Ľadové Srdce

52.kapitola/Psychopát

Na druhý deň neskôr.

Ráno som hneď vstala bez toho aby mi zazvonil budík,pretože som sa skôr prebudila než budík vôbec stihol zazvoniť.
Hneď som sa vyštverala z postele a trochu si ponaťahovala telo,pretože som sa musela trochu natiahnuť.Okrem toho budem si musieť dnes ísť zabehať,kedže je piatok a potrebujem byť fit na ďalšom tréningu.

Keď som sa úplne prebudila,šla som si spraviť ešte rýchlu rannú hygienu a potom som si šla niečo na seba obliecť.
Pred šatníkom som stála asi len pár minút,pretože som sa hneď rozhodla pre tento autfit:

Hneď ako som si to na seba obliekla,vlasy som si urobila do drdola a na oči si naniesla ešte linky a po tvári rozniesla makeup.

Keď som už bola hotová,hneď som si zobrala svoju tašku dole a nasmerovala si do jedálne,kde už za stolom sedeli rodičia.
Dobré ráno Freya,pozdravili ma a ja som sa iba na nich mierne usmiala.
Nemám dobré ráno,nemám vôbec dobrý život,pretože mi ho včera niekto dokašľal.

Viete čo,raňajky dojedzte radšej za mňa,pretože nemám hlad,odvrkla som a pobrala sa hneď preč z kuchyne.
Vôbec som nemala chuť ani na raňajky,ani na rodičov,ktorý by ma určite nepochopili.
Len čo som vyšla z domu,hneď som tam narazila na Harryho.
Čo tu zas chceš?obrátila som sa naňho z hnevom,pretože som mu nemohla dať najavo,že aj keď som naňho neskutočne nahnevaná,takže ho stále milujem.
Proste som doňho zamilovaná,ale to čo urobil mi proste ublížilo.

Chcem ti len ukázať jednu fotku,nič viac povedal a ja som len prekrížila ruky na hrudi.
Ja nič nechcem vidieť,takže mi láskavo daj pokoj!vyštekla som naňho,keď som okolo neho prešla a šla ďalej,lenže on to nevzdal a pribehol za mnou.

Freya,veď skús mi veriť,aspoň si pozri tu fotku naliehal.
Harry!prestaň!žiadnu fotku nechcem vidieť,odvrkla som a  hneď sa pobrala preč.

Už mi bolo fakt nepríjemné,keď mi takto klamal.
Už ho nechcem vidieť.
Freya,ale vážne to musíš vidieť,prosím vyhrkol.
Nechcem ťa už vidieť,zvolala som ešte za ním a dúfala som,že to počul,pretože momentálne som ho už vidieť nechcela.

Nemôžem počúvať ako sa vyhovára na Thomasa,ktorý za nič nemôže.
Nemôžem uveriť tomu,že takto sa zachoval,ale už mi je to jedno,pretože ja som s ním skončila.

Keď som konečne prišla do školy,šla som hneď o triedy,ale pred tým som ešte stretla Thomasa,ktorého som šla hneď pozdraviť.
Ahoj Thomas,pozdravila som ho,keď som k nemu podišla.
Ahoj Freya,rád ťa vidím,povedál a usmial sa na mňa.
Ja teba tiež rada vidím,nešiel by si dnes niekam von?spýtala som sa a on len prikývol.
Tak konečne ma pozývaš na rande?spýtal sa.
Nie,je to len kamarátske stretnutie,odvetila som pokojne a on sa iba pousmial.
Škoda,ale aj za to som vážne rád,povedal a ja som len prikývla.
Inak,nebude to Harrymu vadiť?nebude žiarliť?spýtal sa a ja som sa len zamyslela.

Nie,pretože sme sa rozišli,urobil niečo zle,odvrkla som.
"A čo take zle urobil?,,
,,No hrabal sa v tvojej skrinke,a ešte vraj tam našiel dress z číslom 43,prehovorila som a Thomas sa zatváril nejak vážne".

Freya,ja ti to vysvetlím,vyhrkol zakoktane a ja som tomu nechápala,čo tým chcel povedať.
Čo tým chceš povedať?obrátila som sa naňho.

Freya,ja som ho potkol kvôli tomu,že som žiarlil,prehovoril zrazu a ja som naňho neveriacky hľadela.
Čo prosím?vyšlo zo mňa šokovane,pretože som nemohla uveriť vlastným ušiam.
Bol som to ja kto ho potkol,pretože som  chcel aby vedel čo zrobim,keď ťa nedostanem,pretože Freya ťa chcem a on si ťa nezaslúži,vyhrkol a ja som naňho len neveriacky hľadela.

Teraz sa vážne cítim hlupáňa,a čo je najhoršie,že som neverila Harrymu,ktorý mi celý čas hovoril pravdu a ešte som sa kvôli tomu s ním bezdôvodne rozišla.

