Ľadové Srdce

26.kapitola/Žiarlivosť

Na druhý deň.

Cŕŕŕ..zabzučal budík a ja som sa prudko zobudila.
Oči som mala stále zalepené,no slnko ktoré mi svietilo do izby mi ich rozleptalo.

Ach,musím ísť dnes vážne do školy?
Už sa mi nechce vôbec chodiť do školy,veď už tam nemám ani skoro čo robiť,keď s Lucy sa už skoro vôbec nebavíme,s Jackom sme sa rozišli a s Harrym to je furt dookola hádka,takže čo viac mám v tej škole robiť?
A  jediné čo ma baví je chodiť na tréningy nič viac.

Opatrne som vstala z postele,hneď som si to nasmerovala do kúpeľne,kde som si spravila rannú hygienu a potom som sa hneď vrátila do izby,kde som sa obliekla,spravila si makeup a hneď si to nasmerovala dole do kuchyne.

Zlatko,dnes budú rodičia volať,prehovorila Abby,keď som začala jesť raňajky.
Aha,tak dobre,len neviem či budem môcť,keďže idem na tréning,odvrkla som a vtlačila do seba posledný kúsok raňajok.
Raňajky som dosť rýchlo zjedla,pretože som sa ponáhľala ako o život,a ani sama neviem prečo sa tak dnes ponáhľam.

Freya,kde sa tak ponáhľaš?spýtala sa Abby a ja som iba mykla pleciami.
Do školy,odvrkla som a hneď si na seba obliekla mikinu, ktorú nosim každý deň do školy.
Ako už som počula od spolužiakov aj komentáre,že prečo si neoblečiem aj inú mikinu,lenže túto mikinu čo mám teraz mám najradšej a niektorí to asi nepochopia.
Na to aby to niektorý z mojich spolužiakov pochopil,tak by musel byť extrémne múdry,pretože mňa nepochopí ani ten najintelegntnejši človek na svete.

Keď som si obliekla tu mikinu,hneď som sa pobrala obuť svoje obľúbené Conversy,a hneď som z domu aj vypadla.

Cesta do školy mi trvala len pár minút,takže keď som prišla do triedy,hneď som zašla za Lucy,ktorá sa bavila s dievčatami.
Ahojte,pozdravila som všetkých a baby sa na mňa len usmiali a odzdravili sa.
Lucy sa mi tiež odzdravila.

Lucy,môžeme sa porozprávať?prehovorila som na Lucy,ktorá sa len jemne na mňa pozrela a súhlase prikývla.
Tak fajn,odvetila a šla za mnou,pretože sme šli trochu ďalej od ostatných,aby nepočúvali náš rozhovor.
Viem,že sa teraz už moc nebavíme a je mi to strašne ľúto,ale chcela by som ak by sme to zmenili a začali sa viac baviť, navhrla som.

To je skvelý nápad,súhlasila a objala ma.
Vieš,že si mi chýbala, vyhrkla a ja som sa len naňu milo usmiala.
Aj ty mne si chýbala,počuj potrebujem sa ešte s tebou o niečom porozprávať,odvrkla som.
Tak dobre tak hovor,vyzvala má.
No,dozvedela som sa od Jacka,že vraj odchádza do Európy,chcem sa spýtať či ideš aj ty?položila som otázku a Freya sa len zamyslela.

Jasné,že nie,nikam predsa ja neodchádzam vyhrkla a objala ma ešte raz.
Som rada,lebo ďalšieho človeka by som už stratiť nechcela,povedala som sklamane a sklonila hlavu.
Mrzí ma čo sa medzi vami stalo,ale musíš naňho zabudnúť,keď to on tak chce tak musíš zabudnúť aby si sa netrápila,poradila mi Lucy a ja som len prikývla.
Ja viem,celé tie roky som ho milovala no teraz sa to zmenilo,teda vlastne nezmenilo,len mám pocit,že tentokrát som ho už úplne stratila a to boli,povedala som a ona len prikývla.

Pohľad mi zrazu padol na dvere,v ktorých stal Collinsky a bozkával sa s Colemanovou.
Ach,fuj hnus.
Musela som nad týmto párom prevrátiť oči,pretože to čo pri dverách stvárali bolo niečo nechutné.

Zrazu Colemanova niekde odbehla,tak Collinsky vrhol pohľad na mňa.
Ja som musela až odvrátiť zrak,pretože mi prišlo strašne zle z jeho ksichtu.
Počuj Lucy,pôjdem na wc,oznámila som a Lucy len prikývla a ja som rýchlo vybehla z triedy,pretože som ho vidieť nemohla.
Prišlo mi vážne z neho zle.

