Ľadové Srdce

31.Kapitola/Spev

O pár týždňov neskôr.

Pohľad Freyi.

Tak dnes je ten deň,kedy musím spievať s tým idiotom.Bože bojím sa toho.
Už sú to skoro dva týždne čo odišiel Jack a mne neustále chýba čo raz viac.
No ale nemôžem na to myslieť,musím sa sústrediť na svoj sen.

Cŕŕŕ...zabzučal budík a mne sa ihneď otvorili oči.
Ach,zase je škola  a ja musím tak skoro ráno vstávať.
Najradšej by som si už dala prázdniny,aj keď je ešte len september.

Opatrne som sa vyštverala z postele,a nasmerovala si to rovno do kúpeľne,kde som si spravila rannú hygienu a dala si rýchlu sprchu.
Po sprche som sa znova vrátila do izby,
a zo skrine som si na seba vytiahla toto oblečenie:

Obliekanie mi trvalo asi tak len pár minút,a potom nasledoval makeup,ktorý som si spravila hneď a linky som robila asi takých desať minút,čo spolu mi trvalo asi takých 15 minút.

Keď som bola konečne hotová,chcela som si spraviť ešte nejaký pekný účes,ale rozhodla som sa,že teraz sa tým zaoberať nebudem a radšej som šla sa do kuchyne naraňajkovať.
Len čo som vstúpila do kuchyne ,Abby už sedela za stolom a čítala noviny.
Nechápem jak môže niekoho baviť čítať noviny,teda chápem to,ale mňa by to nebavilo.

Dobré ráno,prehovorila som a,keď som prehovorila Abby zdvihla zrak od novín až na mňa.
Ahoj Freya,ako si sa vyspala?položila mi otázku a ja som sa naňu len usmiala.
Celkom v pohode,odvrkla som a sadla si za stôl.
Na stole som už mala pripravené raňajky cereálie v mlieku,čo totálne zbožňujem.

Raňajky som do seba pchala,pretože som sa ponáhľala do školy.
Veď som si len pred chvíľou uvedomila,že hudobná výchova je prvá hodina,čo znamená,že už cez prvú hodinu budem musieť spievať s tým idiotom.
Snáď to nebude trapas,pomyslela som si a vopchala  čo najrýchlejšie poslednú lyžicu cereálií, a rýchlo som vstala od stola.

Na rameno som si zobrala svoju tašku a rýchlo utekala si obuť svoje tenisky.
Len čo som si obula svoje tenisky,hneď som vyrazila z domu.
Áno ponáhľam sa kvôli tomu spevu,preto lebo si to musím ešte nacvičiť,ale na to potrebujem nájsť toho idiota,ktorý má gitaru.

Keď som konečne prišla do školy,bolo okolo 7:33 čo sa mi dosť uľavilo,pretože ešte mám necelú polhodinu na precvičenie.
Ani som sa nikde v chodbe nezdržiavala a šla hneď nájsť toho idiota.

Zrazu som šla okolo jeho triedy,tak som sa skúsila popýtať či ho zatiaľ nikto nevidel,ale všetci tvrdili,že do školy ešte neprišiel.
Bože,kde asi je ten idiot?keď ho potrebujem tu nieje,ale keď mám naňho nervy a nechcem ho vidieť, tak ma otravuje vkuse.

Hľadala si ma?počula som niečij hlas a ja som sa prudko otočila.
Stál tam vyškerený Harry,a v ruke držal gitaru.
Konečne,potrebujem si precvičiť ešte tu pesničku,zvolala som,no on sa iba uškrnul a zahryzol si do pery.

Chceš skúšať?zopakoval si sám pre seba otázku a ja som naňho len nechápavo hľadela.
Hej to teda chcem skúšať,odvrkla som znova,no on si ma stále nevšímal.
Tak fajn,ale len raz,pretože nemám čas na teba,odvrkol a potiahol ma niekde za ruku.
Kam ma to vedieš?spýtala som sa ho,no on neodpovedál a ťahal ma ďalej.

Zrazu sme zašli niekde do menšiej miestnosti,najskôr asi to bolo oddychová miestnosť,ale zaujímavé,že v nej nikto nebol.
Kde to preboha sme?položila som mu otázku,no on len si sadol a uškrnul sa.
Nič sa nepýtaj, začíname zvolal a ja som len prikývla a začali sme spievať.

