Ľadové Srdce

14.Kapitola/Láska alebo sen?

Po vyučovaní som bohužiaľ musela zájsť za Harrym,keďže máme spolu spievať,tak sa musíme dohodnúť aj na spoločnej pesničke.

Vyšla som z triedy,a hneď sa dakde pobral,takže som ho hodnú chvíľu nevedela nájsť,až napokon som zbadala jeho kamošov,vlastne videla som jeho kamošov, čo hrajú s ním hokej,takže som šla rovno za nimi a spýtala sa ich na Harryho.
Vraveli mi,že vraj šiel teraz na dievčenské záchody,vraj za Colemanovou.
Ach bože,to je prasa,keď to musí robiť ešte v škole na záchode,a o tej štetka ani nehovoriac.

Takže si budem musieť počkať,pomyslela som si a sadla si do pohovky,ktorú sme mali v miestnosti,kde sme mohli tráviť voľný čas,čiže prestávky.
Zrazu sa ku mne dotackal Jack,a ja som znova očervenalá ako paprika.
Ahoj,pozdravil má a priblížil sa ku mne.
Ja som sa mu zahľadela do očí,a začala koktať.
A-a-ahoj vyhrkla som zakoktane, a on sa len poškrabal za ušami.
Počuj,chcel by som sa spýtať či by si nemohla dnes prísť ku mne,učili by sme sa spolu,navrhol.
Počuj Jack,rada by som to prijala,ale mám ten krúžok a k tomu ešte,rodičia mi dnes majú volať,lebo pred pár dňami odišli do Európy za starými rodičmi,takže som teraz doma s pestúnkou,ale možno v sobotu by sme niekam mohli zájsť,odvrkla som a Jack sa len usmial.

Tak dobre,ale teraz,keď máš voľný čas tak by sme mohli niečo podniknúť,navrhol a ja som sa len zamyslela.
Jasné,že áno súhlasne som odvrkla,no uvedomila si,že nemôžem,pretože ma čaká najťažšia skúška života.
Musím sa dohodnúť s tým kretenom,ktorý išiel za Colemanovou na záchody.

Tak super,mohli by sme ísť fotiť bláznivé fotky,navrhol a ja som len nadšene prikývla a vytiahla mobil.
Zapla som aplikáciu snapchat,nastavila nejaký vtipný filter a urobili si s Jackom fotku.
Ale,ale hrdličky sa nám tu fotia,zvolal známy hlas,ktorý išiel rovno od záchodov.
Bol tam Harry.

Sklapni,no konečne,hľadala som ťa zvolala som a obrátila sa naňho.
Vážne?malička ma hľadala a čo odomňa chceš?povedál ironicky a ja som sa naňho chladne uškrnula.
No,keďže sme spolu v dvojici,tak som sa prišla dohodnúť,čo budeme spievať,vytiekla som a on sa len zaškeril.
A čo je mi potom?ja to spievať s tebou  nebudem,ale keď už musíme tak potom fajn,zajtra sa stretneme v parku,ti dám texty piesní,ktoré ti dám na výber, a potom mi už dáš vedieť,ktorú z nich budeš chcieť spievať ,odvrkol a ja som naňho nechápavo pozrela.

Prečo to musia byť podľa teba,tie názvy tích piesní?položila som mu otázku a on sa len uškrnul,.znova.
"A prečo nie?odpovedal otázkou.
,,Nemusí byť vždy podľa teba,odvrkla som rázne a on sa len zasmial".
"Podľa mňa?ako vážne?,,maličká,netrep sprostosti,takže ber či neber,zajtra v parku o 15:00 a príď včas,odvrkol a odišiel.

Teda,túto vašu konverzáciu som nepochopil,prehovoril Jack a ja som  znova očervenalá,keď som začula jeho sladký hlas.
Bože,tvoj hlas by som počúvala,každý deň,povedala som zasnene, a on sa len usmial.
Tak ďakujem,že mi lichotiš,páči sa mi to,povedál, a  mne ,sa srdce znova rozbušilo.
Ach jaj,ten pocit zamilovanosti j Jackovi,je ešte viac intímnejší ako v škôlke a bola by som rada,ak by som mu to mohla povedať,lenže nemôžem sa viazať teraz na vzťah,potrebujem sa vážne sústrediť na ten sen,ktorý si chcem splniť.
Ale do kedy takto,chcem utekať pred láskou,kvôli svojmu snu?
Dokedy to vydržím,ukrývať pred Jackom?
No neviem,ale vážne je to zle,pretože som myslela,že keď sa dám na krúžok,a začnem si plniť svoj sen,tak problémy s láskou nebudú,ale sú tu a na to nedokážem zabudnúť.
Kvôli láske sa nedokážem sústrediť na to čo vážne chcem,ale aj Jacka vážne chcem,takže je to dosť komplikované.

Najlepšie by bolo,ak by som na Jacka zabudla,lenže to sa práve nedá,keďže ho každý deň vidím,a každý deň naňho myslím,proste ho nedokážem pustiť z hlavy.

Zrazu sa ku mne Jack priblížil,bol tak blízko,že keby sa pohol ešte kus,tak by sme sa možno aj pobozkali.
Bože,prečo sa toto deje?prečo mu nedokážem odololávať?prečo musím vždy podľahnúť jeho očiam a jeho dokonalému úsmevu?
Zrazu sa,ešte viac naklonil,ale ja ani neviem prečo som to urobila,ale odtiahla som sa.
Ach,bože som hlúpa,mohla som ho pobozkať,ale ja ako trúba sa odtiahne.
No jasné,to hovorí moje srdce,ale čo hovorí rozum?
Musím sa sústrediť na svoj sen,pretože nechcem kvôli láske prísť o sen,o ktorom som už od mala snívala,a teraz,keď sa mi to môže konečne splniť,tak sú tu ďalšie problémy,ale tentokrát s láskou.
Lenže vždy,keď sa snažím zabudnúť na city,ktoré v sebe mám,tak vždy je to horšie,kvôli tomu potom ešte viac myslím na Jacka,to je na tom to hrozné.

Počuj Jack,ja už pôjdem domov,pretože dnes mám tréning a musím sa pripraviť,povedala som a on smutne sklonil hlavu.
Bolí ma ho takto vidieť,ale musela som to urobiť,pretože sa bojím,že keď začnem s niekým chodiť,tak prestanem sa sústrediť na svoj sen a potom to jednoducho skončí,ale keby to bolo inak,hneď by som ho pobozkála a chodila s ním,lenže je to dosť komplikované a asi v láske nikdy šťastná nebudem.

Tak fajn,nevadí,tak si ten tréning uži,možno sa uvidíme zajtra,povedál a objal ma.
Potom mi už len z úsmevom zamával a odišiel.
Aj ja som sa už obrátila na odchod,ale pritom som stále ho nedokázala pustiť z hlavy.
Dnes,dnes,má skoro pobozkal a ja som kvôli môjmu snu,to urobiť nemohla.
Vážne takto budem šťastná?
Urobila som dobre?Áno, najskôr som urobila správnu vec,aspoň sa budem sústrediť na tréning.
Ale vážne sa dokážem sústrediť,len na ten tréning?

Ďalšia časť je vonku.Trochu som písala túto časť z lásky ani neviem prečo,ale dosť som sa zapísala do tejto časti,takže dúfam,že sa vám bude páčiť a píšte do komentárov váš názor na to,či by mala Freya dať konečne šancu láske.