Ukáž mi život, láska

49. Kapitola - Nezbedná

-Mia-

Teraz, keď už viem, že si zo mňa robil môj vlastný mobil žarty, tak sa už nemám o čo strachovať. Obliekla som sa a posadila som sa na posteľ do mojej izby. Stále som ešte predychávala, čo sa vlastne mohlo s mojim mobilom stať. Ak by sa ma nejaký týpek v servise opýtal, že ako sa to stalo, tak čo by som mu povedala? Že bola som vo vani a náhodou som ho mala pri sebe? Alebo som ho učila plávať? Stupídne nápady. Som rada, že je to tak, ako to je.

To ticho by sa dalo krájať. Pokoj, ktorý bol v tejto izbe bol neopísateľný. Práve preto dostávam hysterický záchvat, pretože až teraz som si uvedomila, čo rozhodilo moju pohodu vo vani. Hemmi a jeho správa!

Hneď som schmatla mobil do rúk, tentoraz bez akčnosti a drámy. Na messengeri sa mi znovu rozsvietila tá správa.

Ahoj, láska!

Tentoraz mi už mobil nemá kde padnúť a preto nastáva chvíľa motýlikov v bruchu. Ach, už viem ako sa každý zamilovaný cíti. Je to božský pocit. Predstavujem si ako by mi to povedal. Ako sladko a zároveň nežne by to vyšlo z jeho úst. Ach... Mal by byť teraz tu.

Ahoj, krásavec! Počuj, čo robíš dnes večer?

Chcem ho tu, a tak aj preto robím všetko, čo sa dá. Idem rovno na vec. V inom slova zmysle, ale chcelo trochu akčnosti s dávkou adrenalínu. Nech vie, že slečna nebezpečná je ešte stále žije a znovu som ju v sebe objavila.

Motýliky v bruchu robia s mojím telom čo len chcú.

Zvyšuje sa mi dopamín. Teraz mám hormónu šťastia na rozdávanie.

Popravde, to isté som sa chcel spýtať ja teba, ale keď už si začala pokračuj.

Pousmiala som sa na obrazovku a pozrela som sa von oknom. Tma ešte nie je. Naozaj by mohol prísť.

Keď vravíš, že máš voľno, bolo by fajn, keby si ku mne prišiel, čo povieš?

Ani nachvíľu sa nezjavila ikonka „Píše..." a hneď tu bola odpoveď:

Samozrejme, daj mi súradnice a som tam ako na koni.

---

Sediac na pohovke som si zmyslela, že by nebolo odveci prezliecť sa. Niečo zvodné a zároveň nenápadné. Čo by to tak mohlo byť? Premýšľala som nad mojimi teplákmi a upnutým tielkom.

Vlasy rozpustené ale v cope?

Cŕn, cŕn!

Takže cop.

Zbehla som po schodoch dolu a hneď som prišla pred dvere. Pozrela som sa na sklenenú vitráž okien, kde som mohla perfektne očekova svoj rozcuchaný look. Sexica! Zhodnotila som svoj výzor.

Motýliky v bruchu dodávajú na sebavedomí - To mi je, ale objav roku!

Nabrala som odvahu a otvorila som.

„Tak tu ma máš!" vravel stojac medzi dvermi.

Hemmi nesklamal. Vyzeral brutálne dobre, ako vždy. Bože, tie džíny na ňom vyzerali ako na modelovi. Chuť strhnúť ich z neho však stále neutíchala.

Podala som mu ruku a ťahala ho nežne dnu. Jemnému úsmevu sa jeho tvár neubránila.

„Objednala som pizzu, dúfam, že nebudeš protestovať." oznámila som mu.

Hemmi sa pousmial a vošiel do domu. Oči mu šli na každú stranu. Pozeral si každý a jeden detail. Avšak potom jeho oči uzreli mňa. Tam takisto preskenoval každučký malinký detailík.

Znovu sa pousmial, ale verím, že tento úsmev neplánoval. Niekto neplánovane žmurká, ale keď jeho vyvedie niečo z rovnováhy, tak sa usmieva.

Sadol si do kuchyne na barovú stoličku a venoval mi pohľad. Viem presne, čo tento pohľad znamená. Nie je to iba privítací pohľad , všakže? Jeho oči ma priam volali, aby som išla k nemu. Nie je to predstava, ktorá sa mi hnusí, tak som k nemu o krok postúpila.

Hemmi ma chytil za ruku. Otočil si ma a privinul ma k sebe. Znova ten úžasný pocit. Ide o motýliky? Možno. Objatia zozadu zvýšil môj tep a žiadostivosť po ňom.

Moje dotyky poskytujú blaženosť aj jemu. Dokážem to cítiť. Myslela som si, že tá pizza bude to najpríjemnejšie dnes, ale nie... Vidím tu aj čosi lepšie. Niečo oveľa lepšie...

Hemmi si zahryzol do pery a premeral si moju tvár. Vrúcny pohľad do očí a pokračoval tými nezbednými očami nižšie. Cítila som jeho pohľad. Privinul tvár ku mne o čosi bližšie a perami sa dotkol môjho krku. Každý jeden dotyk sa stával pre mňa viac a viac intenzívnejší. Bože, dúfam, že táto minúta bude trvať večne...

„Počkaj..." vravel mi staviac sa zo stoličky.

Čakala som, čo bude nasledovať. Mám čakať niečo iné? Čo mi chce ukázať? Nedočkavo to túžim vedieť. Dnes predo mnou nič neskryje.

Hemmi sa postavil a viedol ma za ruku na pohovku. Znovu sa pousmial a tesne pred pohovkou zastal. Čo mi chce povedať?

Rukou ma chytil okolo pása a znovu na mňa uprel obe svoje nádherné oči. Mala som pocit, že medzi nami už netreba vydať ani hlásku, pretože naše pohľady vraveli za všetko. Žiadostivosť. Túžba. Horlivosť. Všetko sa dalo ľahko vyčítať.

Znovu sa ku mne prisunul bližšie a položil si ma na pohovku. Čakám, kam to bude smerovať. Hemmi, dnešnú noc neoľutuješ.

***

Taratatata!

Viem presne, kde to zastaviť, že? Musím byť niekedy mrška ;) Nebojte sa, ak tu dnes bude 3000 pozretí, tak dám pokračovanie. Verím, že to zvládnete, ladies!!!

Späť k pointe!

Kam sa to uberá? Prečo, začo, načo? Je toto Hemmiho pravá tvár?

Horlivosť. Túžba. Žiadostivosť.

Pokračovanie nabudúce...

Nezabudnite, teraz je dátum pokračovania, skôr by som povedala u vás, čas ďalšieho pokračovania len a len na vás, tak čo, Ladies, 3000 pozretí a pokračovanie je tu, deal with it?

Komentujte, vote-ujte!

MoniqueG

***