Ukáž mi život, láska

28. Kapitola - Mokré ráno

-Mia-

„Ahoj Jakub..." vravela som mu. Nedokážem sa nabažiť jeho úsmevu. Prečo je len taký...úžasný. Jeho iné slovo nedokáže opísať.

„Mia, musíme sa porozprávať." Jeho slová ma až položili na stoličku. O čom? O čom len chce rozprávať? Dúfam, že sa neblíži koniec. V mojich očiach zbadal náznak strachu a neistoty. Z toho dôvodu pristúpil bližšie ku mne a zohol sa, tak, že jeho dlane si položil na moje stehná. Pozeral sa mi uprene do očí. Stále som nevedela, čo mi chce povedať.

Zatiaľ si iba užívam výhľad na jeho oči. Tmavé a plné a lásky. Plamienky iskrili ako by v nich mal samučičké peklo. V jeho očiach som videla všetko. Nehybne pri mne stál a uprene sa na mňa pozeral. Nešlo o pohľad typický v romantických filmoch. Tento pohľad je žiadostivejší. Z jeho očí sa dalo vyčítať veľa.

Cítila som sa ako sa mi zrýchlilo dýchanie. Nejedná sa len o to, že vždy som pri ňom roztopená. Teraz som bola na tom inak. Bol tak blízko mňa... Tak blízko...

„Vieš..." začal hladkajúc mi stehná.

Končeky jeho prstov sa ma dotýkali a ja som sa nedokázala sústrediť na to, čo chce povedať. Bolo to intenzívne až tak, že mi po celom tele prebehli zimomriavky.

Jakub sa postavil a ja som mala ešte lepší výhľad na jeho telo avšak stále ma to nevedelo odpútať od jeho očí. Bože, drž ma. To telo... Nejedná sa o typického chalana v dnešnej dobe. Jakub k nim nepatrí. On je oproti tým vychrtnutým deťom ako starší brutálne sexy muž. Nikdy by som to na seba nepovedala, ale vyvolal u mňa také pocity, u ktorých som si myslela, že pri ňom nikdy nevzbĺknu. Vyvolal u mňa žiadostivosť. Mala som sto chutí vrhnúť sa na jeho vyrysované telo posiate svalmi. Nútilo ma to naň ho pozerať. Nedokázala som od neho odtrhnúť pohľad. Stačil by mi jeden dotyk. Jeden.

Jakub sa šibalsky usmial a podišiel znovu ku mne a vzal ma za ruku. Postavila som sa. Stopercentne musel cítiť, že moje srdce pumpuje rýchlejšie. Za to môže jedine on a jeho božské telo. To brucho... Bože, zadrž ma!

Kráčali sme ku pohovke. Posadil ma tam a on sa ku mne znovu zohol ako vtedy pri stoličke. Čítala som z jeho očí. O áno, tento pohľad je mi známy. Šibalské oči a náznak nadradenosti. Tak sexy...

Ak ma nič nezadrží, tak tento chlapec „čistý" neostane. Jakub si položil jednu ruku okolo môjho krku. Teraz bol ku mne bližšie. Teraz už určite musel cítiť moje zrýchlené dýchanie. Čo mi to len robíš?!

Chcela som ho, ochutnať z neho, čo by len jeden kúsok. Tá žiadostivosť bola nesmierna. Nevedela som, čo mám robiť. Čakala som, čo bude nasledovať. Jakub akoby počul moje myšlienky a prisunul svoju tvár bližšie ku mne.

Viem, čo bude nasledovať. Cítila som ho pri sebe tak blízko ako nikdy pred tým. Medzi nami bol centimeter. Iba jeden centimeter delil naše pery od vzplanutia. Moje pery po ňom túžili. Tak veľmi...Tak žiadostivo až celé horeli.

Moje pery sa dočkali...

„Si si vedomá, že bozkávaš vankúš?" povedala mi Lucka.

Pozrela som sa okolo seba. Naozaj... Bože, takéto sny... Bolo to také skutočné a každý dobrý sen neprekazí realita, ale ona, zabijak snov s menom Lucia. V tejto chvíli som ju chcela zabiť. Bohužiaľ neviem, kde majú riedidlo a gumené rukavice. Nemala by som pozerať toľko akčných filmov... A ešte mi do úplnosti chýbala baseballová pálka! Naozaj by som radšej mala pozerať rozprávky...

„A čo!" ozvala som sa na svoju obranu.

Teda, žužlem tu Luckin vankúš a snažím sa seba obrániť ako na súde. Čisto zo zvedavosti som rozmýšľala ako by to na takom súde mohlo prebiehať. „Obžalovaná sa dopustila činu, ktorý nie je v rozsahu našich zákonov. Avšak napriek tomu, by sme požadovali od obžalovanej prislúchajúce potrestanie a vrátenie škôd, ktoré sa jej pery dopustili." Naozaj to znie smiešne! I keď menej ako realita - Ožužlaný vankúš v mojich ústach a znechutený výraz neučesanej Lucie.

„Nechcem sa pýtať, čo sa ti snívalo. Som rada, že som ťa zastavila pri bozkávaní, pretože by som nechcela, aby si mi ešte aj pretiahla vankúše."

Zasmiala som sa... Bola snáď ona v mojom sne, keď vedela ako by to pokračovalo?

„Môžeme túto tému uzavrieť?" opýtala som sa.

„Samozrejme, teda ak nechceš ešte oblizovať moju deku. Je totálne sexy od nadržanosti, čo povieš?"

„Nestrieľaj si zo mňa, nie je to vtipné."

Lucka sa začala rehotať a posnažila sa postaviť. Vstávala ako starena a už jej chýbali iba slová ako: „Bože, moje staré kosti!" k dokonalosti.

Postavila som sa a pokračovali sme spolu do kuchyne, aby sme si niečo zobli. Lucia si znovu neopustila a začala oblizovať nožík, ktorý bol ponorený v nutelle. Pozerala som na ňu výrazom „Nigga, is you serious?".

Pravdupovediac, na tú nutellu som naozaj dostala chuť.

Lucia natierajúc chleba zapla na mobile hudbu. Z jej mobilu sa ozvalo: It's our party we can do what we want. It's our party we can say what we want...Lucia sa hneď vrhla po mobile a povedala: „Počkaj pretočím to." Zo začiatku som nevedela o akú skladbu ide. Potom, keď sa to ozvalo, som vedela, ktorá bije: So la da di da di, we like to party. Dancing with Miley. Doing whatever we want. This is our house. This is our rules and we can't stop and we won't stop...

Lucka si neodpustila poznámku: „Aha, môj mobil zapol Miley. Ona tiež ma taký syndróm ako ty. Tiež musí všetko oblizovať."

Zabijem ju? Počkať... Neviem, kde majú to riedidlo a pálku.

***

Ahojky! Prinášam novú kapitolu a dúfam, že vám páčila. Kam dovedú Miu takéto sny? Hovoria len o tom, že Jakuba chce alebo...? Vote-ujete a komentujte a dostanete odpoveď v ďalších kapitolách.

Tešte sa!

Vaša MoniqueG.