6. Prebudím sa v strede ničoho

1.8K 114 5
                                    

Rozbehla som sa po ulici ako zmyslov zbavená. Policajti vbehli ozbrojení dovnútra domu a hlasno vykrikovali: „Polícia, stáť!"

Bolo zábavné sledovať, ako tam nič nenájdu. Prehľadala som si vrecká, či tam zostal dopis. S panikou som zistila, že je preč. Zmizol. Musela som ho pri úteku niekde stratiť. Ak ho nájdu, nuž, som prvá na zozname podozrivých. Musela som sa trikrát poobzerať, aby som zistila, že ma nikto neprenasledoval a pokračovala som v behu. Prinajlepšom ten papier nenájdu. Mohol mi vypadnúť do kanálu alebo na cestu a potom ho prešlo auto. Všetko bolo možné, nie? Počas behu sa mi zdalo, že ma niekto pozoroval. Zastavila som v strede cesty.

„Je tam niekto?" zakričala som a pozerala sa medzi stromy.

Ozvalo sa len húkanie sovy. Asi som bola len paranoidná. K autu som dobehla o päť minút. A hneď som sa aj rozbehla naspäť. Pri ňom stáli dvaja policajti a prehľadávali ho. Nemohli tam nič nájsť. Zásadne som si v aute nenechávala osobné veci kvôli takýmto prípadom a navyše malo falošnú poznávaciu značku.

***

Doma som si pripravila horúci kúpeľ. Vzala som si víno, knihu a chcela si ísť oddýchnuť. Bohužiaľ mi to niekto prekazil a hlasno zaklopal na dvere.

„Už idem!" zrevala som.

Ak by to bol Andrew, toho by som dnes ešte vystála. Hodila som na seba župan a išla otvoriť.

„Dobrý večer," pozdravili ma dvaja policajti. Zostala som prekvapená a ešte viac šokovaná.

„Dobrý," pípla som nesmelo.

Čo tu chceli tak neskoro večer?

„Ste slečna Summersová?" spýtal sa ma nižší.

Ukázal mi doklady. Dôstojník Law. Prikývla som, neschopná slov. Kdesi v hlave sa mi ozval posmešný hlas. Žeby prišli na ten dopis?

„Môžeme s vami hovoriť?"

Tentoraz sa ujal slova ten vyšší a mohutnejší. Pôsobil dojmom vyhadzovača z tých predražených klubov.

„Kvôli čomu? Stalo sa niečo?" vypytovala som sa nechápavo. Obaja muži na mňa pozreli.

„V jednej štvrti došlo k vražde a vrah ušiel. Nemusíte sa báť, položíme vám zopár otázok."

Strieľala som pohľadom raz po jednom, raz po druhom.

„Dobre, poďte ďalej," pokynula som rukou smerom dnu. Obaja si sadli na pohovku bez toho, že by som im ju ponúkla.

„Dáte si kávu?" spýtala som sa. Musela som pôsobiť ako milá mladá dáma.

„Nie, ďakujeme," odpovedal za obidvoch nižší. Prikývla som a sadla si oproti nim.

„Takže, kde ste boli dnes okolo piatej?" pýtal sa ma Law a druhý si to zapisoval. V prstoch som žmolila lem župana.

„Asi okolo pol piatej som bola u šéfa, dohadovali sme ďalšiu schôdzku," skôr než som stihla odpovedať, ma Law prerušil.

„Kde pracujete?"

„Vo farmaceutickej spoločnosti. Preberám objednávky a doručujem ich."

S Dereckom sme mali takú dohodu, keby jedného z nás chytili, vypočúvali alebo niečo podrobné, náš biznis bol predávanie liekov.

„Aha, dobre."

Druhý policajt si to rýchlo zapisoval.

„A potom som bola s priateľom," zaklamala som.

Hádam bude hrať Andrew so mnou. Law pozrel na toho druhého a prikývol.

„Ďakujeme za všetko, slečna Summersová."

„Nemáte za čo," usmiala som sa a potriasla mu rukou.

„Dobrú noc!" zakričala som ešte za nimi.

