Ľadové Srdce

43.kapitola/Prosím prebuď sa

Celú noc som nemohla ani zažmuruť oči,pretože som neustále myslela na Harryho,ktorý leží v nemocnici v kóme a nikto nevie kedy sa prebudí.

Freya!tak vstávaj!počula som nejaký neznámi hlas.
Len čo som sa prebudila,pred sebou som zbadala stáť mamu,ktorá čakala kedy sa prebufim a mala prekrížené ruky na hrudi.

Ach,to už je ráno?povedala som zmätene,keď mama mi naznačila,že mám už naozaj vstávať.
Áno, už je ráno,takže pekne sa zobuď a hneď sa ponáhľaj do školy,upozornila má a potom z izby odišla.
Lenivo som z postele vstala a nasmerovala si to do kúpeľne,pretože som stále bola zaspatá a jedine voda má dokázala poriadne prebudiť.

Keď som si spravila aj rannú hygienu,hneď som si to znova nasmerovala do izby,kde som si vytiahla na seba oblečenie a obliekla sa.
Vlasy som si nechala rozpustené,pretože na dnes nemám žiadnu náladu si robiť nejaký účes do školy.
Popravde dnes by som do školy ani nešla,pretože všetci budú riešiť to čo sa včera na ploche stalo,lenže ja súrne potrebujem nájsť vinníka ktorý ho potkol.
Ak by ten vinník tvrdil,že to bolo omylom,tak mu neuverím,pretože som to videla,že to bolo schválne ale jediné čo som videla na tom hráčovi ktorý ho potkol bolo,že mal číslo na drese 43.
Takže keď už mám hráča z číslom 43,tak nebude ťažké ho nájsť,lenže aký budem mať dôkaz,že to urobil on?okrem toho ani neviem čo si ľudia o tom páde mysleli.

Keď som už bola úplne pripravená,ani na raňajky som sa nedostavila,pretože som nemala hlad a okrem toho ponáhľala som sa do školy.
Len čo som si obula svoje Conversy,pred odchodom ma ešte zastavila mama.
Kam,že ideš mladá dáma?položila mi otázku,a ja som sa prudko otočila.
Veď do školy,odvrkla som a prekrútila očami,pretože ruky mala položené na bokoch a tvárila sa ako keby mi neverila.
A čo raňajky?podotkla a mne sa len uľavilo,že chcela po mne len toto.
Akože idem do školy,ale nepotrebujem aby mi prestala veriť
Nemám hlad,odvetila som a pobrala sa z domu.

Pred domom už ma na prekvapenie čakala Lucy,ktorá veľmi nemala dobrú náladu.
Lucy,čo sa stalo?spýtala som sa jej,keď som k nej podišla.
Počuj,moja mama je doktorka a pracuje v tej nemocnici kde je Harry,a vravela,že ti veľmi dobre nevyzerá,pretože  podľa doktorov by sa mal prebudiť už zajtra,aj keď sa to stalo ešte len včera,lenže moja matka si myslí,že sa neorebudí ani zajtra,prehovorila a mne sa skoro zastavil dych.

Čože?vyhrkla som šokovane,a nemohla som uveriť tomu čo mi práve povedala.
Včera večer keď si odišla,robili mu ešte ďalšie výsledky,ktoré potvrdili,že ten otras mozgu bol silný,takže je možné,že v kóme bude dokonca až pár mesiacov,odvrkla Lucy.

To nemôže,veď ja ho potrebujem,vyhrkla som a po tvári mi začali tiecť slzy a spomenula si na všetko čo pre mňa urobil.
Poskytol mi pomoc aj keď mi bolo najhoršie,a dosť mi pomohol,pretože za to mu budem vďačná už navždy,lenže neviem si ani predstaviť to,keď tu nebude.

Freya buď kľudná,nájdu nejaké riešenie,veď on sa prebudí,ale zatiaľ nemôžu robiť nič,než len čakať,odvetila Lucy a položila mu ruku na plece.
Možno máš pravdu,ale hneď teraz zájdem za ním do nemocnice,vyhrkla som rozhodne a bola som pripravená na odchod,lenže Lucy má zastavila.

Freya,návštevy sú až poobede,takže pekne poďme do školy a po škole sa tam zastavíme,povedala a ja som len prikývla a nasmerovala si to hneď do školy.
To čo mi Lucy povedala,bolo pre mňa hrozné,pretože som si vážne nedokázala,že by tu Harry chýbal pár mesiacov.
To by bolo vážne hrozné.

Len čo sme prišli do školy,hneď som si všimla ako sa každý baví o tom čo sa práve včera stalo.
Nezniesla som na to pohľad,takže som si to hneď nasmerovala ku svojej skrine z ktorej som si vytiahla svoje učebnice a hneď si to nasmerovala do svojej triedy.

Len čo som do nej vstúpila,všimla som si,že tam kde je moje miesto,sedí Thomas.
On akože teraz bude chodiť somnou do triedy?
No nič nezaujíma ma to,ale nechápem prečo si sadol na moje miesto.

