Ľadové Srdce

49.kapitola/Kto je skutočným vinníkom?

Na druhý deň som sa zobudila už o 5:00,pretože som naozaj nemohla na nič iné myslieť než len na to,kto ublížil Harrymu.
Ak zistím,že to niekto bolo koho poznám,tak budem veľmi sklamaná,ale aj keď toho človeka možno poznám tak pôjdem ho udať.

Rýchlo som vstala z postele a rýchlo si na seba obliekla svoje dlhé zvonove ryfle,na vrch som si obliekla sveter a vlasy si zčesala do drdola.
Keďže mám ešte 3 hodinu času,tak som sa rozhodla,že pôjdem ešte na mobil aby som si mohla zistiť podrobnejšie informácie,kto každý je v hokejovom tíme.
Možno bude ťažké zistiť kto naozaj Harrymu ublížil,ale ja to zistím,pretože to nevzdám.
No aj keď si to Harry neželá,tak nemôžem prestať to zisťovať,pretože niekto mu ublížil a nenechám toho vinníka len tak v kľude.

Hneď ako som si zapla mobil šla som hľadať na facebookovej stránke ich skupinu,takže som našla spôsob ako začať s pátraním.

Hneď ako som našla tu stránku,našla som aj mená každého člena tímu.
Keď som si len tak čítala mena,prekvapilo ma,že tam aj pridali Thomasa.Vlastne ani neprekvapilo,pretože  aj mi to hovoril,ale čudujem,že sa tak s nikým nerozpráva.
A aké,že to má číslo dresu?
Hneď ako som našla jeho fotku,uvidela som to číslo,ktoré potklo Harryho.

Zrazu tomu naozaj nemohla uveriť.
Nemôžem uveriť tomu,že to urobil Thomas.
Nie,ja tomu neverím,skrátka tomu neverím,pretože on je milý chalan,takže musel niekto si s ním určite vymeniť dres,pretože toto by určite Thomas neurobil.

Po chvíli premýšľania som radšej mobil vypla a radšej som si šla urobiť raňajky,pretože rodičia ešte spali,takže som si chcela urobiť skôr,než sa zobudia.
Lenže som sa najskôr zmýlila,keď som vstúpila do kuchyne a uvidela ich čítať noviny.

Len čo som ich videla,prekrútila som očami a nasmerovala si to preč,lenže oni ma zastavili.
Freya poď sem!zvolal na mňa otec a ja som sa prudko otočila a nasmerovala si to k stolu.
Čo je?obrátila som sa naňho,keď sa na mňa mierne pozeral.

Poď sa naraňajkovať,a neviem prečo si tak skoro vstala,ale je dobré,že ťa mama nemusí budiť,prehovoril a ja som si len prekrížila ruky na prsiach.
Máš pravdu,ani ja neviem prečo som tak skoro vstala,možno najmä preto,že nechcem aby ma mama budila, pretože vstať viem už aj sama,odvrkla som.

Dobré,ale sadni si,pretože sa chceme s tebou porozprávať,povedal otec a ja som len prekrútila očami a sadla si za ten stôl,pretože som očividne nemala na výber.

Tak o čom chcete rozprávať?pretože ja s vami nemám o čom rozprávať,odvrkla som a rodičia sa iba na seba prekvapene pozreli.
Freya nebuď tak tvrdohlavá,a chceme sa ti ospravedlniť ako sme sa k tebe správali,ale mala by si si uvedomiť aj to,že ako sa ty správaš,povedalá mama a ja som sa iba zasmiala.

Vždy je to moja vina však?vždy len mňa obviňujete?no to je novinka, povedala som ironicky.
Freya,vidíš ako reaguješ?snažíme sa ti ospravedlniť,lenže ty nedávaš pozor,odvrkla mama.

Mňa to nezaujíma,pretože tie facky,ktoré ste mi vlepili obydvaja neboli vôbec príjemné,takže čakáte,že by ja som sa mala ospravedlňovať?tak to ste obaja na omyle,pretože ja sa vám nemám za čo ospravedlňovať,odvrkla som tak rázne,že otec tresol až po stole.

A dosť!Freya!čo je to s tebou?prečo sa s nami tak rozprávaš?prehovoril nahlas.
Pretože ste vy začali,odvrkla som a vstala od stola,pretože som už nemala chuť sa s nimi tu hádať.

A viete čo?vôbec nečakajte,že sa dneska vrátim domov,pretože nevrátim,už vás nechcem vidieť!odvrkla som nahlas a odišla.
Zobrala som svoju školskú tašku,v ktorej som mala aj oblečenie,pretože som si zabalila skôr,pretože už skôr som mala chuť urobiť túto vec.
Už ma nebaví,ako má rodičia neustále kritizujú,a boja sa o mňa.
Už mám toho vážne dosť.

Len čo som vyšla pred dom,z domu ešte počula výkriky,že sa mám vrátiť,ale bolo mi to jedno,pretože sa tam už nevrátim.Alespoň dnes.

Len sa musím spýtať Harryho či by som nemohla uňho prespať,pretože domov sa vrátiť nechcem.
Len čo som prišla do školy,myslela som si,že tak niekde nájdem Harryho,ale očividne som sa splietla,pretože nikde nebol.

Takže keď som ho nikde nenašla,tak som sa rozhodla,že pôjdem do triedy,pretože sa mi nechcelo chodiť po celej škole,keď Harry určite nikde nebol.

Len čo som vstúpila do svojej triedy,na prekvapenie som zbadala,ako pri mojej lavici stál Harry a držal nádhernú kyticu ruží.
Keď som vstúpila usmial sa na mňa,a ja som k nemu jemne nakráčala.
Ahoj,hľadala som ťa,povedala som a on sa iba usmial.
To preto,že som tu celý čas stal a čakal na teba,aby som ti predal túto kyticu,povedal a ja som sa iba začervenalá a pobozkala ho na pery.

Zrazu celá trieda začala tlieskať okrem Colemanovej,ktorá očividne žiarlila.
Keď sme sa od seba odtiahli,on mi do rúk podal kyticu.
Toto je pre teba princezná moja,povedal a mne srdce poskočilo od radosti,pretože môj chalan je vážne úžasný.

Och,bože ďakujem,povedala som nadšene a hneď ho objala.
Zrazu som si všimla ako nás Lucy nahráva,takže som sa musela len pousmiať.

Počuj Harry,nemohla by som dnes u te a prespať,pretože dnes rodičov nechcem vidieť,znova sme sa pohádali,takže či by som u teba nemohla prespať?spýtala som sa zrazu,keď som bola vedľa neho blízku a všetci z nás spustili oči.

Samozrejme,kedykoľvek môžeš u mňa prespať,okrem toho rodičia sú stále na služobnej ceste,takže s tým nemám problém povedal a objal ma.