Ľadové Srdce

17.Kapitola/Bolestivá Pravda

Potom, čo som v parku vyliala na Harryho vodu,tak som si ani pomyslieť nemohla,ako musí zúriť,veď jeho tvár,keď som naňho tu vodu vyliala,bolá úplne rozzúrená,ako keby bol rozzúrený,že mu niekto skazil jeho plány.
A najskôr ja som levovi skazila plány,ale on si nemá čo začínať,a nemá sa ku mne správať ako k hlupani.

Pesničky som počúvala do večera,pretože som nemala čo robiť,ale keď právo odbilo 7 hodín večer,tak mi práve Lucy zavolala či nemôže prísť  ku mne prespať.
Len čo sa spýtala,vyskočila som od radosti,pretože by som mohla konečne zažiť pyžamovú párty,ale to najprv potrebujem zvolenie Abby.

Rýchlo som z utekala dole,kde som Abby nachystala,ako sa smeje do mobilu, a robí divne veci.
Ehm..Abby,mohla by prísť ku mne prespať kamarátka?položila som jej otázku,a ona sa stále pozeralá do mobilu.
Samozrejme,že áno,len nech kľudne príde,povedalá Abby a ja som sa nadšene naňu usmiala a rýchlo som vybehla do svojej izby.

Rýchlo som napísala Lucy,že môže prísť a ona mi len odpísala,že sa veľmi teší a príde každú chvíľu.
Ehm,takže,keď konečne príde nejaká kamarátka ku mne spať,tak by som si konečne tu izbu mohla aj poupratovať,pretože tu mám neskutočný neporiadok.

Rýchlo som si napravila perinu,ktorú som mala rozburdanú po celej izbe,tak som ju vrátila do pôvodného stavu a dala ju na svoju posteľ.
O necelých päť minút,bolo skoro už všetko hotové,no neverila som,že som to stihla za 5 minút.

Len čo som hľadela po svojej izbe,či náhodou nemám nikde porozhadzované oblečenie,tak som pohľadom nasmerovala na to,že zo steny trčí nejaká sľúčka.
Neviem čo to je,ale možno by bolo dobré,ak by som zistila o čo ide.
Rýchlo som sa opatrne dotackala k stene oproti môjho šatníka,a opatrne potiahla za tú sľučku.

Len čo som sa jej dotkla,stena sa vysunula do zadu,a v stene sa objavil veľký otvor,ktorý obklopovali dvere.
Páni,tak tu mám celý čas tajný vchod, a ani som o to nevedela?
Tak to je husté,pomyslela som si a opatrne siahla na kľučku dverí,ktoré sa opatrne otvorili a ja som vstúpila dnu.

Zrazu som sa ocitla v nejakej neznámej miestnosti,ktorú som nikdy nevidela,a tak som radšej začala hľadať spínač,lebo miestnosť bola tmavá.
Zrazu som zatiahla za nejakú tenkú,ľahkú šnúrku a v celej tej neznámej miestnosti sa zapli svetlo.
Super, našla som niečo o čom celý život nevedela.

Chvíľu som sa poobzerala po miestnosti,ktorá bolá obklopená regálmi a krabicami,no pohľad ma nasmeroval na jednu malú truhlicu,ktorá bola na zemi.
Opatrne som ju zdvihla a otvorila ju.

Len čo som ju otvorila,objavili sa tam fotky mojej matky.
Počkať,ale tie fotky predsa boli krasokorčuliarky?
Takže moja mama v mojom veku,chcela byť krasokorčuliarka?
O tom som vážne nikdy nevedela.

Zrazu som zbadala,aj takú  fotku,kde  mama ako mladá mala sadru na nohe a barle.
Čo sa jej asi tak stalo?

Zrazu som si všimla aj taký dopis,nevedela som čo mám s tým dopisom robiť,ale premohla má zvedavosť,čo sa píše asi tak v tom liste.
List som opatrne pootvorila, a v liste bolo veľmi krásne písmo,ktoré sa mi veľmi páčilo a tak som sa pustila do čítania.

Milá Freya,ak toto budeš raz čítať tak snáď,pochopíš  prečo som skončila s mojím snom.
Mojim snom, bolo vždy sa stať krasokorčuliarkou,a preto už od malička som s tým začala,ale keď som sa dostala do pubertálneho veku,čiže keď som dosiahla 16 rokov,čakalá má celoštátna súťaž v krasokorčuľovaní,a ten deň bol môj aj osudný.
Zlomila som si nohu,a doktor mi povedal,že kvôli tomu,už nikdy nebudem môcť korčuľovať,a mňa to veľmi sklamalo,nemohla som sa z toho spamätať,že môj sen skončil.Veľmi som bolá z toho nešťastná,a preto nerada hovorím,ak aj teba postihne sen sa stať krasokorčuliarkou,tak ja za každú cenu ťa budem prehovárať,aby si to nerobila,pretože nechcem aby sa ti stalo taký osud ako mne.
Takže Freya,dúfam,že mi jedného dňa odpustiš,že som ti bránila rozvíjať svoj sen,ale proste bojím sa o teba,ale viem,že ty to jedného dňa aj tak zvládneš a viem,že tebe sa to nestane.

Zrazu mi po tvári tiekli horúce slzy,pretože som konečne pochopila,prečo mi matka celý život bránila v tom, aby som robila to, čo ma baví.
Teraz už tomu rozumiem,ale som šťastná,že ma nechala ísť za tým čo chcem.

Opatrne som ten list zatvorila, a vložila ho späť do truhlice.
Toto už viac vidieť nechce,do tejto miestnosti už viac vstúpiť nechcem,pretože nechcem vidieť niečo bolestivé a zároveň tak kruté a krásne.
Truhlicu som opatrne zatvorila,a položila ju na miesto,z ktorého som ju aj zobrala.

Potom som tam zhasla svetlo, a celú tú miestnosť úplne zatvorila,takže za stenou zmizla a nikto sa nič nedozvie.

Zrazu sa otvorili dvere do mojej izby,a dnu vstúpila Lucy.
Ahooj pozdravila má,a ja som sa len pousmiala a vbehla jej do objatia.
Lucy,práve som si uvedomila niečo čo ti musím povedať,začala som a ona sa na mňa len prekvapene pozrela.
Tak dobre,hovor povedala a zložila si svoje veci na moju posteľ.

Som zamilovaná do tvojho brata,povedalá som po chvíli ,a ona sa na mňa zarazene pozrelá.
Ja som to vedela,vyhrkla nadšene a objala ma.
A on to už vie?položila mi otázku,no ja som iba nesúhlasne pokrutila hlavou.

Nie,nevie o tom,a možno sa to ani nedozvie,proste nemôžem mu to povedať,vyhrkla som a zamyslela sa.
Vôbec som nevedela čo hovorím,ale pravý opak toho je,že možno Lucy má pravdu,a Jackovi by som mala povedať pravdu,ale keď ja sa strašne bojím toho,že kvôli tomu sa nebudem sústrediť na svoj sen.

Ďalšia časť na svete.Ako sa vám páčila táto časť?
Tak takúto pravdu asi Freya nečakala,ale aspoň to vysvetľuje prečo jej rodičia celý život bránili robiť to čo ju baví.❤️
Čo myslíte,bude už konečne Freya s Jackom?alebo  sa rozhodne pre svoj sen?