Ukáž mi život, láska

16. Kapitola - Jahody

„Môžeš sa vydávať." povedal mi Adam pozerajúc na prichystané jedlo.

„Tak rýchlo sa ma nezbavíš, braček." dodala som.

Ako tak na tú „romantikuš" atmosféru pozerám až sa mi chce zaplakať, že tu práve teraz som mnou nie je nikto, kto by tú romantiku okúsil. Hold, čo by to bolo, ak by bol každý TAKEN?

Adam sa ku mne priblížil objímajúc ma so slovami: Ale, však ty vieš, že ťa mám rád."

No, toho som si plne vedomá, báško! Totiž, nepoznám nikoho, kto by mu tak ochotne zostavil všetko na rande. To ani len nehovorím, koľko podobných momentov bolo v našom súrodeneckom živote. Každým dňom sa zo mňa stáva Adamov osobný Fashion Designer, ktorý za svoju dobre odvedenú prácu nepýta ani len cent. Byť sestrou je naozaj ako profesia. Asi si začnem za moje služby účtovať.

Náš prejav súrodeneckej lásky prerušilo vyzváňanie Adamovho telefónu. Song Thinking Out Loud bol až tak nahlas, že mi chcel vybiť steny môjho ušného ústrojenstva. Zvuk bol tak intenzívny ako túžba mojej učiteľky po vyššom plate. Vďakabohu to vyzváňanie prestalo. Môžem trikrát hádať, že kto ho prezváňa...

„Ahoj, láska. Čo robkáš?" ozval sa Adam do mobilu.

Presne tú som aj myslela. Odhliadnuc od ich láskyplného rozhovoru sa začína môj žalúdok sťažovať. Som hladná a na to jedlo sa mi začínajú zbiehať slinky. Aby som sa do toho nepustila, mala by som sa vytratiť a zabudnúť, že sú tam jahody...voňajúce, obalené do polovice v jemnej alpskej čokoláde, ktorá pomaly steká z každej a jednej...Ale nie! Musím byť silná!

Odhodlanie mi nechýba, teraz už len čakám na sebarealizáciu. Nezjem to a just to nezjem! Sebakontrola! Sebakontrola! Už len sťažka ovládam svoje ruky, a preto do popredia nasadzujem plán B...

„Maj sa, Aďo. Uži si..."

Áno, môj plán B sú zdrhačky. Rafinované, však? Ak by som odtiaľ neutiekla, tak už by som tie úžasné jahody mala v krku.

--

„Lucia, tak mi už otvor!" mrmlem si popod nos stojac pred jej domom.

Zvoním tu ako idiot už asi päť minút a ona stále a stále nechodí. Čo jej toto zač? Toto moje zvonenie by prebudilo aj mŕtveho, ba i celé záhrobie, akurát ona je výnimkou, ktorej pravdepodobne odrezali uši. Prečo ju z toho domu ešte nevidím vychádzať?

Aha, už viem... Bránička je otvorená. No, môžem byť ja taká slepá? Človek, aby predo mňa Eiffelovku položil. Určite to bude z tej prepracovanosti. Stopercentne.

Hneď ako som vošla, som si všimla je pred garážou nestojí auto Luciiných rodičov. Vidím to na mega večer.

Kráčajúc smerom k terase som konečne Luciu zbadala. Ako si váľa šunky na lehátku. No komu je lepšie ako jej?

„Už som si myslela, že neprídeš." vravela Lucy.

Len som sa pousmiala a pokračovala som v zdolávaní schodov na terasu. Ich terasa je veľmi upokojujúce miesto. Doslova a dopísmena. Všade sú kvety, ktoré dotvárajú úžasne príjemný dojem. Pobyt na ich terase by sme mohli ponúknuť aj ako rekreačné miesto, ktoré blahodarne pôsobí na ľudské zmysli. Proste úžas.

Po desať minútovom ležaní sa Lucka rozhodla o nejakú akciu. Popravde mi schmatla mobil a začala doň ťukať. Haló! Môj mobil nie je verejný.

Snažila som sa dostať môj mobil späť, avšak márne.

„Ty ondatra! Vráť to sem!" kričala som na ňu.

Ona sa len pousmiala so slovami: „Neboj nahé fotky si všímať nebudem."

Tá trubka... Hodila som do nej vankúš. Proste zastreliť ju je málo.

--

Po polhodinovom pozeraní na obrazovku môjho mobilu sa Lucia presunula do bezpečnej zóny. Obývačky. Tam sa bude venovať iným veciam, ako jej chat v mojom mobile.

Ako som povedala. Lucia si sadla a začala sa džgať popcornom. Je presne ako pes. Ak pred ňu postavím jedlo, nechá všetko, čo robila. Už ju len naučiť aportovať a počúvať na povel...

„Počuj, akú vyzváňaciu pesničku si si dala na mňa?"

„No, popravde. Je to taká fajn pesnička... Taká zvučná..." koktala som.

Lucia neváhala a zavolala mi. Celou izbou sa ozvalo: I don't fuck with you. Nemôže namietať, že to nie je zvučné.

Hneď ako mi dovolala Lucy sa rozsvietila obrazovka znovu. Tentokrát sa ozvalo Grind on me.

„To si zo mňa strieľaš, že na Jakuba si si dala tento sexi song a na mňa si si dala hento." ozvala sa Lucka z gauča.

Len som kývla ramenom s letmým úškrnom.

Počkať! Jakub mi volá!!!

Rýchlo som vbehla do kúpeľne a zamkla som sa. Sadla som si na vaňu a pomaly som šla ťuknúť do zelenej ikonky, ktorá mi mala začať rozhovor s Jakubom.

Dýchaj Mia, dýchaj!