Ľadové Srdce

62.kapitola/Ubytovanie

Freya!!!!tak vstávaj!už sme pristáli!volala na mňa Lucy a ja som sa prudko zobudila.
Všimla som si,že lietadlo už je skoro prázdne,tak som sa pozrela von oknom,čo sa deje a prišla som na to,že naozaj sme už pristáli.

Ach bože,to som prespala celých 6 hodín?spýtala som sa prekvapene.
Presne tak,ale poď už musíme ísť,zvolala a ukázala von oknom,kde už skoro všetci z triedy boli okrem nás dvoch.

Dobré už idem,povedala som a rýchlo sa zobrala zo sedadla a radšej skontrolovala miesto či som si tam nič nezabudla.
Potom som chytila svoj kufor za rúčku a ťahala ho von z kufra.
No už bolo na čase dievčatá,zvolala na nás učiteľka,keď nás zahľadela vychádzať z lietadla.

Ospravedlňujeme sa,ale Freya tak tvrdo spala,že som ju nemohla prebudiť,povedala zriedkavo Lucy a učiteľka len prikývla.
Ta nabudúce s treba poriadne vyspať,povedala,keď sme k ostatným už konečne prišli.

Dobré,takže teraz pôjdete za mnou,pretože ideme do hotela sa ubytovať a poprosím vás,hlavne sa tu nestraťte upozornila nás učiteľka a my sme len prikývli hlavou a už sme sa z kuframi za ňou pobrali.

Len čo sme tam prechádzali okolie,tak to tam vyzeralo dosť ako z nejakeho tureckého filmu,teda až na to,že sme v Chorvátsku a nie v Turecku.

Zrazu sme prešli okolo nejakého veľmi pekného domu,ktorý má asi najskôr 3 poschodia alebo až dokonca 4,ale bol obklopený nejakými stromami a nejakými rastlinami,ktoré som ešte v živote nevidela.
Zrazu sme zastali pred nejakým veľkým hotelom a všetci naňho len zazerali z otvorenými ústami.

Tak do tohto hotela sa ideme ubytovať?položila som otázku a učiteľka len súhlasne prikývla.
Presne tak,nezabudnite,že hneď ako sa ubytujeme,musíme ísť ešte kúpiť lístky na celý týždeň,aby nás mohli pustiť aj na atrakcie aj na pláž,oznámila učiteľka a ostatní len prikývli a hneď sme vstúpili do hotela.

Len čo sme dnu vstúpili,do očí nám vstúpil silný lesk.
V hoteli to tak bolo moderné,že to až sa blyskalo tak veľmi,že nám ten lesk udieral do očí.

Recepcia bola veľká a len čo sme k tej recepcii prišli,sedela tam nejaká žena,najskôr to bola recepčná,ale bola veľmi mladá a chalani naňu len zo slinami hľadeli.
Môžete prestať tak naňu čumieť?vyštekla som na nich tak potichu,lebo mi to začalo liezť na nervy.

Kým učiteľka nám rozdala kartičky od izieb,pretože toto je moderný hotel a už tu niesu žiadne kľúče,ale kartičky  na vstup do izieb,tak to trvalo asi necelých 20 minút a potom sme sa konečne už niekam pohli.
Tak všetci máte izby na druhom poschodí,každý si už nájde číslo svojej izby a pôjde sa vybaviť,za hodinu sa tu stretneme a pôjdeme kúpiť tie lístky,povedala učiteľka a my s Lucy sme len prikývli ako keby sme ju počúvali a rozbehli sa ako prvé na druhé poschodie.

Schody boli moderné,pretože tu v Chorvátsku majú skoro všetko moderné,lenže ja nepochopím prečo až tak veľmi.
Asi tu majú veľa peniaz na takéto hoteli.

Keď sme vyšli na druhé poschodie,hneď sme si našli izbu z našim číslom,ktoré sme mali na kartičke a hneď sme tu kartičku priložili ku skeneru,ktorý nás hneď pustil dovnútra a dvere sa otvorili dokorán.
Len čo sme tam vstúpili,skoro sa nám zastavil dych.
Tak takúto modernú izbu som ešte nikdy nevidela,ale už teraz viem,že táto dovolenka je čím viac lepšia.

Postele boli dve a to rozdele na jednej a druhej strane,ale boli strašne moderné,pretože nanich boli led svetielka.
Pani,je to tu vážne nádherné,povedala Lucy,keď si zložila kufor ku skrini, ktorú našla hneď v strede miestnosti pri stene.

Hej je tu nádherne,takže si myslím,že by sme mohli sa ...začala som a zrazu mi začalo škvrkať v bruchu.
Vidíš,keby si nespala tak tvrdo,neprišla by si o jedlo v lietadle,povedala Lucy a ja som sa začervenala,pretože mi to prišlo strašne trápne.

Dobré,tak povedzme si,že keď nám učiteľky dajú rozchod,alebo voľno,tak sa pôjdeme niekam najesť,zvolala som a Lucy len prikývla.
Fajn,ale potom pôjdeme na pláž,pretože si chcem trochu aj oddýchnuť,povedala a ja som len prikývla a chytila sa za svoje škvrkajúce brucho.

No tak Freya to prežiješ,poď vybalime sa,zvolala Lucy a ja som len prikývla a položila som svoj kufor na moju posteľ a odzispovala som ho.
V kufri som mala trochu viac veci,ako som si plánovala zobrať,ale to nevadí, aspoň mám istotu,že mám niečo na seba.

Keď sme sa konečne vyvalili,zistili sme,že ešte máme necelú polhodinu,takže som sa spýtala Lucy,či náhodou si niečo pod zub zo sebou nezobrala,lenže ona len prikývla hlavou,že nie a potom som už bola úplne stratená.

Strašne som hladná,nejedla som 6 hodin a ako to mám teraz prežiť?
Veď to je niečo zle,a jedlo okrem toho je veľmi dôležité.

Zrazu niekto zaklopal nám na dvere a ja som ich šla hneď otvoriť.
Pred dverami stala učiteľka a držala vozík z jedlom.
Nesiem jedlo,pretože niekto je tu hladný,povedala a žmurkla na mňa.
Ach,pani učiteľka,vy ste moja záchrana,povedala som zobrala jedlo,ktoré som mala položené na tácke a poďakovala som jej.

Dobré,takže nezabudnite za 20 minút vás čakáme dole,povedala a ja som iba prikývla a šla z jedlom dovnútra.
Ach,Boh asi vypočul moje slová,povedala som neveriacky a Lucy sa len chytila za čelo.
Freya,ty niesi náhodou chorá?spýtala sa a ja som naňu len nechápavo pozrela.
Nie,prečo by som bola?spýtala som sa jej nechápavo,pretože som vôbec nechala čo tou otázkou myslí.

Ale nič,len tak som sa to chcela spýtať,povedala a venovala sa ešte posledným vybaľovačkám,ktoré boli knihy a také veci aby sa nenudila.

Ďalšia časť na svete.❤️