Ukáž mi život, láska

22. Kapitola - Ako chceš

Čo to bolo? Kto sa to ozval?

Rýchlo som sa otočil.

„Preboha, Jakub, čo to robíš?" kričala.

Matka stála presne za mnou so strachom v očiach. No, vidíš matka, toto je pravá tvár tvojho miláčika. Rozbité fľašky a chlast! Poriadne si to prezri. Dúfam, že sa ti teraz otvoria oči.

„Čo ja robím? Ja?!" pýtal som sa nechápavo kráčajúc ku nej ukazujúc na seba.

Matka ustupovala a pozerala na „tatka". Ten sa iba zosunul na zem a tam ležal. Veď mu nič nie je! On to len hrá! Bezočivec jeden! Nech nehrá tú pretvárku!

Matke sa vyronili slzy a kráčala k ležiacemu imbecilovi. Na čo ho ľutuje?

„Ty to nevidíš?!" spýtal som sa.

Ona sa pozrela na mňa držiac ho za ruku.

„Ako môžeš byť taká slepá!"

Ja už v živote nechcem mať s týmito ľuďmi nič spoločné! Načo by som mal žiť s chorým idiotom, ktorý by mi bez milosti ublížil a matkou, ktorá miluje viac jeho ako svoje vlastné dieťa. Všimla si iba to ako som bol ja ten zlý. Nevidela ale to, že vďaka nemu mám dokrvavené ruky. Absolútne jej nezáleží či dýcham alebo nie. Je jej to fuk! Vôbec necíti ten alkohol. Myslím si, že to ešte zvalí všetko na mňa. Do riti, to už kde sme?!

„Jakub... To čo si mu urobil?!" vravela plačúc ešte väčšmi.

Čo som mu urobil ja? JA?! Mňa snáď drbne! Však žije! Aj tak viac dodrbaný už byť nemôže. Nech sa matka konečne preberie! Ona vôbec nevidí. Nevidí to, čo sa tu stalo. Však, ja som jej syn. Mňa by mala milovať a na mojej strane by mala stáť. Kde som to, do prdele? Som v pripečenom detskom domove alebo čo? Ja si už ani vo vlastnom dome nezmôžem nič. Som to ale dopadol.

„To len to ťa zaujíma? Vôbec nevidíš, že ma to tvoje monštrum chcelo zabiť?! Vôbec z neho necítiš alkohol?! Je ti úplne jedno, že ma chcel zabiť! Máš to úplne u prdele!" kričal som na ňu.

„Keby som neprišla, tak ho zabiješ!" vravela.

Čo sa to preboha deje? Je ona vôbec moja matka? Čo ak by zabil on mňa? Stopercentne by ho milovala ešte viac, pretože jej na ňom záleží viac ako na mne. Stavím sa, že by mi ani na pohreb neprišla... Do prdele! Mňa tu snáď mrdne o zem! Mám toho už dosť! Nedokážem sa na to dívať. Už neprežijem s nimi dvoma ani jednu minútu. Už viem, že ma majú úplne u riti. Som tu nechcený!

Prišiel som bližšie k nej a snažil som sa ju otočiť od neho, aby videla, čo mi urobil. No pozeraj, aký je nežný! Len sa pozri akého hada si chováš na prsiach! Nechcela sa otočiť. Stále mala zavreté oči a plakala.

Ten pripečenec sa na mňa pozeral stále s povýšeneckým pohľadom. Do prdele, keď ho chytím do rúk tak ho zabijem tak rýchlo, že si to ani nevšimne. No, ešte sa aj usmieva ten poondiaty idiot. Bože, ako ho ja neznášam. A toto matka nevidí! Nevidí ako sa teraz tvári. Ona vidí len to, že som mu chcel ublížiť, ale vôbec ju nezaujíma prečo! Absolútne to má u riti!

Stále som dobiedzal, aby sa na mňa pozrela a ona sa stále len odťahovala akoby som mal nejakú infekciu. Ja nemám lepru do prdele! Pozri sa, čo urobil ten dement!

„Nechaj ma, už v živote ťa nechcem vidieť! Si obyčajný psychopat!" kričala na mňa.

Čo prosím? Ja, že som ... Jasné, ak by som bol feťák, tak by mala radšej! Teraz už konečne viem na isto všetko, čo som chcel vedieť. Som jej úplne ukradnutý!

Už som nevedel, čo v tej beznádeje mám robiť. Stojím nad ňou a nohy aj ruky mám dorezané od skla, ktoré tu rozbil jej „miláčik". Toto ona vôbec nevidí! Vidí vo mne iba psychopata! Ona ani nevie ako mi za toto ešte poďakuje!

Ona ma už nechce vidieť! Ona bude radšej s tým neadrtálcom. Ja už na toto nemám slov. Som úplne mimo z toho, čo sa tu práve stalo. Čakal som, že keď to uvidí tak konečne pochopí, s akým pakom si to rozdáva. Ten sex jej už zatienil mozog!

„Si taký psychopat ako tvoj otec!" dodala zvierajúc hlavu toho paka v náručí.

Tak toto už je vrchol!

„Ocko ti nikdy v živote neublížil a neublížil ani nám! Ako vôbec dokážeš vypustiť niečo také z úst? Prekrista, počúvaš sa vôbec. Ten tvoj pripečený imbecil ma tu skoro skántril a ty povieš toto?"

Hneď ako som dopovedal a uvedomil som si, že ma aj tak nepočúva a henten imbecil je šťastný tak som musel odísť. Obul som sa a dodal som: „Ak ma už nechceš vidieť tak dobre, ja sa zaobstarám, ale nedovolím, aby bol môj malý braček s tým pripečencom pod jednou strechou. Maj sa a už ma s Maťkom nikdy neuvidíš! Dúfam, že pochopíš, čo si urobila..."

Zavrel som za sebou dvere.

***

Nová kapitola je tu! Pre pokračovanie nezabudnite vote-ovať a komentovať.

Tešte sa na pokračovanie!

MoniqueG