Môžeš ísť prosím z nášho miesta preč?položila som mu otázku,keď som k lavici prišla s Lucy.
Nemôžem,teraz už tu sedím aj ja,ale pre istotu sa pozri na nový zásadací,ak by ťa to zaujímalo,povedal  a ja som sa hneď dotackala ku katedre,kde už bol vážne nový zásadací.
Sakra,teraz musím s Thomasom sedieť.
Dobré,nejak to prežijem,ale hlavne si ho nebudem všímať,pretože po mne ide a nechcem aby si myslel bohviečo.

Takže si spokojná kde sediš?spýtal sa a ja som len prekrútila očami
Nebuď otravný,radšej by som si to vymenila s Lucy,pretože tá sedí s Harrym,ktorý aj tak tu nieje,odvrkla som a Thomas len prikývol.
Dobré,ale aj tak by si mohla somnou zájsť na to rande,keď tu nieje Harry.
Zrazu som sa neovládla a strelila mu facku.

Tak na to zabudni, s tebou nikdy nepôjdem nikde,pretože si otravný a aj keby tu bol Harry,tak s tebou by som v živote na to rande nešla,odvrkla som tak namrzene,až som si všimla ako na nás celá trieda hľadí..
Podľa mňa niečo ku mne cítiš,len si to nechceš priznať, poznačil a ja som len prekrútila oči.

Tam si choď baliť Colemanovu,ta určite s tebou pôjde do postele,odvrkla som chladne a ukázala na Colemanovu,ktorá na mňa vrhala nepríčetné pohľady.

Skús ma spomenúť znova,tak zažiješ peklo, krpaňa!zvolala na mňa namyslene Colemanova,ktorá najskôr počula to čo som povedala.
Hej,vidím to,že s  tou namyslenou kurvou pôjdem,odvrkol.
Prečo nie?veď aj ty si namyslený odbila som ho a celá trieda sa začala smiať.

Thomas sa na mňa len škaredo pozrel,ako keby som mu až príliš niečo zle urobila,lenže urobila som len to,čo si zaslúžil.
Aj keď to nieje zlý človek,strašne je dotieravý,otravný a namyslený.
Radšej sa budem zaujímať o Harryho,ktorý aj tak teraz sa nemá najlepšie a po škole sa musím pri ňom určite staviť.

Zrazu do našej triedy prišiel Nick,najlepší kamarát Harryho.
Nečakala som to,ale nasmeroval si to rovno ku mne.
Dievčatá po ňom pokukovali ako keby to bolo niečo sladké,ale ja som to ani nevnímala,pretože najskôr sa chcel prísť spýtať niečo ohľadom Harryho.

Čau Freya,chcel som sa spýtal,že či ideš dnes za Harrym,pretože by som šiel aj ja prehovoril a ja som sa iba pousmiala
Hej idem,kľudne môžeš ísť aj ty,povedala som.
Dobré vidím,že ti naňom záleží viac než by si čakala ty sama,odvrkol a pousmial sa.
Pozri Nick,Harryho mám rada ako kamaráta nič viac nič menej,odvrkla som no on tou odpoveďou nebol presvedčený.
No to si nemyslím,pretože s Lucy sa furt bavíme po škole a povedala mi,že jak si včera nariekala,takže nemusíš to skrývať,aj on teba miluje,len si to tiež nechce uvedomiť,povedal Nick.

Vieš čo Nick začínaš byť neznesiteľný,takže sa stretneme po škole hneď v parku a zájdeme za Harrym,odvrkla som na znamenie,že tento rozhovor skončil.
Fajn, čau odvrkol a odišiel.

Zrazu som si všimla ako naňho  Lucy hľadí,čo mi začalo si myslieť veľa veci o tom.
Ale asi som teraz pochopila,čo si môžu ostatní myslieť,keď tak hľadím na Harryho,alebo mám oňho strach.
Teraz už tomu vážne rozumiem.

Keď konečne skončilo vyučovanie,tak ako Nick povedal stretli sme sa v parku a potom sme hneď vyrazili do nemocnice.
Nemocnica bola zaplnená ľuďmi,pretože teraz sa v kuse niekomu niečo stáva.
Dobrý deň,pozdravila som recepčnú,keď sme prišli na recepciu.
Dobrý deň,prišli ste za Harrym Collinskym?spýtala sa.
Áno prišli,sme jeho kamaráti,povedal Nick.
Tak fajn,izba 107 nech sa páči,môžete ísť,zvolala a my sme jej len kyvli hlavami na znak vďaku a šli sme rovno na izbu,kde nás poslala recepčná.

Len čo sme tam vstúpili,zalial ma smútok,pretože ma bolelo ho znova takto vidieť.
Oveľa radšej by som bola,keby sa vážne prebudil.

Harry ležal tak ticho,až mi to prišlo strašne ľuto.
Prosím,prebuď sa pomyslela som si,no vedela som,že to nezaberie,pretože je v kome.

Opatrne som k nemu podišla a chytila ho za ruku.
Po tvári  mi znova začali tiecť slzy,až som nemohla uniesť pohľad na jeho spiace telo a jeho spiacý výraz tváre.
Zrazu som nevedela čo robím,ale naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho na líce.
Po tejto puse som si asi uvedomila,že Lucy s Nickom mali celý čas pravdu.
Ja Harryho ľúbim.

Ďalšia časť na svete.Konečne si to Freya priznala,no stále sa Harry neprebudil.
Čo myslíte,kedy sa prebudí?