Neuveriteľné,že si to zrobil,si obyčajný sviniar vyštekla som a pobrala sa preč,lenže on má stisol za ruku a pritiahol má k sebe.
Počkaj Freya,len tak mi neutiečieš,od dnešného dňa si len moja,povedal uštipačne a ja som naňho vrhala nechápavé pohľady.Ako sa môže takto vôbec správať?

Pusť ma!zvrieskla som no ona má stále nepúšťal,a nikto nebol na chodbe,pretože najskôr bola už hodina,takže som nemala jak ujsť.
Nie,budeš pri mne!odvrkol tak chladne,že som sa začala vážne báť.
Au!zvrieskla som,keď  ma ešte silnejšie chytil za ruku,a mne začali po tvári tiecť slzy.

Okamžite ju pusť!zvolal nejaký hlas a ja som vedela,že patrí Harrymu.
Harry,môj záchranca.
Ja sa mu musím za to všetko ospravedlniť.

A čo ak nie?spýtal sa zo smiechom Thomas,ktorý sa uškieral na Harryho.
Tak ťa zabijem,odvrkol Harry a ani raz na mňa nepozrel,pretože celý čas len pozeral na Thomasa,ktorý sa smial ako blázon.
Pusť ju!zopakoval znova a Thomas ma ešte viac chytil a tentokrát aj pevnejšie,takže som sa už skoro ani nadýchnuť nemohla.

Harry,pomôž mi!prehovorila som tenkým hlasom a po tvári mi tiekli slzy ako vodopád.
Zrazu sa Harry rozbehol k Thomasovi a vrazil mu do tváre,že Thomasove zovretie konečne povolilo a ja som sa mohlo od neho oslobiť.

Rýchlo som vybehla od Thomasa a sledovala Harryho,ako nad ním stojí.
Ešte raz sa k nej priblížiš,prisahám,že ťa zabijem,povedal tak prudko a potom sa vybral mojím smerom.
Ani som do triedy radšej nešla,pretože som ho vidieť už nechcela.
Cítim sa teraz tak previnilo,že som Harrymu neverila a ešte k tomu dala som mu koniec čo je hrozné.

Harry ja sa ti ospravedlňujem.....prehovorila som no on iba odvrátil hlavu na druhú stranu.
Freya,bolelo ma,že si mi neverila a horšie je,že si to bezdôvodne ukončila,ale čo je úplne najhoršie,že si verila tomu hlupákovi,povedal a ja som iba smutne sklonila hlavu.

Ja viem Harry,som hlúpa,ale veľmi ma mrzí,že som ti neverila a mrzí ma aj to,že som to bezdôvodne ukončila,proste chcem ti to nejak vynahradiť,povedala som no on iba na mňa naštvane pozeral.

Nechcem ťa už vidieť Freya,prosím ťa nechaj ma,povedal tak chladne,že sa mi srdce rozlomilo na kúsky.
V tú chvíľu čo mi to povedal,to tak zabolelo,že som skoro stratila rovnováhu a spadla na kolená..

Prepáč Freya,ale ja som sa ti snažíl ukázať dôkazy,lenže ty si vravela,že už ma nechceš nikdy vidieť,tak ja ti to teda splním,pretože milujem ťa,ale strašne ma to zranilo,že si mi neverila a nemôžem len tak ťa každý deň stretávať a hovoriť si,že chcem s tebou byť odvrkol a mne sa po tvári iba spustili slzy.
Čo tým chceš povedať?obrátila som sa naňho,keď sa len na mňa bezcitne pozeral.

Proste musím na pár mesiacov odísť s rodičmi, ktorí mi včera volali,že musím za nimi priletieť na pár mesiacov,odvrkol a ja som nemohla uveriť tomu čo povedal.
Takže ďalší človek,ktorého milujem odchádza?
Prečo?

Ja nechcem aby si odišiel,povedala som sklamane.
Freya,bude to tak najlepšie,nechcem aby si sa trápila,proste chcem aby si bola šťastná,a okrem toho možno a vrátim povedal a podišiel ku mne.

Lenže ani netušiš ako veľmi ma bolí,čo mi práve rozprávaš,povedala som tak smutne,že on sa smutne zatváril tiež.
Viem,ale potrebujem tam na čas odísť,pretože potrebujeme mať od seba teraz odstup,a keď naozaj my dvaja máme byť spolu,tak si niekedy k sebe ešte nájdeme cestu,povedal a ja som iba prikývla.

Dobre,ale nezabudni,že na teba budem čakať kľudne aj roky,povedala som a on iba prikývol a objal ma.
Potom bez slová odišiel,a nechal ma tam len tak stáť
Bolí ma čo sa medzi nami stalo,ale myslím si,že to tak bude lepšie,pretože naozaj potrebujeme od seba sa asi odstup,a ako povedal,že keď naozaj my dvaja máme byť spolu,tak si k sebe ešte niekedy nájdeme cestu.

Ďalšia časť.
Je to smutné čo sa stalo,ale naozaj potrebujú od seba trochu mať odstup.
Myslíte si,že sa ešte niekedy stretnú a dajú sa dohromady?alebo je to definitívny koniec?
Myslíte si,že to dopadne rovnako ako s Jackom?