Kai•ros | J.B.

Sexual preferences over players skills

Julian, stojaci medzi dvermi, sa od toho na fotografii v mnohom odlišoval. Jeho svetlé, blond vlasy, boli výrazne dlhšie. Cestičkou ich mal sporadicky predelené na dve strany, pričom predné pramene mu nezbedne vbiehali do tváre. Mládežnícke rysy z fotografie, vystriedali dospelejšie, mužnejšie. Úmerne k jeho veku mu tvár, kde tam zdobila malá vráska. Tá a niekoľko dňové strnisko, ktoré, či už som chcela alebo nie, násobilo jeho sexepíl. O tom, ale pred Dianou pomlčíme. Zbytočne by som tak živila jej mylnú predstavu o tom, že ja a Brandt raz spolu skončíme v posteli.

Oči, ktorými na mňa hľadel však ostali bezo zmeny. Svetlé, modré dúhovky a ostrý pohľad hodný dravca. Niečo na nich však bolo predsa len iné. Zrkadlili sa v nich rokmi nadobudnutý rešpekt a skúsenosti.

„Julian," oslovila som ho.

Bolo zvláštne tykať mu. Narúšala sa tým hranica, ktorú sme medzi sebou, či už vedome alebo nevedome, obaja vymedzili večer nášho prvého stretnutia. Okrem iného, to bola i akási forma hry. Malé, neškodné doberanie, ktoré mne spôsobovalo radosť a jemu očividne brnkalo na nervy.

„Bol som za Bastianom. Poslal ma za ním tímový lekár, no zjavne mám od dnešného dňa nového fyzioterapeuta. Fyzioterapeutku."

Na posledné slovo dal na môj vkus až nezvyčajný dôraz. Jeho perami znelo tak posmešne. Akoby mi neveril. Mne a mojim schopnostiam.

Rukou som pokynula do voľného priestoru, dávajúc mu tak najavo, aby vstúpil dnu: „S čím ti môžem pomôcť?"

I napriek jeho odmeranému správaniu som sa snažila zachovať si profesionálnu tvár.

„Posledné dni ma pobolieva krk. Nič strašné, no Braun trval na tom, aby som si to nechal skontrolovať."

Prikývla som: „Fajn, posaď sa na lôžko, prosím. Pozriem sa ti nato."

Končekmi prstov som mu opatrne prechádzala po krčnej chrbtici, kontrolujúc tak svaly, ktoré sa na ňu upínali.

„Spíš v poslednej dobe dobre?" spýtala som sa.

„Čo má spoločné to, že ma pobolieva krk s tým, aká je kvalita môjho spánku?"

„Je to klasická otázka, ktorá sa pokladá pri zisťovaní anamnézy pacienta, Julian." vydýchla sa.

Doslova som bojovala s ukrutnou túžbou pretočiť očami nad jeho hlúpou otázkou. Všetko išlo pre zatiaľ vstriec mojej najväčšej obave. Spolupráca medzi nami jednoducho fungovať nikdy nebude. „Kvalita spánku ovplyvňuje mnohé aspekty nášho života. Jednou z nich je i regenerácia svalových tkanív, či ich náchylnosť na prípadné zranenie. O tom ťa snáď nemusím poúčať alebo áno, pán profesionálny športovec?"

Moja profesionalita sa pomaly dávala na ústup, dovoľujúc tak protivnej a sarkastickej Carlotte predviesť sa v plnej svojej kráse.

„Varoval som Bastiana, že táto spolupráca medzi nami fungovať nebude." zamrmlal. Pravdepodobne predpokladal, že jeho slová nezapočujem. Na jeho smolu, bol môj sluch však stopercentný.

„Tak to sme dvaja!" ubezpečila som ho.

Zmätene ku mne vzhliadol.

„Nepozeraj tak na mňa! Snáď si nemyslíš, že som jasala od radosti, keď mi Bastian do rúk vložil tvoje zdravotné záznamy. Hádaj čo! Nejasala som! Práve naopak. Snažila som sa ho presvedčiť, aby mi zveril Marca alebo Matsa. Doslova kohokoľvek, namiesto teba. Žiaľ nepodarilo sa. Ale vieš čo, Julian? Je to moja práca a som tu od toho, aby som ju robila najlepšie, ako to pôjde. Tak buď taký láskavý a odpovedz mi, či máš nejaké problémy so spánkom alebo nie."