Ukáž mi život, láska

6. Kapitola - Veštec alebo detektív?

When I met you in the summer.. ozývalo sa mi v slúchadlách. Hneď som dostala náladu na leto. Plavky, koktaily a vietor vo vlasoch. Calvin Harris teda vie ako mi rozprúdiť krv v žilách.

Kráčala som po ulici a smerovala som k parku. Sú tam stromy a lavičky. Čo je však najdôležitejšie, je tam pokoj. Žiadny Adam a vzdychajúca Lívia a už vôbec žiadni ľudia. Kto by chodil takto na večer do parku, všakže?

Už vidím park.

Blank Space od Taylor prerušilo pípanie môjho mobilu. Presnejšie o pípaní nemôžem hovoriť, pretože ja si vždy zabudnem prepnúť z tichého režimu na hlasitý a potom mi mobil vibruje ako šialený. Čo je ale veľmi zaujímavé, že ak mi vibruje doma alebo von, vôbec ho nepočujem, ale keď zavibruje v škole v lavici, tak je to ako zemetrasenie.

Sadla som si na lavičku, ktorá bola pod rozkvitnutým stromom. Vibrovanie neprestalo utíchať, a tak som sa pozrela, kto ma otravuje. Katka? Čo len tá môže chcieť? Nemala byť teraz na rande s Martinom?

„Deje sa niečo Katy?"

„Mia, pomoc..." vravela Katka so zarmúteným hlasom.

Rozmýšľala som, čo sa mohlo stať. Možno neprišiel do tej reštaurácie. Možno ho tam ona videla ako koketuje s čašníčkou. Počula som, že tam majú brigádničku.

„Katy, upokoj sa a vrav."

„Si predstav..." vzlykala.

Ťahať niečo z nej je ako z chlpatej deky, ale beriem to tak, že sa niečo stalo, tak jej to tentoraz prepáčim. Ona sa totiž nevie „vykoktať" k veci.

„Vieš ide o Martina." vravela.

Ja som to vedela! Asi začnem s veštením alebo predpovedaním blízkej budúcnosti.

„Mám toho magora zmárovať? Čo ti urobil?" pýtala som sa.

Katka začala plakať. Nech urobil ten Martin hocičo, tak nech si ma nepraje. Nohy mu vykrútim a aj do prievanu ho zavesím.

„Katka, hovor so mnou bude ti lepšie." upokojovala som ju.

„Keď ja neviem..." dodala Katka, „či ma on vlastne chce."

Počkať? Že čo?

„Stalo sa niečo konkrétne? Určite, že ťa chce, veď ste spolu už nejaký ten piatok."

„Nie, nič sa nestalo len, mám o ňom pochybnosti."

To vážne tu riešime „pochybnosti"?

„A ako si na tie pochyby prišla?"

Katka sa vysmrkala a pokračovala: „Vieš, mne povedal, že dnes na to rande nemôže prísť, pretože jeho kamarát ma narodeniny."

Môj skromný názor: podvádza ju.

„Kedy ste sa dohodli na tom rande?"

„Pred dvoma týždňami, prečo?"

Určite ju podvádza. Ak by vedel o tom, že má rande presne v deň narodenín svojho kamaráta, tak by si to asi presunul nie? Chudák Katy.

Katka pokračovala vo vzlykaní. Odrazu na druhej strane chodníka sa prechádzal ten MARTIN, ktorý má byť na oslave narodenín. Prečo je tu a počkať! Nie je sám. Je tam aj nejaká blondínka.

„Katka a nevieš, ktorý jeho kamarát mal narodeniny?" spýtala som sa jej.

„Neviem."

Ja už viem.

„Pravdepodobne je s kamarátom, ktorý má blond vlasy a hrozne namaľované obočie. Nesmiem zabudnúť na crop top...a džíny, samozrejme."

Katka bola ticho a potom sa ozvala, že jej to nedocvaklo. To jej mám vážne povedať, že jej Martin je von s kamarátom, ktorý má dvojky prsia, aby to pochopila?

„Počuj práve ho mám pred sebou aj s jednou blondínkou." dodala som.

Ona sa rozplakala ešte viac a povedala mi: „To naozaj? Ďakujem Mia, že si mi otvorila oči." Zložila.

Prečo ja musím vždy riešiť takéto problémy?! Vidím, že okrem veštenia by som sa uživila aj ako detektív.

Usadila som lepšie na lavičku a išla som si nasadzovať slúchadlá. Keď vtom sa niečo vedľa mňa šuchlo a zavial studený vietor. Už mi tu chýba väčšia tma a budem sa cítiť ako v horore.

Ale nie, vážne sa niečo mihlo. Začína ma to znepokojovať.

Počujem kroky. Zložila som si slúchadlá. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Čo sa blíži?

...

Niečo sa ma dotklo ramena odzadu. Zľakla som sa a udrela som to päsťou do tváre.

„Preboha!" vykríkla som.