Ukáž mi život, láska

52. Kapitola - Nechcem. Proste nechcem.

-Jakub-

Zmeravel som. Neviem, čo mám povedať. Bol som tak odhodlaný. Tak som bol sebaistý a teraz sa zo mňa stala kôpka nešťastia. Tichá kôpka nešťastia.

Ona mi zavolala. Ona! Sama od seba. Nemôžem tomu uveriť. Je to úžasné alebo sa mám báť? Mám jej vyznať to, čo k nej cítim? Toto všetko tvorí ten zmätok v mojej hlave. Nedá sa to usporiadať. Je toho tak veľa, čo by som jej chcel povedať. Toľko veľa myšlienok, s ktorými sa potrebujem zveriť niekomu, kto... kto pre mňa znamená celý svet. Celý svet plný sladkých tajomstiev, ktoré sa chcem dozvedieť a chcem ich prebádať a objaviť. Je to celá večnosť, ktorú by som chcel stráviť s ňou. Presne tak! Ona je tá, ktorá mi za to stojí!

Povedz niečo, ty dement!

„Mia, ja..." začal som pozerajúc sa na mesiac, „chcel som prísť, ale ne...nemohol som."

Ticho.

„Volal som ti, ale viem, že toto je presne to, čo som mal čakať. Viem, že si čakala dosť a ja som ti ani raz nepovedal prepáč. Ja viem... som proste debil. Viem, že ma nechceš ani len počuť, ale prosím ťa... Chcem ti povedať, že znamenáš pre mňa veľa a chcel by som s tebou ostať v kontakte. Nechcem byť len ten, ktorému pri pozdrave ani len nepovieš ahoj. Nechcem byť tým, ktorému sa budeš vyhýbať. Ďakujem, že si mi zavolala. Som proste brutálny pako. Naozaj ma to všetko mrzí. Ani nevieš ako ma ubíja to, že sme sa od seba... vzdialili. To ako sme sa spolu rozprávali bola paráda. Naozaj som si s tebou vedel pokecať. Pamätáš si ako si vravela, že si raz padla na kolená a nikto ti neprišiel pomôcť? Vtedy sme sa nad tým len pousmiali ale neskôr som aj ja prišiel na to, že... ani mne nikdy nik nepomohol. Sám som si chcel pomôcť, ale proste máš niekde rany, ktoré nezahojí nič. Nezahoja ich pocity a ani dobrá nálada. Možno vieš o čom hovorím. Nechcem byť ďalšou nepatrnou ranou. Chcem sa s tebou porozprávať, Mia. O všetkom. Ja... mám pocit, že potrebujem ... potrebujem ťa. Chcel by som, aby sme boli tam, kde sme aj tak rýchlo skončili. Pri tej lavičke. Pamätáš? Tam som si uvedomil, že naozaj nie si... pre mňa ďalšou ranou. Mám pocit, že sme sa vzdialili. Naozaj by som nedovolil, aby sme sa budúci rok len obchádzali. Na tej lavičke sme boli super kamaráti a ja... ja by som chcel, aby sme nimi aj boli. Rozprával som ti o mojich zážitkoch a ty mne zase o tých svojich. Pamätám si každý a jeden, Mia. Ten rozhovor bol pre mňa niečím úžasným. Chcel by som, aby sme boli presne takí kamaráti, ktorí si povedia všetko, smejú sa na všetkom a dôverujú si. Chcem ti toho povedať oveľa viac, ale nechcem nič hovoriť cez telefón. Nedokážem si ani len predstaviť, či ma počúvaš. Či si len nehovorím do prázdna. Je mi to všetko naozaj ľúto. Som hlupák. Ja to dobre viem. Mal som ťa počúvať viac. Mal som... Neviem, či by si ... mi dokázala prepáčiť. Prepáčiť to, že som si nevážil to, že sme si vedeli pokecať. Prišiel som na to... Chýbala si mi. Je mi jasné, že tento rozhovor niekedy skončí, možno sa už ani nebude opakovať, ale... Záleží mi na tom, aby sme boli kamaráti. nechcem, aby to skončilo tým, že sa nebudeme vedieť vystáť v triede. To by som vážne nechcel, Mia... Naozaj nie. Ver mi, že sa mi to vôbec nehovorí ľahko. Nie som zvyknutý hovoriť s niekým. Celkovo si prvý človek, ktorému som o sebe niečo povedal. Naozaj si prvá, ktorá o mne čosi vie. Cítil som, že ti proste môžem dôverovať a... že ti môžem povedať všetko. Mám pocit, že je ťažké žiť... len tak... bezdôvodne. Ja viem, že ten menší rozhovor na lavičke bezdôvodný nebol. Všetko sa deje presne tak, ako sa aj má. Niekedy nefér a niekedy fér. Počítam s tým, že... ma nemusíš brať vážne. Veď predsa chápem, vravel som, že sa ozvem, keď budem môcť a ... ver mi, že som nemohol. Nemohol som zdvihnúť ten podrbaný telefón. Bolo to pre mňa ťažké. Nie som si istý, či mi to veriť, ale fakt som ťa musel počuť. Teraz je to pre mňa ako... akoby mi spadol kameň zo srdca. Ja som... Ja som chcel povedať, naozaj úprimne, že si... mi svojimi slovami pomohla. Bolo to jediné, čo... niečo pre mňa znamenalo. Ubíja ma, že sme naozaj skončili takto. Nepíšeme si, nevoláme si. Strácame sa... Ja ťa stratiť proste nechcem."

***

Kapitola, už tretia za dnes! Chceli ste, máte ju mať. :D

Odhodlal sa. Jakub jej dokázal povedať, čo cíti. Dokáže to aj ona? Vie mu povedať, či pre ňu vôbec niečím bol? Či nebol iba sladkým pokušením, ktoré rýchlo vyprchalo? Bol pre ňu niečo viac? Vie to vôbec ona?

Komentujte, vote-ujte a nezabudnite sa tešiť na pokračovanie!

MoniqueG

***