Ukáž mi život, láska

68.kapitola - Osud nepokúšaj, ale dráždiť ho môžeš

-Jakub-

„Skoro ma porazilo," začala Linda v aute. Pretrela si čelo a položila ruky sťažka na volant. „ani si nevieš predstaviť, ako som sa zľakla." Venovala mi unavený pohľad.

„Tiež mi nebolo všetko jedno."

Zapozeral som sa do okna a sledoval som rýchlo prechádzajúcu krajinu vonku. Všade ma prenasledujú iné myšlienky. Konečne sú to, ale tie myšlienky, ktoré vás napĺňajú, ktoré sa vytvárajú samé. Tie, ktorých existencia vás teší.

„Nad čím tak rozmýšľaš, Jakub?" spýtala sa ma Linda. V jej hlase som znovu zacítil tú láskavosť. Už si začínam zvykať, že Linda je časť mojej rodiny. Takú lásku som nezažil ani od vlastných, preto si to cením ešte viac. Povedzte mi, kto iný by nás dokázal priať s takou otvorenou náručou ako ona? Podľa mňa nikto.

„Zlatý môj, vidím, že si duchom neprítomný. Hovor." s úsmevom mi prikázala.

Otočil som sa ku nej a nahlas som si povzdychol. Ruky som zopäl dokopy a uprene som sa zahľadel na cestu pred nami: „Znovu ona. Znova mi pomotala myseľ. Dokonca sa jej to podarilo aj keď tu nie je. Neviem ako to robí, ale robí to dobre."

Zasmiala sa a pobúchala ma po pleci: „To mi ani nehovor, že to ona, tá Mia. Ja som si to aj myslela, Jakub."

„Však toto, ale stalo sa niečo zlé. Vieš, vtedy, čo som bol s Buddym, tak mi ukazoval na mobile svoju priateľku. Vieš koho mal na tapete? Mal tam ju! Moju Miu." zapozeral som sa do zeme.

„Povedal si mu, že to je tá tvoja?"

„Ale, čosi. Čo som mu mal povedať, že Jé, tú poznám. To o nej som ti hovoril posledné mesiace. A ešte, aby som nezabudol, najradšej by som ťa nakopal. Ak by som mu niečo povedal, tak by to bolo toto. Myslíš, že by to bol dobrý nápad." dodal som s úsmevom.

„Tak toto by asi nebol najvhodnejší nápad. Prepáč bola to hlúpa otázka." Zasmiali sme sa obaja. Je nám poriadne héj, konečne sa dokážeme aj zasmiať, pretože v posledných dňoch sa nám obom tisli do očí iba slzy, konečne sme sami sebou. Konečne.

„Vieš čo, bojuj o ňu!" dodala Linda.

„To sa mám akože pobiť s najlepším kamarátom?" opýtal som sa s prekvapivým výrazom.

Linda sa na mňa pozrela: „Nehovorím, aby si ho teraz išiel za to zmrzačiť, to bola metafora. Čítaj medzi riadkami. Hovorí sa, že ak by toto mala byť cesta, tak to osud zariadi, len sa musíš nakopnúť."

Osud pracuje na sto percent, ty si iba jeho pohonná látka. Ani auto nenaštartuješ bez benzínu alebo nafty. Chce to vzplanúť, zapáliť sa preto . Je to o tom, že ty si svoj osud tvoríš. Zapáľ sa preto a uvidíš, že druhá strana sa o to už potom postará. – vravieval ocko.

Títo dvaja, Linda a ocko, by si rozumeli.

Napadlo ma niečo! Toto je teda ten najlepší nápad, aký som kedy mal.

„Linda, urobíš mi láskavosť?"

***

Prichádzam s novou kapitolkou, ďakujem za nádherné komentáre a to ani nehovorím o reads a votes. Ste úžasní ľudia moji. 

Vaša Monique G

***