21. Kapitola - Ten moment

168 14 0
                                    

Nedokážem to už v sebe udržať! Už viac dní s ním neprežijem! Nech skape! V živote mi nebude chýbať! Prechlastaný imbecil!

„Chlapče začínaš zle..." dodal.

„Prečo? Lebo ti vravím pravdu? Ja mám silno v paži či dýchaš! Takého primitíva si matka nájde na každom rohu."

„Tatko" sa rozhorčil. Presne tak, teraz počuje pravdu, teraz vidím, že ho to nasiera. Teraz je ten moment.

„Mám ti zavrieť hubu?! Tak ma neprovokuj." dodal.

„Si myslíš, že si boss, keď tu vyhukuješ na dieťa. Kto si?! Si len obyčajná nula! Naničhodná nula si ty!" vravel som mu.

On sa zháčil a pravou rukou , v ktorej zvieral rozbitú fľašku napriahol, že ma ide udrieť. Hneď som mu vložil moju ruku do cesty. Perfektný obranný štít.

Snažil sa mi odtiahnuť moju ruku, aby ma mohol udrieť ešte väčšou silou, ale ja som sa nedal. Viem, prečo to robím a len tak pre nič za nič neukončím to, na čo som tak dlho čakal. Už sa z mojich rúk zdravý nevyvlečie. Nie! Vrátim mu všetko! Do poslednej kvapky!

Moja ruka začala chradnúť. Už nedokázala vydržať silu podnapitého idiota. Musím vydržať. Ja musím!

Zrazu akoby som dostal druhý dych. Oboma rukami som ho odsotil a videl som ako ten debil padá na zem. Takto to je na dne! Teraz si to uži! Si presne tam, kde patríš!

Lapal som po dychu. V mojich očiach bola ešte stále nenávisť. Mal som ho chuť zabiť. Nech vie, že v u mne nie je ničím. Je to pankhart, ktorý si nezaslúži nič!

Utrel si čelo a do ruky vzal rozbitú fľašku. Do prdele!

Vstal. Rozbehol sa ku mne. Bol už pri mne. Cítil som ostrie fľašky ako mi prerezáva kožu na ruku. Bože! Tlačil do mojich rúk ešte viac. Chcel sa dostať ku mne bližšie. Moje ruky boleli. Sklo rezalo ďalej. To je prekliata bolesť! Stonal som ešte väčšmi. Bože, musím to zvládnuť! Musí vedieť, že k nemu necítim nič. 6e mi je ukradnutý! Imbecil jeden! Zabijem ho za všetko, čo urobil!

Zvieral som ruky. Krv sa mi po nich liala na zem. Z čela sa mi valil pot. On neustále dobiedzal a dostával sa ku mne bližšie. Nedovolím mu to! Bližšie už nepôjde!

Musím niečo urobiť! Moje ruky už neudržia jeho silu. On ešte pritlačil. Bolesť ma donútila skloniť sa v kolenách. Rob niečo!

Nabral som silu a vystrel som sa. Prestal som cítiť bolesť. Adrenalín ma nútil. Išiel som vpred. Dotlačil som ho až ku stene. V jeho očiach som videl zdesenie. Áno, ty idiot! Som nasratý a takého ma nepoznáš. Uži si to kým ešte môžeš!

Karty sa otočili. Krv stekala vodopádom, ale ja som to necítil. Celú moju myseľ zatienilo temno. Mal som len jednu myšlienku v hlave. Myslel som na otca. Nebyť toho pankharta, mohol byť ocko ešte tu! Keby sa nezačal vtierať do matkinho života, ocko by ešte dýchal! Mohol som mať život, ale on ho dodrbal! Teraz už žijem v prázdnote! On musí vedieť, čo urobil! Teraz bude pykať! Je mi jedno, či ma matka vyženie z domu. Mám oboch v paži. Keď mi vedia obaja dodrbať život, budem aj ja taký k nim.

Moje oči vysielali ešte väčšiu nevraživosť. No, čo? Bolia ťa ručičky ty primitív! Poznám to!

Pritlačil som ešte viac. Bolo mi jedno, že sa fľaška zarezáva do mojej kože ešte viac. Najviac ma zaujímalo, že ho to bolelo. Konečne som mu ukázal, že nie som ten, za koho ma považoval. Bojujem za to, za čo sa mi to oplatí. Už mi v živote nebude vytvárať peklo. Po dnešku už nie!

Bolo to pre mňa nepredstaviteľné, ale teraz som to urobil! Moja ruka sa už dotýkala jeho krku. Kde máš tú silu? No, kde ju máš?! Zdrhla aj s tvojím mozgom, ty pripečenec!

Nikdy mi nebudeš chýbať a nikdy to nebudem ľutovať! Urobil som to, aby som chránil to, čo tu ocko vytvoril a čo on len tak bez milosti dodrbal! V živote kvôli nemu nevyroním ani jednu slzu! Ani ja a ani Maťko!

Pritlačil som. Cítil som jeho bezmocnosť! Cítil som jeho tep. Snažil sa vytrhnúť z môjho zovretia, ale nedostal sa, pretože som to nepripustil. V žiadnom prípade! Ten imbecil sa už ani raz nenadýchne! Nie, pokým som tu ja! Môj tep sa zvyšoval.

Zrazu sa izbou ozval výkrik...

***

Prepáčte za krátke meškanie s novými kapitolami. Ďakujem za všetky komentáre a videnia! Vždy ma to naladí písať ešte viac, keď vidím, že čísla rastú. Takže, nezabudnite pre pokračovanie vote-ovať a komentovať!

MoniqueG

Ukáž mi život, láskaKde žijí příběhy. Začni objevovat