Spokojne som si vydýchla a konečne som mohla ísť do vane. Vyzliekla som si župan a v spodnej bielizni, s vínom a knižkou v ruke som mierila do kúpeľne. Po ceste som prebehla aj okolo spálne a zostala prekvapená.

Na mojej posteli ležal Andrew. Nahý! Zostala som tam stáť, civela naňho s prižmúrenými očami a so slinami, ktoré mi určite stekali po brade.

„Musím si dať kúpeľ," precedila som pomedzi zuby a preglgla.

„Chceš spoločnosť?" zapriadol Andrew. Bezmocne som prikývla.

V kúpeľni mi opatrne dával dole jedno ramienko podprsenky. Potom aj druhé. Obrátil si ma k sebe a rozopol ju. Lačne sa na mňa zadíval a prisal sa perami na moje. O chvíľu sa naše jazyky prepletali ako najlepší kamaráti. Zapriadla som mu do úst. Chytil ma pod zadok a vyhodil si ma do náručia. Rýchlymi krokmi niekam šiel. Dravo zavrčal a o chvíľu sme ležali – teda on na mne – v spálni na posteli. Kúpeľ sa teda dnes nekonal. Hrala som sa s jeho vlasmi a on sa postupne približoval jazykom k mojim prsiam. V okamihu, keď mi ním prešiel po bradavke, som vzdychla. Postupoval nižšie a nižšie, až sa nakoniec dostal, kam potreboval. Jazykom mi tam prechádzal a ja som sa prehýbala na posteli ako luk. Pozrel na mňa a zaškeril sa. Veľmi dobre vedel ako na mňa. Nohavičky som mala kdesi v úrovni mojich kolien a pekne ma fixovali. Nemohla som sa hýbať.

„Mučíš ma!" zrúkla som naňho, celá roztúžená.

Znova sa len zaškľabil. Somár jeden! Svojím rozkrokom sa obtieral o ten môj a ja som sa nevedela dočkať momentu, kedy už bude vo mne. Ale on sa so mnou zahrával. Už som fňukala, vzpierala sa mu a on nič. Len ma ďalej dráždil. Odniekiaľ vytiahol balíček s kondómom a začal si ho rolovať po celej svojej dĺžke. Prižmúrila som oči, vedomá toho, že to o chvíľu príde.

„Andrew!" vyhŕkla som slasťou, keď do mňa konečne vnikol. Bol to úžasný pocit.

Začal udávať tempo, najprv pomalé a potom rýchlejšie, divokejšie, živočíšnejšie. Láskal mi prsia svojimi rukami a perami mi hrýzol ušný lalôčik. Po vyvrcholení som hneď upadla do driemot. Andrew vedel, ako sa ma zbaviť. Stačilo ma úplne vyžmýkať pri sexe a spala som ako malé dieťa. Teraz som už spávala pokojne, nie ako za starých čias. Keď som bola malá, mohla som mať päť rokov, mávala som často zlé sny. Keď som sa ráno zobudila, väčšinou som si ich nepamätala. Len jeden sen mi zostával vrytý do pamäte.

Nejaké dieťa leží v postieľke a cumle si palec. Je šťastné, malé očká mu svietia radosťou. Prštekmi dočahuje niečo nad kolískou. Zrazu sa len tak rozplače. Do miestnosti prídu traja muži. Dvaja z nich sú v čiernom. A chystajú sa urobiť niečo zlé.

Týmto môj sen vždy skončil. Nevedela som, čo ma na ňom desilo. Možno tí muži, možno tá nevedomosť. Ale určite som sa bála pokračovania, ktoré sa nikdy nedostavilo. Od mojich dvanástich tento sen nemávam. Chvalabohu.

***

Pomrvila som sa na posteli, zdala sa mi tvrdá. Pretočila som sa radšej nabok a šmátrala rukou v priestore, kde by mal ležať Andrew. Nikde som nenarazila na mäkké teplé telo. Dotkla som sa niečoho chladného. Na okamih som pocítila zimomriavky, akoby ich tam ten chlad vyslal. Otvorila som oči. Všade bola tma.

Snáď vám nevadia tie 18+ scény. Kam si myslíte, že sa Am dostala? Ďakujem za všetko❤
Baruš

Wild Rose! [SK]Where stories live. Discover now