Kai•ros | J.B.

Loserkusen boy

Moje tínedžerské ja, by bolo pravdepodobne vo vytržení. Pýtate sa prečo? Odpoveď je v skutku jednoduchá. Ja, Carlotta Watzke, som sedela za jedným stolom s dvomi z mojich piatich sex idolov, ktorým som zasvätila svoje dospievanie. Mať o pár rokov menej, asi by mi z očí vylietavali srdiečka a z úst tiekli potoky slín. Vďaka Bohu za rokmi nadobudnutý rozum a sebaúctu! To isté, sa však nedalo povedať o Diane. Očkom neustále poškuľovala po Matsovi Hummelsovi, našom strednom obrancovi, akoby fakt, že mal manželku a syna bol absolútne irelevantný. Ako tínedžerky sme mali prísny zákaz nadväzovať s hráčmi Borussie akýkoľvek vzťah, ktorý by prekračoval štandardné hranice. Buď to, alebo by nám môj strýko zamedzil nepretržitý prístup do Brackelu. Dianino dospelé ja si tento zákaz očividne potrebovalo niečím vykompenzovať.

Ja, na rozdiel od nej, som sa snažila viesť nezáväznú konverzáciu. Slovo snažila, by som trikrát podčiarkla a ešte ho prešla ružovým zvýrazňovačom. Absolútne som v tom zlyhávala! Nie však mojou vinou.

Marco ma predstavil plným znením môjho mena. Môžem Vám povedať, že výrazy na jednotlivých tvárach stáli naozaj zato! Nielenže boli šokovaní, ako sa ukázalo časom, zostali i ostýchaví a rezervovaní, dávajúc si dostatočne dobrý pozor nato, čo vypustia z úst. Rozumela som im, ba čo viac, byť na ich mieste zachovala by som sa podobne. Nikto predsa nechce vyznieť ako hlupák pred niekým, kto je spájaný s jeho chlebodarcom. Toľko k tomu, ako mi moje priezvisko občas dokázalo strpčovať existenciu.

S Marcom a Matsom to bolo našťastie iné. Uvoľnené a priateľské. Marco, bol súčasťou klubu odmala, odmysliac si tých pár sezón, počas ktorých hviezdil v Mönchengladbachu. I vďaka nim mu Borussia opäť prejavila svoju dôveru. Vrátila ho tam, kam vždy patril. Domov. A on jej tú dôveru nikdy neprestal oplácať. Naproti nemu Mats, bol odchovancom akadémie Bayernu Mníchov, jedného z našich najväčších rivalov, čo sa klubovej úrovne týka. Svoje miesto a nie len dôveru klubu ale predovšetkým tú fanúšikovskú, si preto musel tvrdo vybojovať. Jeho odchod do Bayernu, bol vo všeobecnosti považovaní za neodpustiteľnú zradu, čo mu pri jeho opätovnom návrate, pod žlto-čierne vlajky, dali mnohí patrične pocítiť.

„Takže," začal jeden z mojich náprotivkov, ktorého mi Marco predstavil ako Nica Schlotterbecka „ty si Watzkeho dcéra?" hádal.

„Neter." poopravila som jeho domnienku.

Po tejto informácií sa atmosféra pri stole o čosi uvoľnila. Mohli ste poznať, že som pre nich zrazu predstavovala menšie nebezpečenstvo, akým som v ich očiach bola nazačiatku.

Ako som sa v priebehu večera dozvedela, do Dortmundu prestúpili z troch rôznych klubov. Nico a Niklas sa k Borussii pridali len v minulej sezóne. Jeden opustil Union Berlín a druhý Bayern Mníchov, dopĺňajúc tak Matsa v radách našej defenzívy. V prípade Juliana, ktorého v klube familiárne volali Jule, to bolo značne iné. S BVB mal odohratých pár posledných sezón, prichádzajúc v období, počas ktorého som zo svojho života futbal naplno odstrihla. Vytiahli ho z Leverkusenu, z klubu, ktorý sme ja a Diana interne nazývali aj Loserkusen. Je to celkom paradox, prihliadajúc na skutočnosť, že si v súčasnej sezóne vedú výrazne lepšie ako my.

Priateľská večera sa pomaly schyľovala k svojmu koncu. Jediné, čo na stoloch ostalo po dobrom jedle, boli nealkoholické drinky.

„Považoval som Marca za blázna, keď sa ma po tréningu snažil presvedčiť o tom, že Vás zahliadol sedieť na tribúne." priznal Mats „Je to celá večnosť, čo ste s tým prestali."

„Nebolo tréningu, na ktorom by chýbali." vysvetlil Marco, všímajúc si rozpačité pohľady zdobiace tváre jeho spoluhráčov.

„Čo k tomu môžem povedať?" pery sa mi roztiahli do úškrnu „Vždy bolo pre mňa potešením Vás sledovať. A tak to aj naďalej bude, i napriek tomu, čo som mala možnosť vidieť a počuť."