Spievali sme len 3 minúty,pretože tá pesnička,ktorú som vybrala mala len 3 minúty,takže nič prekvapujúce.
Bola si dobrá, povedál,keď som dospievala poslednú slohu pesničky,kde som mala spievať sama.
No ani ty si nebol zlý,vrátila som mu kompliment,no on sa nejak moc prekvapene nezatváril.
Ja viem,veď ja som vždy dobrý a nikdy som nebol zlý,odvrkol a ja som sa len naňho ironicky zasmiala,pretože mi bolo vážne do smiechu,keď sa správa takto namyslene.
Ale zas není to veľmi smiešne,len si o sebe až príliš veľa myslí,pretože je to kreten.

Zrazu sme si znova zahľadeli do očí,a znova vzniklo to očné prepojenie.
Takto sme si hľadeli do očí asi pár minút,nakoniec som to prerušila ja.
Tak dosť,ja idem do triedy,vidíme sa tak a nepokaz to,zvolala som a on sa len ironicky zasmial a zobral do rúk gitaru,a vydal sa na odchod ako prvý,pretože on všade musí ísť prvý.

Potom som sa do triedy dotackala sama,kde už ma čakala Lucy.
Kde si bola?spýtala sa ma,hneď ako som si k nej do lavice sadla.
No skúšala som ešte s Collinskym,takže tam som bola,odvrkla som a zahľadela sa na Colemanovu,ktorá sa neustále pozerala do zrkadielka a neustále sa maľovala.

Hej Colemanova,čo,furt sa musíš  nanovo namaľovať,lebo nevyzeráš dobre?veď ty nevyzeráš vôbec dobre,zvolala Lucy a ja som do nej drgla,pretože som momentálne nechápal čo robí.
Nechceme zas problémy,upozornila som ju,no Lucy to bolo jedno.

Colemanova sa odrazu zatvárila kyslo,a nasmerovala si to rovno k nám.
Čo si to povedala?zopakovala drsne otázku,a Lucy sa len uškrnula.
Veľmi dobre si počula,odvrkla a Colemanova sa tak rozzúrila,že skoro jej chcela streliť facku,no našťastie v tú chvíľu do triedy vstúpila učiteľka s druhákmi,kde medzi nimi bol aj ten kreten Harry.

Dobrý deň žiaci,takže dnes už je koniec mesiaca,čo znamená,že každá dvojica bude musieť zaspievať nejakú pesničku,ktorú si vybrali a naučili,prehovorila učiteľka a druháci si sadli na voľné lavice.
Na nešťastie si za mňa sadol ten kreten Harry.

Čau krpaňa,pozdravil sa drzo a ja som naňho vrhla  nahnevaný pohľad.
Už mám to kretena dosť,ale musím to nejak vydržať.

Tak,začneme,prvá dvojica jeee....Harry a Freya,prehovorila učiteľka a mňa skoro šlo trafiť.
Prečo práve my?nemôže ísť zatiaľ niekto iný?prehovorila som nahlas.
Slečna Andrewsova,povedala som posledné slovo,takže okamžite dopredu zvolala a ja som len prekrútila očami,a šla rovno za Collinsky,ktorý tam už pyšne stal.
Ako keby bol pyšný,že práve ide somnou spievať.

Ale ten jeho výraz tváre,všetci už veľmi dobre poznáme,pretože je to len namyslenec a arogantný egoista,ktorý si o sebe myslí veľa.
Ale sebavedomie mu nechýba.

Tak začnite,prehovorila učiteľka a Harry začal hrať na gitare.
Obaja sme začali spievať,a znova sa medzi nami vytvoril ten očný kontakt,ktorý už veľakrát sme zažili,no je to divné.
S Jackom takýto očný kontakt som nezažila,ale nechápem prečo ho tu vôbec spomínam.

Spievali sme a spievali,až nastala taká zvláštna chvíľa,kde sme stáli pri sebe strašne blízko a cítila som jeho dych na mojej tvári.
Bolo to zvláštne,ale okamžite som si uvedomila,že sa mi to zároveň páči,ale hneď som sa odtiahla,pretože mi to prišlo fakt divné.
Keď sme dospievali,všetci nám zatlieskali a okamžite som si šla sadnúť na miesto.

Lucy na mňa pozrela zvláštnym pohľadom,ako keby niečo zo mňa vyčítala.
Všimla si si to?ozvala sa napokon a ja som nechápala čo.
Čo som si mala všimnúť?spýtala som sa.
No ako ste boli dokonale prepojení,veď ste žiarili,a ako ste boli u seba tak blízko,to bolo neskutočné,prehovorila a ja som len prekrútila očami.

Nič zvláštne sa nestalo,len sme spievali odvrkla som no stále som myslela na to,že čo sa asi tak medzi nami dialo.

Ďalšia časť.Takže konečne zaspievali.
Čo myslíte,znamenala niečo pre nich oboch táto chvíľa?alebo sa nechali len uniesť?