Ľadové Srdce

22.kapitola/Nevyhybaj sa mi

Len čo skončilo vyučovanie,s Jackom som sa dohola,že sa stretneme neskôr,keďže musím ísť na tréning.
Najhoršie je na tom,že tam znova uvidím Harryho,ale nemôžem kvôli nemu nechodiť na tréningy,chcem si predsa splniť sen a tak to musím aj dotiahnuť do konca.

Zo sklesnutou náladou som prišla domov,pretože som vôbec nemala náladu s nikým hovoriť,dokonca ani s Jackom nie.
Okrem toho posledný čas som sa odcudzila s Lucy,a je mi to strašne ľúto.
Chcela by som to zmeniť,lenže neviem ako,no možno jej dnes ešte večer napíšem.

Len čo som prišla domov,hneď som sa šla zavrieť do izby,ani som nedala Abby vedieť,že som doma,pretože som vážne nemala náladu s nikým hovoriť.
Zrazu som sa zamyslela nad tým,že prečo mi Jack zo začiatku nepovedal,že Collinskeho som kedysi brala za kamaráta?prečo mi nepovedal,že Collinskeho som spoznala vo škôlke?
No možno o tom nevedel,ale každopádne sa ho to spýtam.

Len čo som zabuchla dvere do mojej izby,unavene som si ľahla na posteľ a začala hľadieť do stropu.
Prečo sa takto Collinsky správa?prečo sa tak veľmi zmenil?
Ach,keby som vedela už od začiatku,kto to skutočne je,mohlo by byť všetko iné,lenže ten problém je,že teraz Harryho nenávidím,kvôli jeho správaniu a ublížil mi takže nehodlám sa s ním rozprávať,ale to čo som zistila,ma donútilo rozmýšľať nad tým,prečo sa tak  veľmi zmenil.

Ach,prečo sa tak veľmi zaujímam o to?veď už ma jeho život netrápi,Collinsky ma nezaujíma tak prečo to chcem vedieť?
Možno práve to,že som ho vo škôlke brala ako vlastného brata,pretože sme sa vždy spolu hrali,vždy sme boli pri sebe a vždy sme si pomáhali,bol mojím kamarátom,bol mojím bratom a zároveň aj tým najlepším kamarátom,ale teraz je z neho len človek,ktorého nenávidím a človek,ktorý v sebe nemá ani štipku lásky.

Zrazu ma z premýšľania vytrhol zvuk mobilu.
Niekto mi volal.
Rýchlo som do rúk vzala mobil,a na displeji svietilo len jedno meno.
Meno mojej životnej lásky.Jack.

Ahoj,pozdravila som ho,keď som mu zdvihla a uľavilo sa mi,že mi zavolál,pretože som potrebovala počuť jeho hlas.
Ahoj zlatko,chýbala si mi,povedál a ja som sa len začervenalá a cítila som svoj rýchly tep srdca.
Aj ty mne si chýbal,ani nevieš ako veľmi,ale zavolám potom,pretože už sa musím ísť chystať na tréning,takže zatiaľ ahoj,  ľúbim ťa,povedalá som a zrušila hovor.

Bolo mi vážne ľúto,že som musela prerušiť tento hovor,ale musím sa ísť prichystať.
Mám len necelú hodinu,takže pred tréningom si chcem dať ešte rýchlu sprchu.

Po sprche som sa obliekla do voľného oblečenia,a šla si rovno po korčule,ktoré som mala odložené pri mojom šatníku.
Schmatla som vrecuško z korčuľmi,a rýchlo utekala dole si obuť tenisky.
Len čo som zišla dole,narazila som na Abby,ktorá mala prekrížené ruky na hrudi.

Freya,prečo si mi nedala vedieť,že si doma?položila mi otázku a ja som naňu len vyvalila oči.
Neviem,nemala som chuť aby si sa ma pýtala otázky ako bolo v škole,ale teraz musím ísť na tréning,odvrkla som a rýchlo schmatla kľúče od domu,mobil a nejaké peniaze,keby som sa po tréningu rozhodla niekam zajsť.

Len čo som vybehla z domu,rýchlo som sa pohla smerom k školskému areálu,kde som prišla pred štadion,kde už ma čakali ostatné baby,a opatrne sme vyšli po schodisku hore do našej šatne,kde sme si obuly korčule a vyrazili na plochu.

Len čo sme tam prišli,ako vždy hokejisti boli na ľade a hrali hokej.
Podľa všetkého bude zachviľu hokejový zápas,takže hokejisti asi musia trénovať a čo z našeho tréningu viem,že súťaž bude až za pár mesiacov,takže mám kopec času trénovať.

Hneď ako som sa priblížila k ľadovej ploche,už si to ku mne namieril hneď Collinsky,ktorý mal zvláštny výraz tváre.
Len čo ku mne podišiel,zahľadel sa mi do očí.
No čo malička,myslel som,že po dnešnom dni neprídeš na tréning,ale očividne si dosť odvážna sa ukázať opäť v mojej prítomnosti,podotkol a ja som sa len uškrnula.
A ty si dosť drzý,že hovoríš na mňa,aj keď veľmi dobre vieš,že s tebou hovoriť nechcem,odbila som ho a on sa len sarkasticky zasmial.

Bože,vážne si sa zmenila,už niesi to vystrašené dievčatko,zvolal a ja som naňho vrhla  nepríčetný pohľad.
No,ty by si mal čo hovoriť,pretože ty si sa neskutočne zmenil a má to boli,že ťa vidím takého aký si teraz,ale vieš čo?úprimne je mi to už jedno,pretože už mi na tebe dávno nezáleží odvrkla som prudko,no v hĺbke duše som niečo zacítila.

Možno som vážne pochopila,že sa tento chalan už nikdy nezmení,a že už ostane navždy taký egoistický.
Vieš čo,máš pravdu,mne sa strašne páči,keď som takýto chladný,ale očividne komu to prekáža si ty a to mi vadí,odvrkol a ja som len prekrútila očami.

Vieš veľmi dobre,že už mi je to jedno,pretože mi ubližuješ,takže si mi ukradnutý,odvrkla som a on sa len zasmial.
Toto si  si asi odpustiť nemohla,túto poznámku okamžite odvolaj,lebo toho budeš ľutovať povedať prudko,a ja som mu len pozrela hlboko do očí.

Fajn,zabudni, že to odvolam odvrkla som a potom sa už pohla na plochu.

Ďalšia časť na svete.❤️