

„Aj tak sa musím tohto zabaviť." Viem, že sa toho meču, chce zbaviť od prvej chvíle, čo ho zobral s tej nemocnice. Je to jeho asi najväčšia nočná mora, tak úplne chápem o čom hovorí. Keby som sa mohla vzdať svojej zázračnej krvi tiež by som neváhala ani sekundu.

„Čo s tým chceš spraviť?"

„Neviem ale chcem sa toho zbaviť nadobro. Tak aby to už nikto nemohol použiť." Chápem ho, ja by som sa tiež niečoho takého chcela zbaviť ale úprimne neviem ako zničiť starý meč. Chvíľu naň pozerá a potom ho hodí do krbu. Nemyslím si, že to nejako pomôže ale keď to pokladá za dobrý nápad, tak je mi to jedno.

„Myslím, že to ti nepomôže sa ho zbaviť." Sarkasticky si zamrmlem. On sa zasmeje.

„Malo to byť teatrálne." Ako to povie ovinie si ruky okolo môjho pásu.

„Tak to určite bolo." Ja si zas omotám svoje ruky okolo jeho krku.

„Počkáme kým dohorí v krbe a potom ho vyberieme." Ako to poviem mrkne na mňa.

„To je dobrý nápad ale mohli by sme to čakanie troška spestriť." Snažím sa znieť zvodne ale popravde vôbec sa mi to nedarí. Povedala som si, že po premene budem iná a toto k tomu patrí. Stará Sarra by takýto návrh nikdy nedala.

„Dobrý nápad." Prejde pohľadom po mojej tvári a ja sa k nebu nakloním aby som ho pobozkala. Trochu sa odtiahnem a obaja sa na seba zadívame. Mám pocit akoby sme obaja mysleli na to isté.

Ja si zahryznem do spodnej pery a on sa usmeje tým svojím arogantno-šibalským úsmevom. Jaj, prečo je vždy tak sexi? V tom momente zo seba doslova strhávame oblečenie. Najskôr vyzlečie môj hnedý sveter a potom zo mňa strhne jeho tričko, ktoré tak rada nosievam. Pod tričkom nemám podprsenku a on prejde pohľadom po mojom nahom tele, za ktoré som sa vždy hanbila ale teraz? Teraz už nie. Viem, že moje krivky ho privádzajú k šialenstvu a to si dostatočne užívam. Milujem to ako mi jeho oči prechádzajú po mojej pokožke. Aj keď jeho pohľad necítim, na celom tele mi nabehne husia koža. Potom mu pomôžem vyzliecť jeho čierne tričko a vtedy mi do nosa vojde tá jeho úžasná vôňa santalového dreva.

Začne ma bozkávať na krku ja hlavu zahnem viac dozadu, tak trochu dúfam, že sa mi zahryzne do krku ale nie on pokračuje v bozkávaní a zastaví sa až pri mojej hrudi. Potom sa nachvíľu odtiahne. Prečo ma tak mučí? Prečo nespraví to čo chcem, viem že to vie. Chvíľu na seba len pozeráme. Sme pri sebe tak moc blízko, že cítim ako mu začínajú byť nohavice stále menšie a menšie. Omotá si ruky okolo mňa a pritisne si ma viac k sebe. Naše telá sa o seba opierajú a ten pocit, jeho kože na tej mojej privádza do šialenstva zase mňa.

Caleb prejde rukami po dĺžke môjho chrbta a zastaví sa až pri mojom zadku. Počkať. Kedy mi vyzliekol nohavice aj s nohavičkami? Vlastne je mi to úplne jedno, teraz ho chcem. A to hneď. Nadskočím a omotám si nohy okolo jeho pásu a netuším ako ale som nalepená na mramorovej stene, ktorá lemuje celú rytiersku sieň. Chladná stena na mojom chrbte a horúce Calebová kože, je dokonalý kontrast, ktorý ma poháňa ešte viac. Zastonám on sa odtiahne a zas sa pozrie na mňa tým svojím sexi pohľadom. Obaja skĺzneme na lavičku, ktorá je pri každej stene v tejto miestnosti. Počkať. Niečo ma napadlo.

„Caleb prestaň." Chvíľu vzdoruje, potom zafuní do môjho krku a trochu sa otiahne, nič nepovie a tak pokračujem. „Celeste hovorila, že si tu sp..." zastaví ma.

„Myslím, že je na čase tomuto miestu dať nové spomienky." Začne ma znova bozkávať. Keby ho tak nemilujem asi mi to je nepríjemné ale teraz mi to je jedno chcem ho, chcem ho cítiť viac ako kedykoľvek predtým. Zaborí si ruky do mojich vlasov a trochu zatiahne, čo si vyslúži ďalší môj vzdych a potom mi pritisne svoje pery na tie moje. Keď sa dostane do mňa vykríknem. Je to presne to čo som chcela. Jeho tempo je rýchle ako som bola pri ňom zvyknutá ale vyhovuje mi to. Prečo mi to robí? Prečo je taký dokonalý a vždy vie presne to čo chcem? Som šťastná, že práve s ním strávim zvyšok večnosti, ktorú máme pre seba máme.