Len čo som vybehla z triedy,nasmerovala som si to niekde,kde má Collinsky prenasledovať nebude no na nešťastie ma hneď zastavil.
Hej,počkaj Andrewsova,zvolal na mňa Harry a ja som naňho vrhla chladný pohľad.
Čo chceš?obrátila som sa naňho chladne.

Nič,len prečo si tak na nás hľadela,keď som sa bozkával s Colemanovou?položil otázku a mne sa začalo robiť zle,keď spomenul Colemanovu.
Je mi z nej zle,nespomínaj mi ju,a rovnako daj mi aj ty pokoj,pretože je mi z teba zle,odvrkla som a pohla sa na odchod,lenže on ma zrazu schamtol na ruky a začal behať rovno po chodbe.

Okamžite má pusti! zvrieskla som naňho,no on má nepočúval a stále si robil čo chcel.
Collinsky,okamžite s tým prestaň,inak ťa zabijem!zvrieskla som znova no ani to nepomohlo.
Nakoniec som sa tomu poddala, a musela sa nechať niesť po rukách toho kretena.

Zrazu okolo nás prešiel Jack,ktorý na nás vrhol sklamaný pohľad a ja som naňho len pokukovala,pretože ma stále priťahoval.
Stále ho milujem,stále nedokážem prestať myslieť na to,že je to človek,ktorého milujem už od škôlky.
Na to sa len tak ľahko nezabudne,pretože on je a bol moja prvá láska,ale asi ma Jack pravdu,najlepšie bude ak naňho zabudnem.

Zrazu ma Collinsky položil na zem,a ocitli sme sa niekde ,kde som ešte nebola.
Bola to veľká miestnoť,v ktorej boli stoličky a dajaka veľká interaktívna tabuľa.

Kde to vôbec sme?spýtala som sa ho no on len priložil prst na ústa,ako keby mi naznačoval,že mám byť ticho.
Zrazu na interaktívnej tabuli začalo sa prehrávať.
Boli to spomienky.
Boli to videa zo škôlky,na ktorých som s Harrym.
Ako vážne?načo si mi toto zapol?obrátila som sa naňho.
To preto,že mi to všetko chýba a možno ľutujem toho,ako som sa k tebe choval,povedal po chvíli a mne sa skoro zastavil dych.
Nemôžem uveriť tomu,čo počujem.

Prepáč Harry,ale neverím ti vyprskla som naňho a odišla z miestnosti.
No on má hneď zastavil.
Počkaj,veď máme trénovať tu pesničku no nie?máme zaspievať duet,takže poď si to vyskúšať teraz,zvolal a ja som sa naňho len zúfalo pozrela.

Prečo to robíš?prečo mi robíš takéto naprieky?spýtala som sa ho,no on stále neodpovedál.
Neviem,nerieš to teraz a radšej poď skúšať,odvrkol a ja som iba prikývla a začala som spievať.
Potom sa pridal aj on, a potom sme obaja ešte hlasnejšie spievali refrén.

Pri spievaní sme nadviazali očný kontakt,pri ktorom som sa musela aj mierne pousmiať.
Ehm...netuším vás,prehovoril niekto,a ja som sa rýchlo ztrhla a zbadala,že nás pozoruje Jack.
Ach,ani sme nevedeli,že si tu,povedal Harry.

Musím hovorí s Freyou,prehovoril Jack a Harry, sa len naňho chladne pozrel a odišiel.
O čom si chcel hovoriť?my dvaja nemáme o čom hovoriť,odvrkla som tak  odpudivo,že mi to prišlo zvláštne.
Ale máme,chcel som ti ešte povedať,že už sa nevrátim odvrkol a ten moment bol pre mňa ešte horší,ako povedal to,že odchádza na pár mesiacov.

Čo prosím?vyhrkla som šokovane,a stále sa snažila predýchať slová,ktoré povedal.
No,odchádzam takže za 2 týždne sa somnou budeš musieť rozlúčiť nadobro,povedal rozhodne a ja som vôbec nechápala o čom to hovorí.

To mi nemôžeš spraviť,vyhrkla som,keď mi začali slzy tiecť po tvári.
Ale áno,ja tam chcem ísť a okrem toho videl som,že si si našla za mňa náhradu,vlastne Harry ti bude robiť spoločnosť,odvrkol a ja som naňho nechápavo pozrela.

Veď sme len skúšali na hodinu,čo máš za problém?obrátila som sa naňho a on si len odfrkol.
Fajn,je mi to jedno,ale hlavne nech ti neublíži, odvrkol a odišiel.
Neviem čo má za problém,veď ja a Harry sme len skúšali nič viac.
Neviem čo si myslel,ale každopádne nemusel takto prehnane reagovať.