Ukáž mi život, láska

32. Kapitola - Hemmi

-Mia-

Si mi známy, ale neviem si presne spomenúť, kde sme sa stretli. vyťukala som do mobilu. Teraz už len čakať, kým sa mi krásavec ozve.

Ešte stále sedím u Lucky doma. Je už síce jedenásť hodín, ale jej to zatiaľ nevadí, a keď tak rozmýšľam, aj keby som prišla domov, tak viem, že Lívia ešte od nás neodišla. Netreba byť ani detektív, aby na to človek prišiel. Jednoducho: Môj brat chrápe vždy až do jedenástej, je čistý príklad ľudí vstal som a naobedujem sa. Odkedy začal chodiť do práce, tak sa ten spánok iba časovo predĺžil. Zrejme si kompenzuje časy, školské časy, kedy si toho spánku nemohol dopriať až toľko, aby sa ráno zobudil svieži a vyspinkaný doružova. Proste dedukujem. Druhý dôvod: Lívia. Čisto z hypotetického hľadiska, ak by som bola doma s nejakým chalanom, ktorý u mňa prespal, tak nevstanem z postele ani za nič, pretože ranné vylihovanie s niekým, kto oblepuje celé vaše srdce láskou, je proste úžasné. Posledný, ale vážny dôvod, prečo môj brat pravdepodobne ešte tvrdo spí je, že som si istá, že po mojej afrodiziakom plnej večere sa nerozhodli ísť večer skladať puzzle. Na ten večer mám iba jeden scenár, ktorý je každému veľmi známy. Toť moje zmýšľanie. Ako som povedala, domov sa radšej budem chystať až za hodinu, aby som ich nedajbože ešte nezobudila.

„Čo už ti odpísal ten sexy blonďáčik?" opýtala sa ma Lucka.

Pozrela som sa na mobil a na hlavičke messengeru sa ešte ani neobjavilo „zobrazené". Ešte je prihlásený, ale asi si niekam odskočil. Prečo nad tým vôbec rozmýšľam? Proste neodpísal, tak neodpísal. Koniec. Schluss. Ende. Fin. The End of the debata.

Lucka si znovu pripravovala chlieb s nutellou. Popravde si pripravovala samotnú nutellu. Nesúdim nikoho, pretože aj sa patrím medzi tých ľudí, ktorí sa toho čokoládového zázraku nevedia nabažiť. Je nelegálne vziať si nutellu? Prvýkrát by to bolo manželstvo, kde sa obe strany napĺňajú a doslova vkladajú do vzťahu kúsok zo seba. Moje pozeranie do blba a rozmýšľaním o manželstve s nutellou prerušila veta v mojej hlave: „A teraz z moci mi zverenej vás prehlasujem za nutelu a ženu." Až mnou trhlo. Čo som si ráno šľahla?

„Čo kukáš tak zadreto na ten stôl?" prerušila Lucka ticho oblizujúc nôž od nutelly.

Len som mávla rukou a začala som s rehotať, keď som mi prišlo na um manželstvo s nutellou. Proste prišlo mi to neskutočné vtipné.

Lucka sa len pousmiala a dodala: „Ty, počuj neviem na čom fičíš, ale buď zmeň dílera alebo dávky, lebo to ide s tebou dole vodou."

Po jej vete som až plakala od smiechu. Ešte, že je dnes také pohodové ráno. Ani som sa nenazdala a už pri mne sedela Lucia s natretým chlebom. Nikdy by som nepovedala, že nutella vonia, ale je to fakt. Voňala tak, že až sa mi slinky zbiehali.

Stále som sa smiala, keď v tom mi zablikal mobil. Notifikácia. Otvárala som mobil a tam sa mi zjavila chattová hlavička. Žeby mi už odpísal? Žeby to ešte nebol Schluss?

„Ale, ale, to čo ti Jakub napísal, že si tak stíchla?" vravela Lucka poukazujúc na fakt, že sa mi z tváre stratil úsmev.

„Nie, Jakub mi nenapísal." dodala som otvárajúc Messenger.

Som rád, že si mi odpísala. Počuj, dám ti nápovedu: Slečna nebezpečná. zobrazilo sa mi na mobile.

Lucka mi hneď vytrhla mobil z rúk a prečítala si to. Chvíľu na to čumela ako na zjavenie a potom sa na mňa vyjavila s pohľad, ktorý vyzeral veľmi zvedavo a zároveň zmätene.