Kai•ros | J.B.

300th Bundesliga game

Medzinárodná futbalová prestávka skončila. V jej samotnom závere sme napokon s Mexikom remizovali 2:2. Stalo sa tak, i vďaka šikovnosti a streleckej vynaliezavosti nášho dortmundského hrotového útočníka Niclasa Füllkruga, ktorý sa tak v reprezentačnom drese presadil v oboch zápasoch.

Koniec medzinárodnej prestávky značil len jediné. Nič viac už nestálo v ceste tomu, aby boli opätovne spustené všetky prestížne futbalové ligy, vrátane tej našej. V ôsmom kole Bundesligy, sme mali pod večerným, umelým osvetlením privítať v Signal Iduna Parku Werder Brémy.

S koncom medzinárodnej prestávky skončili i moje bezstarostné potulky Brackelom. Piatkové ráno, bolo na veľmi dlhú dobu posledným, kedy som s úsmevom na perách míňala vstupnú bránu tréningového cvičiska. Od pondelňajšieho rána, mala byť zostava nášho tímu bez výnimky znovu kompletná. To znamenalo len jediné. Moje kroky sa mohli kedykoľvek pretnúť s tými Julianovými. Ani tejto myšlienke som však nedovolila vziať úsmev z mojich pier. Nebudem si predsa myšlienkou na arogantného blonďavého futbalistu kaziť záver pracovného týždňa.

Ráno bolo hektické. Ako temer každé, i toto som bola v časovom sklze. V tak veľkom, že som ani len nestíhala zájsť po kávu a nadýchané čokoládové croissanty, ktoré boli kompenzáciou zato, že ma Diana vozila každý deň do práce. Aby som jej to vynahradila, pozvala som ju do kantíny, ktorá sídlila na prízemí hlavnej budovy.

Kantína na prízemí sa po dizajnovej stránke nijak neodlišovala od zvyšku. Prevládala v nej predovšetkým lesklá čierna farba, do ktorej bolo ladené všetko príslušenstvo. Čiernu v malých detailoch dopĺňala sýta žltá, dávajúc tak na známosť, že ste naozaj vkročili do domovských priestorov BVB. Zväčša sa tu vo svojom voľnom čase zdržiavali najmä hráči. O ich potreby sa staral osobný šéfkuchár, ktorý dokonale poznal stravovací jedálniček každého jedného z nich. Najviac vyťažený bol najmä cez tréningové dni, či v samotný deň zápasu. Okrem hráčov sa smel v kantíne stravovať každý zamestnanec, ktorý mal na výber hneď z niekoľkých vopred pripravených jedál.

Po otvorení presklených dverí mi do nosa udrela vôňa čerstvo namletej kávy. Automaticky som sa zhlboka nadýchla, pričom mojimi perami vyšlo slastné zamňaučanie. Bytostne som túžila po káve, ktorá by mi dodala chýbajúce pracovné nasadenie. Po nej a po čom si sladkom, čo by utíšilo môj sťažujúci sa žalúdok.

Kantínou sa na nezvyčajné pomery tiahla až priveselá mužská vrava. Nebolo sa však čomu čudovať. Bol piatok a pred nami večerný zápas proti Brémam. Naša prítomnosť však ostala bez povšimnutia.

Kam sa hrabú dve dobre vyzerajúce ženské na protivníka akým je futbalový zápas? Garantujem Vám, že aj keby sme do kantíny nakráčali oblečené v sexy upnutom korzete, ktorý by toho viac odhaľoval ako zahaľoval, ich reakcia by ostala bezo zmeny.

Obe sme vykročili k výdajnému pultu. Na jeho samotnom konci sa nachádzala kanvica s odkvapkanou, výberovou kávou, ktorá v danom momente pre mňa predstavovala tekuté zlato. A tak, kým Diana vyberala čo si pod zub, ja som sa vydala po stopách omamnej kávovej vône.

V kanvici zostávalo ideálne množstvo, ktoré by doslova na mililiter presne naplnilo dva keramické hrnčeky s dortmundským logom. Jeden pre mňa a jeden pre Dianu.

„Vďaka ti za tieto dary, pane Bože!" zamrmlala som.

Z hrnčeka sa neprestajne parilo, no ani to mi nezabránilo v tom, aby som sa napila. Horkastá chuť, ktorá sa rázom rozliala mojimi chuťovými pohárikmi ma prinútilo sa uvoľniť. Oprieť sa chrbtom o pult a s privretými viečkami si užívať tú rannú pohodu so šálkou kávy, ktorú som tak veľmi potrebovala k mojej úplnej funkčnosti.