Kai•ros | J.B.

Brandt brothers duo

Po rozchode s Lucom som si časom privykla k tomu zobúdzať sa sama. Cítiť len teplo, ktoré sálalo z perín, do ktorých som sa počas noci zamotala. Teplo, ktoré sa poľahky vytratilo a rázom ho nahradil tuhý chlad, ktorý sa do miestnosti zakrádal cez otvorené okno, pri ktorom som každý večer zaspávala.

A preto bolo zrazu zvláštne sa opäť raz, po niekoľkoročnom vzťahu s Lucom, zobúdzať pri niekom inom. Pri niekom cudzom, novom. Nanovo s ním prežívať počiatočné fázy, ktoré so sebou prináša romantický vzťah.

Cítiť jeho prirodzenú vôňu. Nechať sa láskať jeho dotykmi. Dotykmi, ktoré so sebou prinášali vlnu tepla, ktorá poľahky mazala všetok ten okolitý mráz. Pritúliť sa k nemu a stratiť sa v jeho náručí. Spoločne si vychutnať pomalé rána, pri šálke vriacej čiernej kávy, ktorá k nim neodmysliteľne patrila. A na pár posledných okamihov sa tak skryť pred realitou, ktorá číhala za dvermi našich apartmánov.

S Julianom to bolo jednoducho iné. Nenútené a tak veľmi prirodzené.

A hoci som sa v to neskoré ráno po zápase proti Mainzu prebudila v Julianovej posteli, po zmieňovanom nebolo jedinej stopy.

Nebol to on, kto by sa ku mne túlil. Koho letmé bozky by ma šteklil v záhybe môjho krku, snažiac sa ma tak prebudiť.

Bola to Nala, ktorá pri mojich nohách strávila celú noc a pozorne číhala na čokoľvek, čo by mohlo narušiť môj, či Julianov spánok.

„Dobre ráno, miláčik!" prihovorila som sa krémovo sfarbenej guči chlpov, ktorá svojim vlhkým ňufákom neprestajne udierala do mojej dlane, v snahe ukradnúť si pre seba rannú dávku maznania. „Kto je poslušný psík, hm?" prihovárala som sa jej detským hláskom, ktorý len väčšmi násobil intenzitu, ktorou vrtela chvostom. Na špičku ňufáku som jej vtisla jemný bozk: „Kde máš pána, hm? Ty mi to asi len horko-ťažko prezradíš, všakže? Radšej budeš jeho malý, roztomilý komplic." dlaňami som prechádzala po jej smotanovo sfarbenom kožuchu.

Po pár minútach, ktoré som strávila túlením sa s Nalou a počas ktorých sa Julian stále neobjavil, rozhodla som sa vydať na prieskum jeho apartmánom. Niekde sa ten arogantný blonďavý futbalista skrývať predsa len musel.

„Jule?" zvolala som do chodby, ktorá zívala prázdnotou „Julian?" skúsila som ešte raz, no odpovede sa mi nedostalo.

Bosky, odetá v Julianovom tričku, ktorého lem končil v blízkosti mojich kolien, som našľapovala po drevených parketách, tiahnucich sa celým vrchným poschodím. Mierila som ku schodisku, na ktorého okraji som sa pristavila a cez zábradlie zakričala: „Nejdem sa s tebou hrať na schovávačku, Brandt! Nato môžeš rázom zabudnúť."

Neustále pretrvávajúce rádiové ticho ma prinútilo zísť schodiskom do prízemnej časti Julianovho mezonetu. Jediné čo som počula, bola Nala, ktorá ma verne nasledovala a ktorá svojimi ostrými pazúrmi narážala do keramickej podlahy.

Kroky ma zaviedli do priestrannej kuchyne, z ktorej vanula prenikavá vôňa čerstvo zomletej kávy. Pre moje srdce a chuťové bunky neodolateľné lákadlo.

„Pre prípad, že si vstala skôr, akoby som sa stihol vrátiť. Silná čierna. Bez cukru a kvapky mlieka. Presne taká, akú po ránu miluješ." očami som skĺzala po neúhľadnom písme vpísanom na kúsku bieleho papiera, pri ktorom sa vynímal hrnček, z ktorého sa ešte stále parilo.

S každým slovom, ktoré som si v duchu prečítala sa kútiky mojich pier dvíhali do výšin a ani len to, že som si hrýzla spodnú peru, im nezabránilo v tom, aby sa roztiahli do širokého úsmevu.

Šálku kávy som vzala do rúk a privoňala som k nej. Viečka sa mi automaticky privreli slasťou a v ústach sa mi vytvorili sliny.

Na svete neexistovala lepšia vec ako tento čerstvý ranný životobudič. Fajn, možno ešte dobrý ranný sex. Inak to bola bezkonkurenčne tá najlepšia vec, ktorú ste si po ránu mohli dožičiť.