Kai•ros | J.B.

The beginning of the end

Raz nastane okamih, v ktorom svet na vôkol teba stíchne, ruch sa ustáli a čas spomalí. Okamih, v ktorom ti bude záležať len na dvoch jednoduchých veciach. Tou prvou, bude tvoje srdce. Slová, ktoré ti bude šepkať. Jazyk, ktorým k tebe bude prehovárať. Tempo, ktorým bude tĺcť. Tou druhou, bude taktiež srdce. Srdce patriace osobe, ktorú budeš milovať. Budú iné, no i napriek tomu, budú chýbajúcou časťou toho druhého.

Svet stíchol a čas sa naozaj spomalil. Nezáležalo na ničom inom, len na nás dvoch.

Na každom dotyku, letmom či vášnivom bozku. Na každom slove, vážnom či naopak laškovnom. Na každej slze, či sprevádzala hlasitý smiech alebo zadúšavý plač. Na každom východe slnka, počas ktorého sme sa prebúdzali spolu v náručí a na každom západe slnka, počas ktorého sme zaspávali spolu v objatí.

Bol to ako sen, z ktorého som sa nikdy nechcela prebrať.

O to šťastnejšou ma robilo uvedomenie, že Julian to cítil a prežíval rovnako ako ja.

Toto krátke obdobie, ktoré sa v našich životoch rozpútalo po spoločne strávenom večeri na Julianovej terase, ma čomusi naučilo. Naučilo ma, že láska, v akejkoľvek zo svojich podôb, nepozná pravidlá. Je nečakaná, nespútaná a čím viac proti nej bojujete, tým intenzívnejšou sa ona stáva. A preto sme obaja prestali bojovať. Dopriali sme si tú trochu luxusu, ktorú si mnoho ľudí v dnešnom svete odopiera. Odhodlali sme sa cítiť. Milovať a byť milovaný. Nie len prežívať ale naplno žiť.

A možno sa piesok v našich spoločných presýpacích hodinách sypal o čosi pomalšie, no ten, ktorý vládol svetu mimo našu ružovú bublinu, nespomaľoval.

Bol rýchly a neúprosný. Presne taký, akým bol i záver sezóny pre BVB.

Ten, kto by Borussiu Dortmund nepoznal, by povedal, že táto sezóna bola zvláštna, kolísavá. V mnohých ohľadoch nelogická a nevysvetliteľná. Raz, sme sa viezli na víťaznej vlne a končekmi prstov sa dotýkali popredných miest v tabuľke a inokedy, sme museli do dna vypiť kalich trpkosti, po ktorom chutila každá ťažká prehra. Na svetovej scéne outsideri, ktorí s prehľadom dokázali porážať gigantov a na tej domácej, zas profesionáli, ktorí mnohokrát pripomínali svojou hrou amatérov. Avšak i o tomto je Borussia Dortmund. Je to klub plný paradoxov, nezmyselných a zlých rozhodnutí, klub, ktorý je viac v tieni ako na výslní, no o to viac je milovaný svojimi podporovateľmi a kýmkoľvek, kto v minulosti bol alebo stále je jeho súčasťou.

Zatiaľ, čo v Lige majstrov sme boli len krôčik od jej finále, v Bundeslige sme si len horko-ťažko dokázali udržať štvrtú priečku v boji o Meisterschale.

Po nešťastnej remíze s Leverkusenom, vysokej prehre proti Lipsku a napočudovanie úspešne zvládnutom prvom semifinálovom zápase proti PSG, ktorý sa uskutočnil doma na Signal Iduna Parku, zostávalo už len veľmi málo príležitostí k tomu, aby si Borussia aspoň trochu popravila svoje renomé. Bundesliga smerovala k svojmu zdarnému finišu a pred nami stáli posledné tri herné víkendy. Domáci zápas proti Augsburgu, vonkajší zápas proti Mainzu a celá sezóna mala dostať svoju bodku na Westfalene v zápase s Darmstadtom. Ak by sa nám podarilo uhrať remízu alebo nebodaj poraziť PSG i v druhom vzájomnom stretnutí, naša sezóna by oficiálne končila až v Júny, v londýnskom Wembley, v samotnom finále Ligy majstrov.

Avšak viete ako sa to hovorí? Môžete mať všetko po čom túžite, no nikdy nie hneď a nikdy nie naraz.

Dortmund, May, 2024

Na začiatok Mája zabudnem asi len sťažka. Bol to deň po Julianových dvadsiatich ôsmich narodeninách. Deň, o ktorom som vedela, že skôr či neskôr bude musieť prísť, no moje tínedžerské ja, to, ktoré si kedysi dávno spísalo zoznam obľúbených hráčov, naivne verilo, že sa tak nestane. Tretí Máj, v kalendári značil deň, s ktorého príchodom započal akýsi pomyselný koniec niekoľko rokov trvajúcej éry v BVB.