Kai•ros | J.B.

Ruby lipstick and red scratches

Naprieč životom urobíme nespočetné množstvo chýb. Niektoré z nich sú malé a mizivé, ledva ovplyvňujúce náš život. Iné, sú naopak fatálne, osudové.

Môžete chybovať raz, dvakrát a kludne aj trikrát. Tvrdohlavo robiť tú istú chybu stále dookola a dúfať, že raz sa jej výsledok zmení. No v okamihu, v ktorom skrz pery niekoho, pre Vás veľmi dôležitého, zaznie slovné spojenie posledná šanca, je vysoko pravdepodobné, že spomalíte a na moment zapremýšľate nad svojim konaním. To isté sa stalo i mne.

Dala mi poslednú šancu. Šancu nato, aby som ju zaujal a vyhral jej patetický zoznam obľúbencov. Okúzlil ju a ukázal jej, kým v skutočnosti Julian Brandt je.

A ja som bol odhodlaní nesklamať ju. Opäť si získať jej náklonnosť.

„Budeš meškať, Juli." vydýchla milimeter od mojich pier.

Rukami sa zaprela do mojej hrude a zadívala sa mi do tváre. Líca jej horeli ohňom a rubínovo červené pery neprestajne pulzovali. Pramene vlasov jej padali do rozhorúčenej tváre a ja som sa nedokázal vynadívať nato, akou nádhernou v tej chvíli bola.

Mal to byť len bozk na rozlúčku. Z jedného sa však stali dva. Z dvoch boli rázom tri. A než by sme si to boli schopní uvedomiť, obaja sme boli lapený v spleti vášnivého chtíču. Bažil som po jej sladkých perách. Po každom ich dotyku.

„Ako vždy mi kazíš zábavu, miláčik." svoju nespokojnosť som vyjadril skrz odutú spodnú peru „Čo tak ešte jeden bozk? Sľubujem, že bude posledný!" zaprosil som ako malý chlapec.

Jej očami hralo pobavenie: „Nechaj ma popremýšľať." našpúlila pery „Čo by asi tak Terzić povedal, keby vedel, že jedna z jeho hviezdičiek sa namiesto prípravy na nadchádzajúci zápas, zašíva vo svojom aute a necháva sa obšťastňovať nejakou ženskou? Nemyslím si, žeby prekypoval nadšením."

Po výhre nad Atlétmi sme si nemohli dovoliť zaspať na vavrínoch. Naopak, bolo priam žiadúce, aby sme nadobudnuté sebavedomie pretavili i do domácej súťaže. Na Bundesligovej scéne sme v tridsiatom kole mali na Westfalene privítať Leverkusen. Môj bývalý klub a aktuálnych lídrov tabuľky, ktorí od začiatku sezóny ešte stále nenašli svojho premožiteľa. Motivácia, aby sme to boli práve my, kto ich pripraví o tri body, bola preto privysoká.

„Nepovedal by vôbec nič. Iba by mi ticho závidel to, aká krásna žena o mňa prejavila svoj záujem."

Z Carlottiných úst unikol hlasný smiech: „Naozaj vieš, ako si sladkými rečičkami podmaniť ženu a prinútiť ju, aby urobila všetko o čo žiadaš, Brandt."

Pokrčil som ramenami: „Varoval som ťa, že žiadna žena neodolá brandtovskému šarmu."

Nad mojou poznámkou pretočila očami, no i napriek tomu ma pobozkala. Moje pery sa pod tými jej roztiahli do potešeného úškrnu.

„Okrem toho," s posledným dotykom našich pier som jej vzhliadol priamo do očí „nie si len tak nejaká ženská. Ty si moja ženská. Moja nádherná, Carlotta."

Zapýrila sa, načo jej líca väčšmi zahoreli plameňom. Svoju tvár ukryla do záhybu môjho krku a s povzdychom sa ku mne pritúlila. Dlaňami som si ju k sebe privinul o čosi bližšie a prstami kreslil po jej krížoch náhodné obrazce. Cítil som ako sa pod mojimi dotykmi postupne uvoľnila.

„Naozaj by si už mal ísť." zamumlala „A ja by som sa mala vrátiť naspäť do kancelárie skôr, ako si niekto povšimne, že som sa vytratila."

„A že kto z nás dvoch tu fláka svoju prácu. Nehanbíte sa, slečna Watzke? Čo by nato asi tak povedal Váš strýko?" rypol som si do nej preraz ja.