Ukáž mi život, láska

62. Kapitola- Keď sa darí, tak sa darí

„Čo povieš?" spýtal sa ma s lišiackym úsmevom Buddy.

Neviem, čo mám povedať. Na obrazovke vidím to, čo som v živote vidieť nechcel. On ma na tapete to jediné, prečo moje srdce bilo, to jediné, čo ma vedelo vždy položiť na kolená- ju, on má na tapete Miu.

Čo mám robiť, čo sa to deje? Povedzte mi, že je to len blbý sen. Ono sa mi to určite sníva. Toto nemôže byť pravda. Proste nie! Ona nemôže byť tou, ktorú stále opisoval. To proste nie je možné! Ona, ona sa zamilovala do niekoho iného. Nie do niekoho, do môjho najbližšieho človeka, ktorý pri mne vždy stál. Ako sa mám tváriť? Mám byť šťastný, lebo si niekoho našiel alebo mám proste vyzerať tak, ako sa cítim? Cítim sa na hovno! Dievča môjho života, mojich snov, mojich najtajnejších túžob hovorí láska niekomu inému. Ona ma nechala kvôli nemu. Kvôli Buddymu.

Pre Kristove rany, ako mu mám odpovedať?! Neviem sa poriadne ovládať a mám pocit, že moje myšlienky budú čochvíľu také intenzívne, že ma prezradia. Mám chuť mu pogratulovať a zároveň dať do držky.

Čo mám robiť?! Bože, potrebujem radu. Rozmýšľaj Jakub, rozmýšľaj... Ona na mňa už dávno zabudla a pravdepodobne našla niečo iné v Buddymu. Zrejme sú šťastní. Nemôžem si ho proste pohnevať len preto, že chodí s babou, ktorá zlomila vo mne aj to posledné, moje srdce. Musím sa ovládať!

„Je... fakt... pekná." Snažil som sa potlačiť všetky možné emócie.

Prečo musí byť ten život znovu tam kde bol? Keď už som mal všetko tak sa dozviem niečo také? Prečo?!

„Ja viem, že na tú tvoju nemá určite... ale mne stačí."

Ani si nevieš predstaviť, aké sú tie dve podobné...

„Vidím, že si s Miou musíš rozumieť. Vyzeráte tam šťastní." ukázal som na fotku.

Buddy sa na mňa pozrel zmäteným pohľadom: „Ehm... Ešte som nevravel, ako sa volá. Ty ju poznáš?"

Áno, Buddy! Mal som s ňou niečo, čo sa tvojím príchodom zničilo ako domček z karát! Bola mojím útočiskom! Bola mojím vesmírom, mojím všetkým, kým si prišiel ty!

Mám sto chutí mu to vykričať. Čo by som si tým ale pomohol?

Musím sa s tým zmieriť. Našla proste niečo iné. Niečo, čo hľadala a u mňa to nenašla.

„No, pamätám si ju z príjímačok na strednú. Taká v pohode baba, ale nič pre mňa." zakrýval som pravdu.

„Vyzerá pekne ako Jakubova frajerka." Maťko to opäť zaklincoval.

„Sú si také podobné, vieš hnedé vlasy. Na to sme obaja mali slabosť." dodal som, aby som zachránil situáciu.

Maťko, drž so mnou a prosím ťa nespomeň, že práve ju som ti vtedy ukazoval! Prosím...

Musím porozmýšľať. Musím počkať a vychladnúť... Takto to nepôjde.

„To áno, brunetky, to bolo vždy naše, že?" zasmial sa pozerajúc na ňu v mobile.

Teraz to už bude chcieť poriadne vychladnúť a porozmýšľať. Bože, daj mi silu nech mu nevykrútim krk.

-Mia-

Preboha! Už ma to vonkoncom nebaví! Stále som tá druhá! Či doma, či v škole, či vo vzťahu. Hemmi sa mi v poslednej dobe neozýva a začína ma to znepokojovať. Žeby mal druhú a bojí sa mi to povedať?

Beriem, možno má aj na to dôvod. V poslednej dobe som nerozmýšľala nad ničím iným ako minulými mesiacmi. Presne tými, presne nad tými s Jakubom. Pochytila ma nostalgia. Spomenula som si na jeho slová. Na tie slovká, ktoré mi vháňali slzy do očí každým prečítaním. „Si moje slnko, ktoré svieti vždy, keď to potrebujem. Si stred vesmíru, si pre mňa všetkým." Prečo si sa mi znovu dostal do hlavy, Jakub? Prečo nad ním vôbec rozmýšľam, keď už je koniec a mám chalana, ktorý by pre mňa spravil prvé posledné?

Len toto nesmiem povedať Hemmimu. Čo si o mne pomyslí?! Že som jedna z tých, ktorá nevie zabudnúť na svoju tínedžerskú lásku? Že som tá naivná, ktorá si myslí, že sa to pekné ešte vráti?

Ja vážne dúfam, že to bude tak, ako to má byť. Ale stále mi behá po rozume: Rozhodla som sa správne?

.-Jakub-

„Nejako si onemel kamarát." dodal Buddy podávajúc Maťkovi žemlu.

Na mojom mieste by ti tiež nebolo do reči, kámo.

***

Dúfam, že si kapitolkou upravím bezcitnú reputáciu ;)

MoniqueG

srdiečkujem naspäť - breathtakingJuli