Ľadové Srdce

11.Kapitola/On

Tréning prebiehal celkom výborne,až ja to,že celý čas má sledoval ten idiot Harry Colvinsky.Neviem čo má somnou za problém,ale už od prvého dňa,kedy sme sa stretli začal do mňa podripovať.
Ten človek,asi nemá toho veľa v hlave,keďže sa správa ako 5 ročné dieťa.

Len čo sme skončili tréning ,okamžite som sa pobrala do šatní,kde som sa prezula a už šla pred štadión,pretože som sa mala stretnú s Jackom.
Ach,Jack je vážne úžasný a ja som rada,že ho mám znova v živote.

Von sa už začalo pomaly stmievať a lampy sa všade už začali rozviecovať,takže som Jacka čakala rovno pri škole.
Keď som ho z diaľky zazrela v ruke niesol veľkú nádhernú kyticu ruží.
To je pre teba,povedál a dal mi ju do rúk.
Čože?vyhrkla som a práve som nechcela uveriť tomu čo sa stalo.
Tie ruže sú pre teba,povedál znova a usmial sa na mňa.
Pre mňa?a čím,že som si to zaslúžila?spýtala som sa a on sa len usmial.
Tým,že si mi dokázala odpustiť a aj potom čo sa stalo v škôlke, sa dokážeš somnou baviť,odvetil a ja som sa len nadšene usmiala.
Presne,o tomto som vždy snívala,že jedného dňa príde niekto,kto mi ukáže čo je to skutočná láska a možno je to ten človek,ktorého som v škôlke tak moc milovala.
Je možné,že ho stále milujem?
Ale určite,že je to možné,pretože vždy,keď ho uvidím,tak sa mi srdce rozbuší ako zvon,a ja neviem čo mám robiť.

Tak ďakujem ti veľmi pekne,povedalá som po chvíli ticha,keď som nemalá slov.
To je samozrejme,pre teba to urobím veľmi rád ešte veľakrát,odvetil a objal ma.
Moje srdce sa rozbušilo tak strašne rýchlo,že to musel vycítiť aj Jack.
Freya,prečo ti tak rýchlo bije srdce?spýtal sa a pozrel mi do očí.
Ja,ehm...to asi kvôli stresu toho všetkého proste tak,zaklamala som a dúfala,že mi to Jack uverí.

Tak fajn,tak ideme do toho kina?spýtal sa a ja som sa pozrela na tú veľkú kyticu ruží.
Vieš čo,najprv si pôjdem odniesť domov tu kyticu,pretože s ňou do kina asi ťažko pôjdem,a tak až pôjdeme,odvetila som a on len prikývol a potom sme vyrazili k môjmu domu.
Celú cestu sme sa s Jackom mali o čom rozprávať,pretože buď robil vtipy alebo sme sa bavili o živote a smiali sa čo všetko chceme ešte zažiť.

Vieš čo,teším sa na 4 ročník,keď budeme mať kanadskú noc,vtedy urobíme v noci učiteľom také blbosti,že ráno budú tak z toho mimo,že budú musieť na deň dať riaditeľské voľno,odvrkla som a Jack len prikývol.
Len škoda,že to s tebou nezažijem,keďže ja som už druhák,povedál sklamane a ja som mu len položila ruku na plece.
Nevadí ale snáď budú aj lepšie chvíle ako kanadská noc bez teba,povedalá som a usmiala sa naňho.
Teraz som mala pocit,ako keby som lietala na oblákoch,pretože v Jackovych očiach sa tak strácam,že zabúdam na realitu a začínam snívať.
Je to tým,že som sa fakt tak veľmi zamilovala,alebo je to len pobláznenie?
Ale,keby som bola zamilovaná,vedela by som o tom či nie?

Len čo sme prišli konečne pred môj dom,hneď som si vybehla do mojej izby dať do vázy ruže, a hneď som sa pobrala preč.Bolá som len rada,že má Abby nezbadala,pretože by mi dávala blbé otázky a ja nechcem odpovedať a nechcem byť spovedaná,s kým som von,alebo čo robím,veď už predsa niesom malé dieťa.

Tak môžeme ísť?spýtal sa,keď som sa k nemu vrátila a usmiala sa.
Áno,môžeme ísť odvetila som a on ma potom zrazu chytil za ruku na čo som do brucha dostala motýľov a moja tvár očervenalá ako paprika,a potom ma niekde začal viesť.
Kam to ideme,keď nie do kina?položila som mu otázku,keď sme minuli kino.
Uvidíš,chcem ti niečo ukázať odvrkol a potom sme vystúpili cez mesto,kde sme prešli takú lúčku a ocitli sme sa v lese.
Jack,veď je tma naliehala som a on ma stále ďalej ťahal.

Zrazu sa predomnou objavilo nádherné jazero,ktoré svietilo,okolo jazera poletovali, svätojánské mušky inak povedané svetlušky,a pri jazere sa nachádzal altánok,kde bolo už niečo pripravené.
Boli tam svietelká,ktoré nádherné svietili a na zemi bolo rozprestreté občerstvenie.

Pani,tu je nádherne zvolala som,keď som sa poobzerala dookola.
Však?chcel som ťa tu zobrať,len som nevedel ako to naplánovať,povedál a ja som sa naňho usmiala.
Naplánoval si to dokonalo,povedalá som a on sa ku mne otočil.
Vážne si to myslíš?spýtal sa,pretože chcel vedieť, či sa mi to páči.
Áno,vážne sa mi to tu páči,a som rada,že ti naplánoval odvetila som a pozrela mu do jeho nádherných oči.
Máš nádherné oči,povedal po chvíli a zrazu jeho rukou prešiel po mojej tvári,a jemne ma pohladil.
Chytil môj pramienok vlasov, a jemne si ho obtočil okolo prstu.
Počuj Freya,myslíš,že by sme spolu niekedy mohli byť niečo aj viac, ako kamaráti?spýtal sa zrazu a mne sa ešte viac srdce rozbušilo.

Chvíľu som rozmýšľala nad tým,že by som mu povedala áno,pretože tak mi radí srdce,ale rozum mi hovorí,že sa musím sústrediť, len na splnenie sna.

Ehm..ja,počuj Jack,rada by som,ale musím sa sústrediť na školu a chcem si splniť svoj sen,a nechcem aby do môjho sna bol zapletený aj nejaký chalan,mám ťa rada,možno aj dokonca viac ako rada,ale nemôžem mať vzťah,keď sa musím sústrediť na to,po čom som tak dlho túžila a teraz sa mi to môže konečne splniť odvrkla som a on len sklonil hlavu.
Chápem,ale ja,teda to čo k tebe cítim....začal a začal sa ku mne približovať,no ja som sa hneď odtiahla a rozbehla sa domov.
Nemohla som tu ostať už ani chvíľu,aj keď moje srdce, práve chcelo vyjadriť,to čo cíti k Jackovi.

Je mi to ľútoJack,pomyslela som si a už som sa s týmto tempom pobrala domov.

Tento príbeh má neskutočne baví písať,takže dúfam,že sa vám to páči.
Čo poviete,urobila dobre Freya,že sa rozhodla radšej sústrediť na plnenie svojho sna?Vážne sa ma vzdať niekoho,koho tak miluje?
Bude sa ho musieť vzdať kvôli svojmu snu?
Ako to dopadne?